♦ Chov Kalotermes flavicollis


 

Chov termitov Kalotermes flavicollis

 

Úvod

Kalotermes flavicollis, termit žltokrký, je jeden z najčastejšie laboratórne chovaných termitov v Európe a na Blízkom východe. Osobne ide o môj asi najobľúbenejší druh termita v chove. Sú dostatočne veľké a atraktívne na pozorovanie, jednoduché na chov a pritom nenáročné na priestor a zabezpečenie. Pri izbovej teplote, určitom objeme dreva a umiestnení chovnej nádoby vo vhodnej vlhkosti vzduchu kolónia potrebuje starostlivosť iba raz do roka a vyrušujeme ju počas pozorovania na svetle. Celá údržba predstavuje udržiavanie vlhkosti a raz za rok-dva prísun/ výmenu dreva za nové.  

____________________________________________________________________________________________________________

Biológia

Taxonómia

Ríša: Animalia → Kmeň: Arthropoda → Trieda: Insecta → Rád: Blattodea → Podrád: Isoptera → Čelaď: Kalotermitidae →  Rod: Kalotermes → Druh: Kalotermes flavicollis (MENO,ROK)

Slovenský názov: Termit žltokrký

Anglický názov: yellow-necked drywood termite

____________________________________________________________________________________________________________

Rozšírenie

Kalotermes je najbežnejší európsky rod ,,suchodrevných termitov“ čeľade Kalotermitidae. Oproti pomerne malým a všeobecne rozšíreným podzemným Reticulitermes sú to veľké termity a rozdiel vo veľkosti je zjavný. V Európe je K. flavicollis druhý najväčší termit, hneď po skoro 15mm veľkých termitoch Bifiditermes rogeriae z Kanárskych ostrovov. Obýva pobrežia okolo Stredozemného mora kde nájdeme niekoľko genetický príbuzných línií najznámejšieho K. flavicollis, dlhodobo jediného opísaného druhu. Areálom rozšírenia prechádza Kalotermes od pobrežia Portugalska cez celé Stredozemné more a zasahuje severnú Afriku, Blízky východ až Izrael. Tu sa vyskytujú ďalšie veľmi príbuzné a morfologicky podobné druhy. Pre zaujímavosť spomeniem že na Kanárskych ostrovoch bol opísaný aj podobný K. dispar, v Taliansku sa od druhu K. flavicollis odlíšil veľmi príbuzný Kalotermes italicus a z Grécka pochádza tretí druh pre Európu, K. phoenicae.

____________________________________________________________________________________________________________

Vzhľad a vývoj

Ide o stredne veľkého až veľkého termita. Kráľovský pár a vojaci môžu presiahnuť dĺžku 10mm.   Priamy vývoj k okrídlenému a silne sklerotizovanému imágu vedie od vajíčka cez 4 larvárne a 3 nymfálne štádiá. Imága sú jediné dospelé termity v kolónií, všetku prácu vykonávajú robotniciam podobné pseudergáty. Imága merajú 9-11mm, rozpätie s krídlami je 20mm. Ich chitín je tmavohnedý s atraktívnym, oranžovo sfarbeným pronotom (hlavovým štítkom) podľa ktorého dostal druh svoje latínské pomenovanie- (flavus- žltý, collum- krk→ flavicollis). Pseudergáty sa v ničom nelíšia od iných termitov, majú okrúhlu hlavu s nitkovitými tykadlami a valcovité bruško. Nymfy oproti pseudergátam majú základy krídiel po stranách článkov hrudníka. Neotenici ako sekundárne pohlavné jedince bývajú oranžovkastí až karamelovo-hnedí ale inak sa opäť veľmi nelíšia od pseudergát. Vojak sa môže vyvinúť z larvy, nymfy aj pseudergáty a konečnému štádiu predchádza štádium bieleho vojaka s mäkkým chitínom. Koneční vojaci sú oranžkovkastí, majú typickú robustnú hlavu s mohutnými bohato ozubenými hryzadlami. KalotermesKalotermitidae všeobecne sú primitívne nižšie termity. Znakom tejto primitívnosti sú okrem spôsobu hniezdenia a prezencie pseudergát aj zložené oči prítomné u vojakov.

Neotenici

____________________________________________________________________________________________________________

Kasty

V kolóniách nenachádzame pravé robotnice ale spomínané pseudergáty ktoré vykonávajú všetky potrebné práce. Rozširujú a udržujú hniezdo, starajú sa o kráľovský pár, vajíčka a nesamostatné larvy. Trofalaxiou z úst do úst (tzv. stomodeálna trofalaxia) a z rekta do úst (proktodeálna trof.) kŕmia aj vojakov, ktorí sa inak sami nedokážu uživiť skrz mohutné hryzadlá. V prípade úhynu jedincov kráľovského páru ich dokážu pseudergáty nahradiť zvlečením sa v neotenikov. Kráľovský pár sa zdržiava v určitých obľúbených častiach hniezda. Svojím správaním a prítomnosťou ovplyvňuje správanie ostatných jedincov v kolónií, stimulujú aktivity vedúce k rozširovaniu hniezda a celkovo udržujú sociálnu štruktúru. Samice nie sú fyziogastrické ako to poznáme u iných čeľadí termitov a od samcov sa líšia menším počtom brušných článkov= sternitov a veľmi malou veľkostnou prevahou.

Kráľovský pár s prvými nymfami, 2016

____________________________________________________________________________________________________________

Kolónie a hniezdenie

Kolónie Kalotermitidae bývajú všeobecne malé, u K. flavicollis majú niekoľko stovák až 2 tisíc jedincov. Menej početné kolónie vyplývajú z ekológie celého rodu. Svojím hniezdením sú ,,suchodrevné“ termity žltokrké viazané na jediný kus mŕtveho a suchého dreva. To je osídlené zakladajúcim párom počas rojenia a kolónia ho nevie a často ani nemá ako opustiť presídlením cez chýbajúce kryté tunely a povrchové chodby ktoré budujú napr. Rhinotermitidae a vyššie termity. Život celej kolónie je tak limitovaný na prvopočiatne osídlený kus dreva a keď drevo dôjde ako zdroj potravy a priestor, kolónia zaniká. Deje sa tak napríklad zvlekom všetkých pseudergát do štádia imág a vyletením z hniezda. Hniezdo samotné je jednoduché a tvoria ho galérie komôr a chodieb v dreve. Von vedie niekoľko operačných otvorov ktorými vychádzajú aláty, rojace sa od polovice Júla do Októbra. Cez tieto otvory pseudergáty vynášajú aj výkaly, ktorými sú tuhé zrniečka nazývané fekálne pelety. Jednotlivé druhy Kalotermitidae môžeme rozlíšiť podľa týchto fekálnych peliet. Majú druhovo špecifický tvar, ryhy a brázdy vytvorené hrubým črevom termita, snažiacim sa vyžmýkať do organizmu čo najviac vody a zamedziť tak jej strate.

____________________________________________________________________________________________________________

Chov

Vzdušná vlhkosť

Na prírodných lokalitách môžeme K. flavicollis uloviť na pobrežiach dovolenkových destinácií Stredozemného mora. Kolónie tu nachádzame napríklad v hájoch a kempoch s borovicou čiernou (Pinus nigra). Termity nájdeme v mŕtvych suchých konároch, často ešte na stromoch. Nevyhnutnú vzdušnú vlhkosť získavajú vďaka blízkosti mora ale samé žijú v suchom dreve. Toto sú podmienky ktoré chceme napodobniť aj my a drevo v chove im vôbec nevlhčíme, necháme ho absorbovať vzdušnú vlhkosť. Ak to porušíme, nepoužijeme čisté drevo alebo sa prostredie zaparí, na dreve sa po čase rozvinú plesne. Chov Kalotermes-ov je v tomto  ťažší oproti Rhinotermitidae, ktoré sa plesniam dokážu vyhnúť vyhĺbením ochranných tunelov alebo stiahnutím do hniezda. Kalotermes vedia budovať ochranné steny a prístupové chodby ale táto ich činnosť je nedostatočne pomalá, rovnako ako schopnosť urýchlene vybudovať väčší priestor pre akútne potreby spoločenstva. V tomto sú K. flavicollis menej prispôsobivé a trvá niekoľko týždňov kým si zvyknú v novom prostredí a pustia sa do plnohodnotného žrania. Ak vtedy nedodržíme správnu vlhkosť, vytvoria sa nežiadúce plesne alebo nedáme termitom pokoj, môžu sa vyhladovať a vykapať na stres.

____________________________________________________________________________________________________________

Nádrž a drevo

Na chov používame nádrže o objeme 2-5L s vrstvou riečneho piesku alebo perlitu na dne. Na piliere alebo priamo na substrát položíme vhodné drevo ku ktorému v tesnom kontakte priložíme otvorenú nádobu s termitmi. Nádrž zakryjeme priliehajúcou sklenou platňou a zabezpečíme vysokú vlhkosť vzduchu (80-90% pre K. flavicollis) a minimálny pohyb vzduchu. Medzera medzi platňou a stenami nádoby by mala stačiť na výmenu vzduchu a brániť úniku termitov, ale u Kalotermitidae sa spravidla nemusíme ničoho obávať. Teplota pre K. flavicollis stačí izbová v rozmedzí 22-26°C. Ako vhodné drevo sa ukazujú všetky najčastejšie používané druhy dreva. Topoľ (Populus alba a iné), breza (Betula splendens), smrek (Picea abies), borovica (Pinus silvestris, P. nigra) a bežné ovocné dreviny. Drevo má byť suché, bez hubových ochorení, plesní a drevokazného hmyzu. Pripravujeme si ho ideálne do zásoby v podobe nazbieraných mŕtvych konárov pod ich materskými stromami. Drevo predkladáme do nádoby odkôrované, narezané na hranoly alebo žetóny. Umiestnime ho tak, aby sa svojou plochou dotýkalo už osídleného dreva. Termitie zmysly ich behom pár týždňov navedú do nového zdroja potravy. Nové druhy dreva alebo úplne nové prostredie osídlia Kalotermes taktiež pomalšie, črevná mikroflóra sa musí prispôsobiť niektorým antinutričným látkam (horčiny, silice a i.) a kolónia musí v novom prostredí rozšíriť svoj pach. Preto ako vždy, dbáme na stojaci vzduch.

Fragment kolónie na pozorovanie, 2017

____________________________________________________________________________________________________________

Záver

Tento druh je taká moja srdcovka. Svoje prvé rodiny mám už niekoľko rokov a pekne prosperujú. Vyviedli ma z všeobecne rozšíreného názoru že termity sú zvieratá ktoré musia vždy vykapať a chov sa skončí neúspechom… Navyše sú to asi najmenej náročné zvieratá a hmyz aké som vôbec kedy choval. Raz za pár týždňov ich vyberiem, poteším sa pozorovaním a vložím ich naspäť s pocitom že o taký mesiac budú mať zase niečo nové. Medzitým nerobím nič, iba raz za 6-8 týždňov navlhčím perlit vo vonkajšej nádobe. Jedinci Kalotermes sa dožívajú niekoľko rokov čo môžem potvrdiť aj vlastnými pozorovaniami. Prajem veľa šťastia v chove 🙂                          

                                                                                                                        Filip Repta, 29.09.´19

 

 

www.polistes.sk
Copyright Myre 2010-2018