♥ Ochrana netopierov

Monitoring a záchrana netopierov

(článok pôvodne publikovaný v Ardovi, časopise študentov UVLF v KE)

Gacek, špirháč, trulelek, netopier. Ten drobný lietajúci cicavec, kultové zviera ktoré od nepamäti v človeku vzbudzuje zmiešané pocity. Všetci ho poznáme z obrázkov, ale málokto z nás mohol netopiera vidieť alebo držať v ruke aj naživo. Teda až na Ľuba! MVDr. Ľuboš Korytár, PhD., sa netopierom začal venovať počas svojej diplomovej práce ako štvrták na UVLF. Pôvodne sa jednalo o odchyt netopierov do sietí na vhodných lokalitách, za účelom výskumu lyssavírusov, neskôr to vyústilo do dobrovoľnej záchrany zaletených jedincov. Takže téma, ktorá v Ardovi venovanom záchranne ohrozených zvierat nesmie chýbať!

Mohol by si nám najprv netopiere predstaviť? Ako vyzerá taký rok v živote netopiera?

Ich aktivita sa už od začiatku roka, teda od prebudenia z hibernácie, veľmi silno odvíja od výskytu a aktivity nočného lietajúceho hmyzu. Aj vďaka tomuto faktoru je ich odchyt trošku nevyspytateľný. Najviac letov a loviacich aktivít, tzv. rojení, podnikajú počas nocí, kedy sa rojí a vyskytuje aj lietajúci hmyz. Hmyz je zase prirodzene ovplyvnený počasím, hlavne atmosférickým tlakom.  Nielen pre vtáky platí ,bude pršať, lastovičky lovia muchy pri zemi“ J

Ako to funguje s ich kolóniami? Tvoria netopiere rodiny, alebo ako to mám vlastne chápať…?

Rodiny určite nie, samce všetkých našich druhov sú počas sezóny solitérne a žijú samotársky, alebo v skupinách po niekoľkých jedincoch. Počas roka obývajú rôzne prírodné aj umelé dutiny, radi príjmu aj špeciálnu hniezdnu búdku. Samice sa zvyknú zdržovať v mnohopočetných kolóniách, tzv. agregáciách. Takéto spoločenstvo má pach zložený z pachu jednotlivcov. Každý netopier, podobne ako mnohé iné malé hmyzožravce, má vlastný výrazný smradík, udržiava si ho potieraním vlastného moču po tele.

A ich rozmnožovanie?

Netopiere sa pária na jeseň ale samice zadržiavajú spermie až do jari, kedy dochádza k vlastnej koncepcii. Jediný druh- Lietavec sťahovavý, má latentnú graviditu (gravídna samica zadrží plod od jesene do jari). Samce i samice s ich agregáciami obývajú počas roka teritórium istej veľkosti. Dokonale ho poznajú, netopiere majú vynikajúcu priestorovú pamäť. Je to veľká výhoda oproti iným hmyzožravcom a vlastne evolučná nutnosť pre ich dlhovekosť (Myotis sp. až 30 rokov!). Avšak práve preto majú malé vrhy. To sa v dnešnej kultúrnej krajine (=ekologickej púšti) ukazuje ako slabina. Na tomto teritóriu sa musí nachádzať viacero vhodných úkrytov, tzv. lokalít a zdrojov hmyzu. Pobyt agregácie na konkrétnej lokalite sa odvíja práve od výskytu hmyzu. Samice doslova stopujú hmyz. Laktácia a odchov mláďat je u netopierov ako malých hmyzožravcov s rýchlym metabolizmom veľmi zaťažujúca vec! Preto, ak sa zmení mikroklíma v momentálnom úkryte, môže to mať zlé následky vedúce k urýchlenému presťahovaniu kolónie. Napríklad do opustenej budovy alebo sídliskového bytu. K tomu sa ešte dostaneme…

Vedia lietať, dožívajú sa vysokého veku, ovládajú echolokáciu… Je ešte niečo zaujímavého na netopieroch?

Určite ich pamäť, ktorá je skutočne obdivuhodná! Niektoré okrúžkované jedince každoročne nachádzame zimovať v rovnakej jaskyni na rovnakom kvapli. Ako keby mali vlastné obľúbené miesto J Aj pri pohľade na kolóniu visiacu na strope jaskyne, ono to vyzerá, že sú na sebe navzájom natlačení horšie než študenti v F-ku na otváracej… Popravde má každý jedinec svoj vlastný osobný priestor. Ak mu doň niekto vpadne, obráni si ho ostrými zúbkami.

Koľko je druhov netopierov na Slovensku? A ako sa navzájom odlišujú?

Momentálne máme na Slovensku zaznamenaný výskyt 28 druhov. Rozdiel je už vo veľkosti- napríklad Raniak obrovský s rozpätím do 45cm je oproti Večernici hvízdavej (rozpätie <24cm, váha <6g) vyslovený obor. Okrem vzhľadu sa dajú odlíšiť aj vďaka rôznym letovým dráham. Jednotlivé druhy vyhľadávajú rôzne typy krajiny a ich let a dráha letu sa môžu veľmi odlišovať. Netopier veľký alebo N. ostrouchý lietajú nízko nad zemou a zmocňujú sa ich obľúbenej potravy v podobe veľkých pavúkov, chrobákov (bystrušiek) a motýľov. Väčšie Raniaky zase lietajú rýchlo a vo veľkých výškach aj nad otvorenou krajinou, ich echolokáciu môžeme počuť aj s naším sluchom. Večernice lietajú rady v parkoch a sadoch, majú rýchly akrobatický let v korunách stromov.

A čo echolokácia?

Áno, totiž aj navzájom vzhľadovo podobné druhy sa vždy odlišujú svojou echolokáciou. Každý druh pre svoju orientáciu využíva vlastnú frekvenciou (orientačne 20-60 kHz). Vďaka nej sa navzájom nerušia a aj my ich vieme určiť bez odchytu alebo iného stresujúceho zásahu. Pomáhame si tak aj vo viacdruhových agregáciach. Vtedy viacero druhov zvykne využívať jedno hniezdisko naraz. Na Slovensku sme našli napríklad Večernicu Laechovu, dlho nerozlišovanú od veľmi podobnej Večernice malej. Oba druhy zdieľali rovnaký úkryt, Večernica Laechova sa ale prezradila odlišnou frekvenciou J Ďalej nachádzame Netopiera obyčajného s Netopierom brvitým a N. ostrouchým…

Ako, kde netopiere najčastejšie odchytávaš? Do čoho sa netopiere lovia?

Musím poznamenať že samotný odchyt nám schvaľuje Štátna ochrana prírody. Schvália hlavne typové druhy, zaujímavé z epizootologického hľadiska. Lovíme ich, prirodzene, v noci, do sietí. Siete do otvorenej krajiny do letových dráh spoločných pre čo najviac druhov, alebo pred výlety z úkrytov. Takto uloviť počas noci na dobrej lokalite povedzme 2-4 kúsky je celkom šťastie..

Na odchyt sa používajú špeciálne siete a harfy. Zachytený jedinec začne ,,kričať“ a zvoláva ostatné netopiere v okolí. Takže keď sa chytí jeden, ostatné jedince letiace v danej letovej dráhe sa pravdepodobne onedlho chytia tiež. Ale zase tak dlho si tam lapeného netopiera nemôžeš dovoliť nechať, pretože netopiere sa oproti vtákom v sieti i pri manipulácií aktívne bránia a vláknami siete sa vedia rýchlo prehrýzť. Ornitologická alebo chiropterologická sieť nie je lacná záležitosť…

Počul som správne, harfy?

Sú to špeciálne rámy na odchyt. Harfy sú už o niečo pohodlnejšie aj pre nás, aj pre netopiere. Harfa je rám, od veľkosti malého obrazu do niekoľkých metrov, na ktorom sú zvislo napnuté nylonové lanká. Tieto netopiera zastavia v lete a zvezie sa dole do nastaveného vreca. Aj tu je oproti vtákom rozdiel, pretože lapený netopier sa upokojí a neublíži sebe ani rovnako veľkému kolegovi, zatiaľ čo napr. sýkorky alebo stehlíky si v obrannom amoku vedia navzájom vyďobať oči. Jedince padnuté do vreca oddeľujeme do plastových prepravných boxov na menšie skupinky alebo jednotlivo. Potom sa im spravia odbery a netopiere sa vypustia naspäť na slobodu.

Nejaké triky a tipy k úspešnému lovu?

Na odchyt sú najvhodnejšie teplé letné noci, najsamlepšia je rada suchých dní až týždňov bez dažďa. Počas nich totiž netopiere hromadne navštevujú vodné nádrže, toky, lesné mláky… Vtedy vieš odchytiť až 10 jedincov, čo už je pekný úspech. Z týchto čísiel je vidno, že odchyt netopierov je teda riadne nevyspytateľný, v porovnaní s drobnými vtákmi sú netopiere akási lotéria. Ale stále platí a bude platiť že najviac jedincov sa chytí do harfy nastavenej vo výlete z úkrytu. Aj z epizootologického hľadiska je preto vhodné sa zamerať na takéto lokality a mnohopočetné kolónie. Najbohatšími úkrytmi sú kostolné veže, povaly domov a iné veľké prístupné dutiny. A určite sa neoplatí ísť loviť počas pribúdajúceho mesiaca až splnu! Vtedy ani veľa netopierov nelieta, dávajú na mesačnej oblohe absolútnu prednosť ich predátorom, sovám J

Netopierom si sa ale venoval aj ako ich záchranár, nemám pravdu?

Keď som začal robiť odchyty netopierov a odbery krvi pre svoju diplomovku, začal som sa venovať aj monitoringu letných lokalít a zimovísk v mestách. Raniaky s úbytkom starých stromov v lesoch a teda prirodzených dutín s úspechom presídlili do panelákov. V lesoch sa im dá pomôcť veľkými búdkami, zmestí sa do nich aj celá agregácia o stovkách jedincov. V meste je nezateplený panelák s jeho štrbinami v paneloch a pod strechou ideálnym úkrytom a zimoviskom. To ale často nebýva v súlade so zatepľovaním a rekonštrukciou týchto budov. A tak vznikajú problémy, pretože agregácia náhle príde o svoj úkryt, musí ho urýchlene opustiť a usadiť sa napríklad za nábytkom na niekoho balkóne. Pri neznalosti dochádza aj k zabudovaniu jedincov do zateplenia… Osamotené jedince sa dajú nájsť aj na chodbách bytoviek alebo vo vetracích šachtách, pretože hlavne počas zimy sa netopiere sťahujú hlbšie do budov a prenikajú vetracími šachtami a inými otvormi do väčších priestorov.

Ďalší problém vzniká pri vletení mladého jedinca do okna. Deje sa tak pri presune do iného úkrytu alebo v jeseni na zimovisko. Ako som spomínal, stratený a zmätený netopier zvolá svojich druhov. Čistý príklad- rodina zo sídliska KVP si odíde na dovolenku. Okno v obývačke zastreté, ponechané ,,na vetračku“. Zaletí sem jeden mladý neskúsený, tzv. vzletný jedinec a postupne zvolá časť, ak nie celú migrujúcu kolóniu. Nič netušiaci dovolenkári sa vrátia a nájdu steny a zariadenie ozdobené guánom (netopierím trusom)… No hotové potešenie, a nie len pre tú rodinu.

Keď som sa záchranám venoval aktívne, ešte ako študent našej Univerzity, mával som za týždeň až 15 výjazdov! Neskôr ale prišli manželské povinnosti. Aj telefonáty počas Troch kráľov a potom zimovanie tých 30 Rajniakov hrdzavých v našej chladničke ma presvedčilo o tom, že v tejto činnosti skôr nemôžem pokračovať, jednoducho som ich pre iné priority už nestíhal…

Čo mám spraviť ak nájdem netopiera v parku a v zime?

Pokiaľ nie sú teploty pod nulou a netopier sa ozýva, reaguje na naše pohyby cvakaním zubov, výstražným ozývaním a útekom, zrejme je v poriadku. Najlepšie je ho preto vyložiť na najbližší strom alebo chránené vyvýšené miesto. Mal by odletieť. Nájdený jedinec ale býva v mnohých prípadoch dehydrovaný. Preto mu v izbovej teplote a pokoji ponúkneme prevlhnutú servítku, z ktorej si zlíže potrebné množstvo vody. Môžeme ho s pinzetou nakŕmiť. Ak je v poriadku a zdravý, zožerie toho veľa, ako krmivo sú najlepšie múčne červy, zofobásy a cvrčky. Netopiera potom vypustíme na mieste jeho nálezu pri vhodnej teplote, najlepšie 10°C+, v princípe vtedy, keď je vonkajšia teplota nad nulou. Keď sa mi dostala do rúk spomínaná skupina Raniakov, bola tuhá zima, takže som ich držal v chladničke pri ca 10-6°C, raz za týždeň prebúdzal a kŕmil, a takto až do vypustenia kým nebolo teplejšie. Mohol som ich nechať aj v pivnici, pri 10-15°C, ale toľko ich každý večer nakŕmiť bolo nad moje vtedajšie možnosti…

Musel si po náleze aj niečo oznámiť štátnej ochrane prírody?

Každý nález sa nahlásil na Ministerstvo živ. prostredia a mojou povinnosťou ako záchranára bolo držať ho čo najkratší čas do bezprostredného vypustenia. To platí v zásade pre každého, kto nájde zdravého jedinca. Osobitnú kategóriu tvorili hendikepy, netopiere s trvalými následkami. V prírode neprežili skrz traumatickú perforáciu lietacej blany (patagium) alebo fraktúru zápästných kostí. O hendikepy sa treba starať doživotne a každý večer, je to časovo a finančne náročné.  Na chov sa musí vybaviť výnimka z ministerstva. Má ju niekoľko ľudí v republike. Sú to napríklad členovia Spoločnosti pre ochranu netopierov, (o.s. SON). Celkovo sa netopiermi a ich monitoringom zaoberá asi 50 ľudí okolo tejto mimovládky, i keď samotných záchranárov je menej. Záchrana netopierov je dobrovoľná činnosť a o nejakom pokrývaní nákladov zo strany štátu bohužiaľ nie je reč. Niečo by sa ale mohlo riešiť, veď ako ochranári a veterinári to vnímame pri práci s viacerými skupinami chránených a vzácnych druhov zvierat.

Áno, to je pravda a možno aj dobrý podnet pre našich študentov. Netopiere sú naozaj zaujímavé a verím že sa naši čitatelia dozvedeli opäť niečo nové. Viac zaujímavých informácií sa môžu dozvedieť aj na stránke www.netopiere.sk! Ďakujem ti za rozhovor a prajem veľa zdaru v praxi i živote.

Filip Repta

 

www.polistes.sk
Copyright Myre 2010-2018