♦ Formikárium pre kryptické mravce

Pozorovacie formikárium pre kryptické druhy mravcov

V tomto (dúfam) stručnom návode by som sa s vami chcel podeliť s veľmi zaujímavým typom formikária pre krypticky žijúce podzemné mravce miniatúrnych rozmerov. Je to zariadenie vhodné okrem mravcov aj pre iné druhy bezstavovcov žijúcich v hrabanke (pavúky, isopody, mnohonôžky). Celá myšlienka spočíva v simulovaní podmienok aké nájdeme pod dostatočne veľkým kameňom na vhodnom mieste s výskytom primitívnejších mravcov Ponerinae (Hypoponera, Ponera), Proceratiinae (Proceratium melinum) a kryptických malých druhov Myrmicinae (Myrmecina graminicola, Stenamma debile, Strumigenys argiola). Snažíme sa vytvoriť prirodzene vyzerajúci priestor medzi predmetom (v našom prípade krycím sklom) a pôdou (uzavretou v pevnom ale vzdušnom ytongu). Pritom je toto formikárium malé a skladné. Pôvodnú myšlienku mi vnikol pán Pavel Amcha z Prahy, dlhoročný známy a myrmekológ ktorému touto cestou ďakujem za inšpiráciu a prvotné plániky. Formikárium je praktické len ak pracujeme precízne. Dávame pozor hlavne pri vytváraní hniezda- aby sme nevytvorili zbytočne veľké komory a aby sme zachovali dokonale rovnú kryciu plochu po celom vrchnom obvode.


Budeme potrebovať:

-ytong vhodného rozmeru (v texte opisujem prácu s rozmerom 150x150x30mm)
-plastovú nádobu na potraviny (o niečo väčšiu než použitý ytong)
-adekvátne veľké krycie sklo (150x150x3mm) a červenú transparentnú (kancelársku) fóliu
-sťahovacie pásky/ eska pásky náležitej dĺžky (môžeme aj spojiť dve dokopy)/ veľké (modelárske) gumičky
-plastovú rúrku/ priesvitnú hadičku/ 5ml striekačku (bez piestu)
-ploché šrobováky
-ceruzka, pinzeta, čajová lyžička
-papierová (maliarska) lepiaca páska
-jemný malý štetec, zubná kefka
-substráty (rôzne druhy pôdy, hrabanka z lesa, ílovitá zem, piesok)
-pôdna mikrofauna (chvostoskoky, hlístice, vidličiarky)
-(a samozrejme) spomínané mravce


    1. Priestor arény: Pripravíme si nepoškodenú ytongovú tehlu o približnom rozmere 150x150x30mm. Na najčistejšiu plochu nakreslíme obdĺžnik (120x105mm) tak aby bol vo vzdialenosti 15mm od 3 hrán a 30mm od štvrtej (ľubovoľnej) hrany (bude tu hniezdo). Obdĺžnik vyhĺbime do hĺbky 7-15mm a vznikne nám ,,vaňa“ o rozmere 120x105x15mm. Bude slúžiť ako aréna naplnená substrátom. Z druhej holej strany ytongu načrtneme dve rovnobežky, každú 10-12mm od bočnej hrany. Vedieme ich kolmo voči (vzniknutej 30x150mm) ploche pre budúce hniezdo. Šrobovákom/ hranou pilníka z rovnobežiek vytvoríme drážky o šírke použitej eska pásky/ gumičky a hĺbke cca 5mm.
    2. Manipulačný otvor: Z bočnej steny umiestnenej oproti ploche s hniezdom vytvoríme kolmý cylindrický vrt smerujúci do arény. Musí mať rovné steny a približný rozmer 8-10mm, aby sme doň natesno vsunuli plastovú rúrku (dokonale tesniacu priehľadnú hadičku alebo zrezanú 5ml striekačku s ponechanými krídelkami). Rúrku môžeme v aréne zafixovať pomocou malého množstva) sadry. Bude slúžiť ako manipulačný otvor, zatvoríme ho zátkou z filtračnej vaty/ korku/ gumy. Na rúrku napájame užšie plastové hadičky (pri sťahovaní mravcov) alebo dostatočne úzky lievik (na pridanie živej potravy).

      Manipulačný otvor zo zrezanej 5ml striekačky

    3. Hniezdo: Na ,,hniezdnej“ ploche (30x150mm, ktorá nám vznikla medzi medzi hranou arény a vonkajšou hranou ytongu) načrtneme a so šrobovákom veľmi jemne vyhĺbime hniezdo. Pracujeme precízne pretože pre malé rozmery komôr a mravcov samotných ľahko vytvoríme nechcené estetické vady (neskôr môžu prekážať pri fotení). Hniezdo by malo pozostávať z niekoľkých oválnych komôr (orientačný rozmer cca 12x7x3mm- DxŠxH) vzdialených svojimi hranami od hrany arény približne 10-12mm. Komory sú navzájom spojené chodbičkami (šírka 2mm) komunikujúcimi s arénou. Môžeme očakávať že mravce budú využívať hniezdo hlavne počas prvých dní vo formikáriu a aj neskôr, hlavne pokiaľ ich nebudeme zbytočne rušiť svetlom.

      Hotový ytong

    4. Aréna: Základ formikária je v tomto bode hotový, zostáva nám ho sfunkčniť- naplniť substrátom, prikryť sklom a vpustiť mravce. Prv než začneme, plochy medzi obvodom arény a vonkajšími hranami prelepíme papierovou páskou. Tak zabránime aby sa zašpinili prachom a krycie sklo bude dokonale priliehať. Je to dôležité pretože tieto mravce a ich živá potrava sú dostatočne malé na únik štrbinou medzi ytongom a sklom. Substrát vkladáme tak, že každú vrstvu navlhčíme vodou tak aby bola vlhká (ale nie premokrená!) a mierne ju utlačíme. Takýmto postupom si hlina postupne ,,sadne“. Pri manipulačnom otvore nechávame voľný priestor, inak sa snažíme o dokonalé vyplnenie celého priestoru pod sklom. Dbáme hlavne na okraje medzi stenami a ytongom pretože pri príliš veľkej medzere sa nám môže stať, že sa mravce budú pohybovať najradšej tu a neskôr úplne uniknú našej pozornosti zahniezdením v hĺbke pri stene. Poslednú vrstvu hliny nanášame zľahka a utláčame krycím sklom. Sklo by malo byť suché a čisté, po každom utlačení ho utrieme servítkou v alkohole. Keď máme arénu vyplnenú, s pomocou pinzety a ceruzky na niektorých miestach odoberieme malé množstvo hliny a inde stlačíme. Vzniknú prirodzene pôsobiace štrbiny a chodbičky pre mravce a pôdnu faunu. Aby mravce našli hniezdo čo najrýchlejšie, jednu chodbu vytvoríme od voľného priestoru pri manipulačnom otvore až do vchodu do hniezda. Do priestoru okolo manipulačného otvoru môžeme pridať aj väčší organický materiál (hnijúce lístie, mach, práchnivé drevo, kus hnoja). Dokonalý vzhľad zavŕšime posypaním na prach rozdrvenej vysušenej hliny na povrch a opäť utlačíme sklom (vyplní to nerovnosti atď). Keď sme spokojní s výsledkom, štetcom očistíme hrany arény a odlepíme papierovú pásku. Ytong zakryjeme sklom ale zatiaľ natrvalo nezaistíme.

      Proces vypĺňania

    5. Zabehnutie: S vpustením mikrofauny a mravcov môžeme počkať  týždeň- dva a odsledovať vysychanie ytongu. Ak necháme ytong a jeho substrát preschnúť o trochu viac ,,než sa patrí“, zvyčajne sa substrát (podľa zloženia) zmrští o pár mm a vytvorí medzeru medzi stenou arény kde sa mravce radi nasťahujú a uniknú našej pozornosti. Medzeru vyplníme, substrát navlhčíme a dokončíme estetické zákroky.
    6. Finále: Zostáva nám zaistiť krycie sklo s eska páskami/ gumičkami, vpustiť mravce a pôdnu faunu. V lese/ na záhrade pod vhodným kameňom môžeme naloviť okrem požadovaných mravcov aj maličké isopody, chvostoskoky, vidličiarky, hlístice a inú háveď ktorá je ich prirodzenou potravou. Tropické chvostoskoky často chovajú teraristi pre žabky alebo ako ,,cleaning crew“ substrátu v teráriu. Okrem živej potravy budú aj tu slúžiť na odstraňovanie zvyškov z nami pridanej potravy. Po založení formikária sa minimálne niekoľko dní-týždňov môžeme tešiť pozorovaniu priamo pod sklom. Aby sme mravce mohli pozorovať aj dlhodobejšie, môžeme sklo zakryť červenou priesvitnou fóliou. Dostať ju v každom lepšom papiernictve. Ytong držíme v plastovej nádobe s netesniacim krytom/ otvorom na vetranie aby sme zabezpečili vhodnú vlhkosť a ytong so substrátom neschol príliš rýchlo. Vlhkosť môžeme sledovať čidlom. Pre väčšinu našich spomínaných druhov mravcov stačí RH- 65-75% a izbová teplota. Ako potravu okrem pôdnej mikrofauny podávame kúsky malého hmyzu pinzetou cez manipulačný otvor. Skrmujeme zabité komáre, kukly iných mravcov, drosofily, časti múch (obsah ich hláv a očí je pre mravce pochúťkou), kúsky múčnych červov a cvrčkov, mikrocvrčky atď. Plesnivejúce zvyšky vyberáme po pár dňoch pretože chvostoskoky nemusia stihnúť udržať všetky plesne pod kontrolou. Vlhčíme podľa potreby a skúsenosti, kŕmime pravidelne 3-4x týždenne.

      Pohľad do hniezda Hypoponera sp.

       

      Ytong na odchov mladých kolónií

       

Ytong s kráľovnou Proceratium (2011)

 

Poteším sa vašimi postrehmi a radami. Ako alternatíva sa dá použiť aj displejové hniezdo a ploché pozorovacie hniezdo (ako pre termity, len so substrátom; zatiaľ som chov v ňom neskúšal). Prajem vám veľa pekných chvíľ, fotografií a možno aj nových objavov s týmto formikáriom a mravcami v ňom.

Filip Repta, 11.07.2020

 

www.polistes.sk
Copyright Myre 2010-2018