♦ Macropanesthia rhinoceros

 

Macropanesthia rhinoceros v prírode a v chove

 

Úvod

Teraz budem trošku parafrázovať, ale nedá sa to napísať inakšie- šváby Macropanesthia rhinoceros predstavujú ,,svätý grál každého švábičkára“. Aj keď sú M. rhinoceros v Európskych chovoch už pomerne rozšírené a začínajú byť dostupenejšie aj ľudom, ktorí sa v chove švábmi primárne nezaoberajú, ešte to bude nejaký čas trvať než sa dostanú do povedmia aj v našich končinách.

Snahou tohto článku je zhromaždiť mne, amatérovi dostupné informácie o tomto švábovi na jednom mieste a poukázať naň ako na nenáročný ale pritom impozantný hmyz. Každý kto si článok prečíta, určite uzná že sa jedná o jedinečný hmyz a takisto ľahšie akceptuje dôvody pre vyššiu obstarávaciu cenu týchto obrov.


Opis

Macropanesthia rhinoceros je veľký hrabavý druh z Austrálie. V prírode sa vyskytujú hlavne v eukalyptových lesoch s piesčitou pôdou, v ktorej si jedince budujú dlhé nory. Za zmienku stojí materská starostlivosť o mláďatá, kedy sa matka niekoľko mesiacov ,,stará“ o svoje potomstvo. Dospelé, až 8cm veľké samce v období párenia vyhľadávajú samičky a vedú o ne súboje. Pri ich váhe cez 30g sa jedná o najťažší doteraz opísaný druh švába na svete. Nepriateľa M. rhinoceros dokážu odstrašiť pomerne hlasným syčaním, avšak nie tak prenikavým ako u niekt. rodov z Oxyhaloinae (Gromphadorhina, Elliptorhina). Tieto šváby sa môžu dožiť až 8-9, výnimočne až 10 rokov.

Taxonómia

Rod Macropanesthia zahŕňa 14 druhov, väčšina sa vyskytuje na približne rovnakom území ako M. rhinoceros, ktorý je najväčší z nich. Celý druhový názov znie Macropanesthia rhinoceros (Saussure, 1895). Rhinoceros sa dá preložiť ako ,,s rohom na nose“ alebo ,,nos nesúci roh“, z gréčtiny pretransformované ako rhis/rhin= nos + keras= roh. Názov vznikol podľa charakteristického výbežku pronota dospelých samcov, ktoré sa zužuje a dvíha dopredu dohora.

Ríša: Animalia → Kmeň: Arthropoda → Trieda: Insecta → Rád: Blattodea → Čelaď: Blaberidae → Podčelaď: Geoscapheinae → Rod: Macropanesthia → Druh: Macropanesthia rhinoceros

Slovenský názov: neexistuje

Anglický názov: Giant burrowing cockroach, litter bug, rhinoceros cockroach

Vzhľad a dimorfizmus

Ako nymfy tak aj adulty sú u podčeľade Geoscaphinae bezkrídle- nemajú vyvinuté tegminy (predné krycie krídla) ani spodné krídla. Celé telo je silne sklerotizované, oválneho tvaru s krátkymi nožičkami. Končatiny sú kráčavé, nesú hrubé pevné tŕne. Končatiny u hrabavých švábov majú všeobecne široké a pevné tibie (tibia- holeň). Najširšie tibie predného páru nôh majú lopatovitý tvar, pripomína to napr. krtonôžku. Články sú lesklé bez výraznejšieho ochlpenia a s nevýraznými dierkami na ich pevnejších okrajoch.

Dospelé šváby majú oválny tvar a dosahujú dĺžku približne 65-82mm. Samce sú väčšie, dosahujú váhu okolo 16-29g, samice sú o niečo menšie a mimo gravidity ľahšie. Pre adultných samcov je typické dopredu zúžené a dohora sa dvíhajúce pronotum, pripomínajúce roh. Samce podľa môjho subjektívneho pozorovania majú okolo 5.-6. zvleku chitín tmavšej farby. Netrvá to ale dlho, možno len ten jeden zvlek (a možno je to len moje subjektívne hodnotenie), každopádne som sa s tým stretol pri viacerých vrhoch takže to pokladám za pozorovateľný fakt. Samice sú sfarbením akoby svetlejšie, granátovo až gaštanovočervené a podlhovastejšie v telesnom rámci.

Okrem pronota sa dajú pohlavia od istého veku rozlíšiť aj podľa sternitov (spodné články bruška), kedy samice majú 5 a samce 6 sternitov. Samice majú posledný článok dlhý a celistvý, samce majú na jeho konci ešte jeden krátky článok vretenovitého tvaru.

Biotop

V rode Macropanesthia bolo doteraz opísaných 14 druhov. Všetky z nich sa vyskytujú v regiónoch okolo SV Austrálie v štáte Queensland. Napríklad M. lithgowae alebo M. kraussiana sú krásne sfarbené druhy, chované len lokálnymi chovateľmi. M. rhinoceros sa vyskytujú v pomerne širokej škále biomov, a to od buše cez akáciové a eukalyptové lesy až pralesy. Dôležitou podmienkou pre ich výskyt je ľahká piesočnatá pôda. V nej, s obľubou pri koreňoch stromov,  si budujú dlhé nory. Počas obdobia dažďov si sem naznášajú zásoby lístia a suchú časť roka prečkajú v nore. Týmto spôsobom života a činnosťou sa dôležito podieľajú na kyprení pôdy a obehu živín v týchto suchých semiaridných oblastiach s chudobnou pôdou. Tlenie lístia na suchom povrchu je inak pomalý proces, ale šváby ho znášajú nižšie do vlhkej pôdy a ešte k tomu často ku koreňom.

Počasie v Queenslande predstavuje striedanie dvoch období, a to obdobie sucha s miernymi až teplými dňami (okolo Mája-Novembra, 23°C deň / 13°C noc) a obdobie dažďov a monzúnov (cca December-Apríl, 30°C / 22°C) s vysokými teplotami a pravidelnými prehánkami. Na vhodných lokalitách sa počas obdobia dažďov jedná o bežný hmyz na ktorý narazíte hlavne v noci. Šváby aktivujú v noci, okolo Januára začínajú hlavne staršie jedince hromadne opúšťať nory. Ich výskyt na povrchu je najpravdepodobnejší po polnoci až posledné 2-3 hodiny pred brieždením. V prírode bol vonku pozorovaný vyšší pomer samcov než samíc (približne 1,7:1). Miestni si ich údajne zamieňajú s mláďatami korytnačiek.

Párenie a reprodukcia

Šváby ako rád hmyzu sú fascinujúce aj vďaka ich škále správania pri vzájomnom dvorení. Ani M. rhinoceros v tomto nie je výnimkou. Obdobie párenia nastáva počas obdobia dažďov. Samce pri dvorení ohýbajú telo do poloblúku, zaujímajú sa o samičku, snažia sa ju tlačiť s pomocou pronota, syčia (hissing, ale nie je to to isté ako odstrašujúce syčanie!), olizujú ju (grooming). Pokusy o párenie sprevádza otočka o 180° a trenie sa o samičku koncom abdomenu. Takéto správanie mimochodom nájdeme aj u množstva iných druhov. Párenie trvá viac než 30min., zvieratá sú navzájom spojené zadočkami v jednej rovnobežne línií. Jedná sa o položivorodý druh- niekoľko dní/týždňov po párení samička vystrčí z pošvy kokón, nechá ho na vzduchu spevnieť a potom ho vsunie naspäť do reprodukčného aparátu.

Macropanesthia sú veľmi zvláštnym švábom aj vďaka svojej materskej starostlivosti. Samičky porodia nymfy po ±3 mesiaci gravidity. Pôrody pripadajú na neskorú jar, v Queenslande nastáva okolo Marca až Mája. V úplne prvom vrhu býva 8-12 nýmf, v druhom vrhu ich môže byť 15 až 20.

Prvý krát sa nymfy zvliekajú presne po 14 dňoch, ale stále zostávajú krehké. Následne sa zvliekajú pomerne často a to v približne 15-35 dňových intervaloch. Chitín im výraznejšie stmavne v 3. zvleku. Intenzívne zvliekanie sa spomaľuje v približne 7.-8. instare, kedy nastupujú pauzy, niekedy 8 i viac mesiacov dlhé. Do adultu nymfa prekoná 11 až 14 zvlekov. Môže to trvať 2,5- 3,5 roka v závislosti na vonkajších podmienkach, hlavne teplote.

Materská starostlivosť

Nymfy sa prvé dni zdržujú, podobne ako u mnoho iných druhov, pod matkou. Aj neskôr ich môžeme nájsť v blízkosti rodičov, často sa pod nimi schovajú aj pri vyrušení. Na rozdiel od adultov sa vedia pohybovať pomerne rýchlo a bleskovo uniknúť pod listovku. Nymfy opustia materskú noru okolo 6.-8. zvleku alebo aj neskôr. V prírode i v chove môže byť ich mortalita pomerne vysoká, až 30-40%.

Prežívanie nýmf takú dlhú dobu pri samici by z evolučného hľadiska mohlo predstavovať iba oportúnne správanie– využitie hotovej prístupnej potravy, keďže pre tento druh je typické zhromažďovanie listovky vo vlastnej nore každého jedinca. Pre malé nymfy by to pochopiteľne bol ten najjednoduchší, v istom laickom podaní priam parazitický spôsob ako prežiť a dorásť. Avšak, samice pozorované počas výchovy mláďat vykazujú vyššiu agresivitu voči druhým jedincom a votrelcom, čo už dokazuje že sa jedná skôr o istú formu rodičovského správania.

Črevná mikroflóra

Podobne ako stavovce, aj bezstavovce vo svojej tráviacej sústave hostia množstvo komenzálnych alebo symbiotických (= spolunažívajúcich a nápomocných) mikroorganizmov. Šváby, termity a im príbuzný hmyz (koníky, cvrčky, modlivky, ucholaky) sú vďačnými objektami pre štúdium takejto črevnej mikroflóry. Mikroorganizmy sídlia prichytené na stenu čreva v podobe stoviek tisícov baktérií, bičíkovcov a iných jednobunkových mikroorganizmov. Svojimi tráviacimi enzýmami pomáha celá armáda jednobunkovcov drevokaznému hmyzu (ale napríklad aj prežúvavcom) stráviť celulózu, ktorá sa nachádza v rastlinnom materiáli.

Macropanesthia sa, podobne ako celá čeľad Geoscaphinae, živia hlavne mŕtvym lístím. Preto aj tieto šváby potrebujú črevnú mikroflóru, ktorá im pomáha tráviť celulózu a iné ťažko stráviteľné zložky rastlín. Nymfy pri matke nezostávajú iba kvôli ochrane a blízkom zdroji potravy, ale vyslovene potrebujú požierať jej trus. Pri každom zvleku sa im odníma ako vrchná vrstva exoskeletu, tak aj vrstva steny čreva. Na nej sa nachádza množstvo životne dôležitej mikroflóry. Preto sa požieraním a olizovaním čerstvého trusu dospelcov de facto vždy nanovo ,,naočkujú“ vhodnou mikroflórou, čo je nevyhnutné počas prvých štádií po každom zvleku. (Rovnako ako skupinové držanie mladších nýmf pri ich chove). Podobne je tomu u ostatných drevožravých švábov (Panesthina, Salganea, Ancaudellia, Cryptocercus…) a termitov. Spoločným znakom týchto skupín hmyzu je diéta zložená z mŕtvej rastlinnej hmoty (drevo, listovka) a rôzne stupne starostlivosti dospelých jedincov o mladšie vývojové štádiá.

Život v nore

Šváby staršie než 5.-8. zvlek žijú vo vlastných, niekedy spoločných norách. Dospelé šváby si budujú špirálovite sa zvažujúcu noru, dlhú až 5-6 metrov. Jej hĺbka väčšinou nesiaha viac než 1 meter pod povrch, v závislosti na podloží. Nory majú vchod (5x2cm, oválny tvar) často pri koreňoch stromov, napr. cyprusov (Callitris) a ich šírka sa smerom do hĺbky môže zväčšovať až do akejsi komôrky. Tu je zhromažďovaný rastlinný materiál v podobe opadaného lístia, vetvičiek, korienkov a tráv. Niekedy sa v norách ubytuje aj iný hmyz, či už šváby (Calolampra), chrobáky alebo stonožky (Scolopendra).

Samce sa z nor navzájom vyháňajú a podobne, ako u iných druhov hmyzu, aktívne vyhľadávajú a bojujú o samičky. Odtláčajú sa a s pomocou pronota sa navzájom snažia odohnať súpera alebo ho obrátiť na chrbát. Samce príležitostne pobývajú v norách pri mladších subadultných družkách, kde vyčkávajú na ich dospelosť a následné príležitosti k páreniu. Takéto správanie bolo pozorované aj u iných bezstavovcov. V súvislosti s obdobím párenia, ktoré pripadá na začiatok koniec sucha až začiatok dažďov- November-Január, je známe, že dospelé samce vyhľadávajú samice, blúdia (wandering) a snažia sa dostať do už obývaných nôr. Ďalšie zaujímavé a definované správanie je ,,foraging“- zber. Pozorované boli prevažne dospelé samice. S pomocou prvého páru nožičiek a hryzadiel bierajú v 1m rádiuse od vchodu listovku a iný rastlinný materiál a znášajú ho do svojich nôr.

Pachy

Hmyz, ako je všeobecne známe, na svoj exoskelet (vonk. chitínová schránka) vylučuje rôzne pachy vo forme feromónov. Vylučujú vosky nazývané aj ako kutikulárne uhľovodíky. Po chemickej stránke je to zmes nenasýtených, normálnych a rozvetvených dlhoreťazcových uhľovodíkov. Tieto vosky majú funkciu okrem impregnácie tela pred stratou vody aj komunikačnú a zabezpečujú špecifický pach každého jedinca. Dnes sa podľa nich začínajú navzájom určovať príliš podobné druhy hmyzu, pretože každý jeden druh má jedinečný mix takýchto uhľovodíkov.

Všimol som si  zaujímavú vec, ktorá stojí za zmienku. Pokiaľ chováme Macropanesthia v prítmí a v nádobe, ktorá ma voľný kryt a nevyrušujeme ich častejšie ako raz za 10-14 dní, rodinka sa zvykne zdržiavať na povrchu na substráte. Vtedy totiž v nádobe stojí vzduch a tak sa tam udržiava aj pach švábov, podobne ako by tomu bolo v ich nore. Pokiaľ substrát prehrabeme, (či už pri jeho výmene alebo sa istá časť premieša napr. počas presunu nádoby), šváby sa vplyvom tohto vonkajšieho stresu začnú zahrabávať, zdržiavať pod zemou, alebo budú ešte niekoľko dní od zákroku nervózne chodiť a škrabať po stenách, v snahe dostať sa von. Moja domnienka je, že to spôsobuje zmena polohy predmetov nesúcich ich pach- premiestnili sme ich ako doteraz stabilné orientačné body a šváby preto zostali pomýlené. Aj vďaka premiešaniu pachov a stresu z otrasov sa potom niekoľko hodín snažia dostať z chovnej nádoby preč. Možno je ich snaha o únik z nádoby pudové správanie, strach že im noru prehrabal predátor a miesto treba opustiť a vytvoriť si novú noru.


Chov

Nádoba

Na miesto i ubikáciu sú tieto šváby rovnako nenáročné ako na potravu. Dospelý párik môžeme celoročne držať v nádobe o rozmeroch približne 40x30x20cm (DxŠxV). Na dno dáme 10-20cm substrátu a do jedného rohu pravidelne pridávame za hrsť hrabanky. Príkrm môžeme pokladať do misky alebo na voľno. Ako dekorácie môžeme pridať dubovú kôru a drevo.

Na vetranie stačí 10x15cm pásik sieťoviny/mušieho pletiva alebo 10-20 vetracích otvorov o svetlosti 1cm. V prípade optimálne vlhkého substrátu rašelina:piesok sa nemusíme báť premnoženia smútnic alebo iných potvoriek a tak s veľkými vetracími otvormi nič nepokazíme. Ak ale máme veko ktoré dosadá ľahko a je tam dostatočná medzera na výmenu vzduchu, nemusíme vetranie vytvárať a šváby, pokiaľ nebudú pravidelnejšie vyrušované, sa budú zdržiavať na povrchu.

Môžeme použiť aj terárium s bodovým osvetlením (28W/40W žiarovka z výšky 15cm stačí), neviem ale či by žiarovka zbytočne neprehrievala substrát- nora má mať okolo 20-21°C ako v prírode.

Substrát

Ako substrát používam zmes rašelina: piesok v pomere 2:1. Tento substrát sa mi osvedčil. Dobre drží vlhkosť, neplesnivie, šváby doň môžu kopať bez toho aby ich nory kobalovali pri otrasoch. Môžeme použiť aj viac piesku alebo vápenatú záhradnú zem. Rašelinu používam bez chem. prísad, zem aj piesok sterilizujem v mikrovlnke. Neskôr sa substrát samovoľne naočkuje baktériami z listovky a trusu. Ak chovám v nádobe bez vetrania s voľným vekom, dávam ca 10cm substrátu, ak v nádobe s vetraním tak zvieratá budú častejšie zakopané a substrát by mal byť vyšší.

Parametre

Vlhkosť substrátu stačí ako u iných druhov- a teda jeden roh môže presychať a druhý roh môže byť vlhký. Vlhkosť udržiavam okolo 55-70%, tj keď si naberiem za hrsť substrátu do dlane a stlačím, budem cítiť jeho pružnosť (skrz rašelinu) a slabý chlad=vlhkosť. Substrát by nemal byť suchý ale ani mokrý. Ak máme vrstvu vyššiu ako 15cm, navrchu môže presychať. Vodu používam čo najmäkšiu- destilovaná ←reverzná osmóza ←prevarená. Vždy spričkujem substrát, nikdy nie šváby.

Pre celoročný chov úplne stačí izbová teplota 20-22°C. Optimálne 20-22°C, samozrejme platí že pri vyššej teplote sa instary skracujú a šváby prídu do adultu skôr (za cenu menšej veľkosti) a naopak. Lepšie znášajú nižšie ako vyššie teploty, tj. ak bývate vo vykurovanom byte, vyhrievanie by som u tohto druhu vôbec neriešil.

Potrava

Potravu v prírode tvoria v prevažnej väčšine listy eukalyptov, rôzne trávy a korienky. Šváby rastlinný materiál uchopia medzi hryzadlá a predný pár nôh a takto ukoristenú kôpku vnesú do hniezda. Macropanesthia je veľmi nenáročný chovanec pokiaľ máme v blízkosti dubovo-bukové lesy, ktorých listovkou nahrádzame eukalyptové listy. Čerstvé listy týchto tvrdých drevín obsahujú príliš veľa horčín/tanínov v prípade dubu/buku (a esenciálnych olejov v prípade eukalyptu). Je to taká obrana stromu voči potenciálnym škodcom, pre väčšinu živočíchov sú tieto látky toxické a všeobecne zhoršujú trávenie listov. Toto bol dokonca prípad v začiatkoch M. rhinoceros v USA kultúre, kedy chovatelia v dobrej viere švábom podali pomerne čerstvú eukalyptovú listovku a zvieratá im uhynuli na otravu.

V chove im podávame odležanú listovku/opadanku. Najlepšie sa osvedčil dub, buk podľa mojich skúseností žerú pomenej (ale žerú). Listy tvoria 98% potravy v mojom chove, príkrm prakticky nepodávam ak nemusím. Najlepšie berú takú opadanku, ktorá ležala 2 roky na povrchu. Je dobré podávať minuloročné listy i staršie tlejúce vrstvy, nech si šváby môžu vybrať. V lese natlačím listovku do nákupnej tašky, čo je objem vystačujúci pre trio dospelých švábov na 6-12 mesiacov, s mladými je spotreba vždy vyššia. Doma obsah rozprestriem vo vzdušnej vrstve vysokej 10-15cm na sitá alebo do širokej nádoby. Počas niekoľkých dní listy preschnú, stanú sa krehkejšími, a hlavne ich opustí (mnohonôžky, stonôžky, chrobáky, pavúky a iná) pôdna fauna. Vo vetvičkách a orechoch si veľmi často prinesieme celé kolónie oranžových mravčekov (Temnothorax/Muchothorax), zbavíme sa ich odstránením takýchto predmetov.

Ak máme obmedzený zdroj listovky a vieme že listy sú relatívne čerstvé (tj z minulej sezóny), môžeme ich čiastočne zahrabať do substrátu kde ich počas niekoľkých týždňov upravia baktérie a šváby by si ich mali vyhrabať. Množstvo a frekvenciu kŕmenia odhadneme neskôr podľa spotreby. Niekto preferuje nádobu preplnenú listovkou tak že šváby ani nie je vidno, ja radšej podávam za hrsť do rohu nádoby a môžem pozorovať ich správanie.

Príkrm

Zvieratá radi obhrýzajú práchnivé drevo. Podávam biele tlejúce konáre dubu/buku, za vlhka sú mäkké, na tlak pružné a dajú sa rozdrobiť v prstoch. Najlepšie sú tie, ktoré ešte na stojacom strome napadla drevokazná huba- práchnovec (Fumes) alebo niekoľko mesiacov ležali vo vlhku opadanky, kde ich napadli plesne a huby. Aj tieto konáre pred skrmovaním nechám niekoľko týždňov preschnúť.

Ako príkrm môžeme podať v malých množstvách- jablko, hrušku, banán, mango, litchi a iné ovocie. Zo zeleniny nič nepokazíme s kolieskami ostrúhanej mrkvy. Ja podávam len jablko a hrušku, z ostatného ovocia mám trochu rešpekt aj keď je to overené inými chovateľmi. Banány napr. zástupcov Gromphadorhini nafukujú, preto ich skrmujem len v malom množstve ak vôbec.


Záver

Svoje šváby chovám v páre, v adekvátne veľkej plastovej nádobe s voľným vekom. Na dne je 10cm vrstva substrátu rašelina:piesok, z ktorej 4/5 každoročne vymieňam za novú. Listovku dopĺňam podľa spotreby a iba v takom množstve, aby mi neprekážala pri pozorovaní zvierat. Pokiaľ nie je vyrušený, párik s mladými sa zdržuje na povrchu. Počas zimných mesiacov pozorujem zvýšenú nočnú aktivitu, hlavne u samcov. Vtedy treba dávať pozor aby samce nedočiahli na veko, neodtlačili ho a neunikli do priestoru. Samice v mojom chove rodia okolo Apríla-Júna, čo koreluje s chovmi v USA a s poznatkami z prírody.

Ďakujem ak ste prišli až sem. Macropanesthia odporúčam každému kto má rád zaujímavý hmyz. Pre ich dlhovekosť a nenáročnosť  sú ideálnym hmyzom na večerné pozorovanie pre všetky vekové skupiny. A pre študentov medicínskych odborov s dlhým štúdiom J Mimochodom, ďakujem že rešpektujete vlastníctvo obsahu a fotografií a nekopírujete bez môjho povolenia.  

Filip Repta, 18.10.´17

 

www.polistes.sk
Copyright Myre 2010-2018