♦ Chov Reticulitermes

 

 

Chov termitov rodu Reticulitermes

 

Úvod

Termity Reticulitermes sú známou čeľaďou drevokazného hmyzu v subtropických oblastiach. Chovajú ich laboratória hlavne v západnom svete, kde sa vedci snažia odhaliť ešte stále nepoznané prvky ich života. Dlhodobé udržanie kolónií v zajatí predpokladá vytvorenie správnych podmienok. Aj keď sa s vedcami zhodujeme, že sú populácie z určitých lokalít alebo druhy ktoré zajatie tolerujú dlhodobo a iné po istom čase vykapú. Verím že podobne ako v USA, aj u nás sa ich kolónie môžu stať hodnotným zdrojom potravy pre teráriové zvieratá. No a popri tom sú zaujímavým hmyzom na pozorovanie.

______________________________________________________________________________________________________

Biológia

Taxonómia

Ríša: Animalia → Kmeň: Arthropoda → Trieda: Insecta → Rád: Blattodea → Podrád: Isoptera → Čelaď: Rhinotermitidae → Podčelaď: Heterotermitinae →  Rod: Reticulitermes (Holmgren, 1913)

Slovenský názov: Termit

Anglický názov: subterranean termite

______________________________________________________________________________________________________

Rozšírenie

Rod Reticulitermes je rozšírený celosvetovo a je to významná skupina podzemných termitov-škodcov. Ekológia a biológia tohto rodu zostáva nedostatočne preskúmaná pre skrytý spôsob života a rozložité hniezda jednotlivých druhov. Veľa vecí sa dozvedáme práve vďaka chovu v laboratóriách. Tento rod nájdeme celosvetovo, prevažne v miernom pásme severnej pologule- Tj v štátoch Severnej Ameriky, Ázie, Blízkeho východu a v mediteránnom pásme Európy. V Európe sa vyskytuje niekoľko navzájom veľmi podobných druhov ako Reticulitermes flavipes (ES, FR), R. grassei (ES, FR), R. lucifugusR. urbis (IT až Balkán). Najsevernejšie môžeme nájsť obávaný R. flavipes, ktorý robí škody v Hamburgu a Paríži. V USA je považovaný za najškodlivejší druh termita vôbec a sú mu pripisované škody v hodnote 2 mld. usd ročne.

Kolónie z viacerých lokalít

______________________________________________________________________________________________________

Vzhľad a kasty

Spomínané druhy sa vzhľadom veľmi podobajú a preto sa rozlišujú metódami molekulárnej biológie. Čiže nie podľa tvaru hlavy a hryzadiel vojakov, čo je inak overený spôsob u všetkých ostatných termitov. U Reticulitermes môžeme nájsť tri základné kasty. Každý termit sa vždy vyvíja z oplodneného vajíčka (podlhovasté a dlhé ca 1mm) a prechádza cez dve štádiá bielej krehkej larvy (1-2mm). Neskôr sa vývin jedinca môže uberať v najpočetnejšiu kastu, 3-4mm veľké robotnice. Vyzerajú ako typické termity, majú oválnu hlavu, malé očká, nitkovité tykadlá a elipsovité bruško. U Reticulitermes nachádzame iba nepravé robotnice. Nepravé- pretože ich vývoj nie je nikdy ukončený a v prípade potreby sa môžu zvliecť do kasty neotenikov (náhradných/ sekundárnych pohlavných jedincov bez krídiel). Z larvy sa ale môže vyvíjať aj nesamostatná nymfa. Nymfa má vždy základy krídiel a jej vývoj väčšinou smeruje k okrídlenému pohlavnému jedincovi a teda k imágu, ktoré pokiaľ je okrídlené tak sa nazýva aj aláta. Tieto pravé, primárne pohlavné jedince sú jedinou skutočne dospelou kastou v kolónií a sú to kráľ a kráľovná. Majú ca 6-8mm a sklerotizované tmavohnedé telo.

Mladá kolónia s imágami

______________________________________________________________________________________________________

Kolónie a hniezdenie

Dospelé rodiny dosahujú veľkosť od niekoľko (20) tísíc až po 5 miliónov robotníc. Centrum hniezdia leží v hĺbke 50-100cm pod zemou. Hniezdo nie je zložitejšie organizované ako poznáme u ,,vyšších“ termitov, tvorí ho sieť podzemných komôr, galérií a chodieb. Termity Reticulitermes dokážu vybudovať niekoľko stoviek metrov dlhé tunely k zdrojom potravy a vody a jediná kolónia má preto prístup k potrave na pomerne veľkej ploche. Staré fyziogastrické kráľovné majú typický ,,nafúknutý“ vzhľad, dosahujú až 20mm a kladú niekoľko desiatok až stovák vajíčok denne. Tieto vlastnosti robia niektorých zástupcov rodu veľmi úspešnými a nebezpečnými pre ľudské stavby. Kolónie sa rozširujú rojením pohlavných jedincov počas vlhkých dní Marca až Apríla. V prípade prerušenia väzieb medzi zdrojom potravy a materským hniezdom sa môže vytvoriť fragment so sekundárnymi pohlavnými jedincami. Jednotlivé druhy sa navzájom líšia svojou ekológiou, správaním voči ľudským stavbám a súčasnou prítomnosťou primárnych a sekundárnych pohlavných jedincov v jedinom hniezde zároveň. Často má hniezdo buď primárne jedince alebo iba neotenikov a popri tom existujú aj kombinácie u jednotlivých druhov.

Reticulitermes banyulensis, 2015

______________________________________________________________________________________________________

Chov

Chovné zariadenie

Veľkú kolóniu chováme v sklenenej nádrži o objeme 5 až niekoľko desiatok litrov a prístupom zhora. Dno pokryjeme 2-3cm vrstvou riečneho piesku/ záhradnej hliny, položíme naň primerane veľký kus dreva a vedľa neho pôvodnú nádobku s termitmi. Termity ak nemusíme tak nevysypávame, nádobka im slúži ako útočisko kde sa zabývali s vhodnou mikroklímou. Na prikrytie nádrže použijeme najlepšie jedinú sklenú platnú. Medzi platňou a stenami ponecháme minimálnu štrbinu ktorá vystačí na nevyhnutnú výmenu vzduchu a pokiaľ možno, zabráni prechodu zvierat von. Reticulitermes ale aj iné, väčšinou tropické druhy majú radi vlhké prostredie (okolo 70-80%) kde je vlhký stojaci vzduch, tma a minimálne vetranie. Nádrž preto vložíme do väčšej vonkajšej nádoby s 1cm hladinou vody alebo do prostredia s vysokou vlhkosťou aby sme ju museli otvárať iba kvôli vkladaniu dreva. Kolónia takto funguje nerušene a hlavne si vytvorí vlastnú mikroklímu v ktorej sa udržiava jej pach a zvieratá sa cítia komfortne. Teplota stačí iba izbová v rozmedzí 20-24°C.

Chovná nádrž vyňatá z vonkajšej nádoby

______________________________________________________________________________________________________

Drevo

Reticulitermes prijíma mŕtve a odležané drevo rôznej kvality. Vynikajúce na kŕmenie sú mŕtve preschnuté konáre o hrúbke 10-15cm. Pod kôrou bývajú relatívne zdravé a ak neležali v tieni a vlhku, drevokazné huby sa im pravdepodobne vyhli. Z listnatých drevín je vhodný topoľ (Populus alba, P. nigra), breza (Betula splendens) a ovocné stromy ako jabloň, hruška a iné. Z ihličnatých stromov je to smrek (Picea abies) a borovica (Pinus silvestris, Pinus nigra). Zásadne nepoškodzujem živé alebo stojace stromy, konáre potrebnej kvality zbieram v zime do zásoby (väčšinou pod starými topoľmi). U jednej kolónie používame drevo jedného druhu, bez živice a hubových ochorení. Primerane veľké kusy, odkôrované a narezané (napr. na žetóny) položíme na substrát. Tu naberú vlhkosť a termity si ich rýchlo nájdu. Prvé týždne sa na novom dreve vybujnia rôzne plesne, spolu s roztočmi úhlavní nepriatelia termitov. Preto je dôležité aby k drevu mali termity prístup od zeme, v ktorej sa plesniam dokážu vyhnúť. Nové drevo dopĺňame podľa veľkosti kolónie a jej schopnosti ,,preliezť ho“, čím ho robotnice naočkujú osobitou mikroflórou a ono začne vo vlhku ,,správne“ hniť. Toto je rozdiel oproti čeľadi ,,suchodrevných“ termitov Kalotermitidae, ktorým vyhovuje vlhký vzduch ale suché drevo, teda podmienky ktoré sa bez predošlých skúseností nastavujú začiatočníkom ťažšie.

Robotnice a vojak

______________________________________________________________________________________________________

Bezpečnosť

Musíme si uvedomiť že Reticulitermes sú problémom v oblastiach ktoré im poskytujú vhodné prírodné podmienky, tam kde pôda ak zamrzne, tak nie do takej hĺbky ako u nás a väčšina roka je pomerne teplo a sucho. Šanca že sa uchytia v podmienkach strednej Európy je skrz našu klímu pomerne malá. A už vôbec by nemali prežívať a prežiť v podmienkach našich domovov. Termity majú všeobecne veľmi slabý exoskelet a ich telíčka rýchlo strácajú vodu, zviera sa mimo vlhkého prostredia postupne dehydruje. Takisto sa vyhýbajú slnečnému a vôbec dennému svetlu kedy sú ľahkou korisťou predátorov a prístupné slnku. Preto, aby sa mohli dostať za potravou zvonka a nie od zeme, budujú si chránené tunely a vetracie komíny z trusu a hliny. V nich je správna mikroklíma a pach kolónie. Aby takéto niečo vytvorila kolónia v bytových podmienkach, museli by sme kolóniou zabudnúť v prvom rade pootvorenú a hlavne niekde v rozpadávajúcej sa kúpeľni v drevodome alebo drevenici, na minimálne niekoľko týždňov až mesiacov… Zakončím to tým, že by sa muselo jednať o silnú kolóniu o sile niekoľko tisíc jedincov. Chov takejto rodiny predpokladá veľkú nádrž, dobrú vonkajšiu nádobu/ priestor a zodpovedného chovateľa.

Reticulitermes cf. urbis, 2015

______________________________________________________________________________________________________

Záver

Za splnenia podmienok a pri správnom zloženia získanej kolónie je predpoklad, že sa našim termitom bude dariť a rodina sa bude pomaličky rozrastať s pribúdajúcimi znáškami. Mladé kolónie a fragmenty vydržia prvé roky v nádobách do 2L objemu. Až veľké kolónie vyžadujú väčšie nádrže v ktorých sa už možnosť pozorovania jedincov stráca. Preto skupinky na výskumné účely oddeľujeme do menších nádobiek ktoré nám dovolia aj fotografovanie a sledovanie pod mikroskopom alebo lupou. Z ich pozorovania získame pekné zážitky a materská kolónia môže nerušene prosperovať ako zdroj potravy pre iné zvieratá.

Filip Repta, 28.09.2019

 

 

www.polistes.sk
Copyright Myre 2010-2018