Biológia

Spoločenstvo

Aktivita aj výskyt osíkov je u nás viazaný na teplé ročné obdobia. Plne rozvinuté spoločenstvo osíkov počas leta tvorí jedna dominantná kráľovná (matka), niekoľko mladých samíc (budúcich kráľovien matiek), robotníc a samčekov.

   Kráľovná

Kráľovná je na hniezde s robotnicami len jedna- alfa dominantná samica, ktorá si vydobila svoje postavenie medzi zakladajúcimi družkami. Na povrch svojho tela vylučuje pachy a feromóny (kutikulárne uhľovodíky= CHC a výlučky Dufourovej žlazy) a tak spolu s agresivitou udržiava normálny chod spoločenstva. Požiera vajíčka najbližšie podriadených jedincov, ktoré sa môžu snažiť o výchovu vlastného plodu alebo sa dokonca pokúsia alfa samicu zvrhnúť. Kráľovná žerie vajíčka svojich konkurentiek pretože sa na nich nachádza ich osobitý pach, ale larvičiek sa už nedotkne.

Rodina v každej generácií robotníc vychová aj niekoľko samcov. So zmenami teploty smerom k optimu a vďaka stabilnejšiemu prísunu potravy matka kladie vajíčka, z ktorých rodina vychováva čoraz väčšie a väčšie robotnice. V neskorom lete v reprodukčnej fáze život rodiny vyvrcholí vyliahnutím mladých samičiek. Kráľovná i mladá samica sa od veľkej robotnice narodenej počas neskorej sezóny zvonka prakticky neodlišuje. Rozdiel môžeme bádať až pri pitve- prezimujúca matka má v celom tele viac zásobného tkaniva (tzv. tukového telesa).

   Robotnice

Robotnice sú v prvých generáciach výrazne menšie od matky. Podobne ako podriadené samice počas výchovnej fázy, aj robotnice sa starajú o vyhľadávanie zdrojov materiálov a potravy. Na stavbu hniezda získavajú rastlinné vlákna z obnaženého mäkkého dreva alebo rákosia. V prípade potreby hniezdo aktívne bránia útokom a počas horúcich letných dní ho dokážu účinne chladiť s pomocou prinášaných kvapiek vody a mávaním krídiel. Veľa času strávia lovením hmyzu pre pažravé larvy.

   Samce

Samce ani mladé samice neprispievajú prácou k chodu hniezda. Samce sa chodia preletieť na kvety kde sa kŕmia peľom a nektárom. Na kríkoch, kameňoch a iných orientačných bodoch v krajine si vytvárajú vlastné malé teritóriá, ktoré si aktívne strážia. Feromónmi si ich značkujú proti nepriateľom a na prilákanie samíc.

Ročný cyklus

Osíky žijú v jednoročných kolóniách o sile niekoľkých desiatok (naše pôvodné druhy) až sto a viac jedincov (P. dominula). Ročný cyklus kolónie prechádza viacerými fázami. Do novej sezóny prezimujú iba mladé matky (medzifáza). Svoje zimoviská opúšťajú na jar počas kvitnutia prvých kvetov, živia sa nektárom a začínajú stavať prvé hniezda. U P. dominula sa na založených hniezdach stretá viacero, niekedy až desiatky matiek a spolupracujú v združení= agregácií na výchove plodu (→fáza zakladania hniezda). Agregácia je organizovaná pomocou lineárnej hierarchie, kedy na čele stojí jediná- najdominantnejšia samica. Svojim agresívnym správaním si počas prvých spoločných dní podmaní svoje družky. Aj neskôr ich šikanuje, nechá sa nimi kŕmiť a požiera nimi nakladené vajíčka. Tak alfa samica zabezpečí, že dôjde k výchove jej vlastného plodu. Zvyšok matiek sa správa ako kasta robotníc a najnižšie postaveným matkám dokonca atrofujú vaječníky. Avšak toto usporiadanie nie je trvalé, medzi matkou a najbližšie postavenými jedincami dochádza k roztržkám a hierarhické postavenie jedincov sa často mení. V čase liahnutia robotníc sa agregácia rozpadá a podriadené matky opúšťajú plást alebo ich alfa samica zabije. Robotnice pokračujú v práci pomocných matiek, starajú sa o plod, zbierajú papierovinu, vodu a nektár, lovia hmyz (→fáza robotníc→). V ďalších generáciách, so zvyšujúcou sa vonkajšou teplotou (u nás Máj-Jún), sa na hniezde objavujú prvé samce. O pár týždňov neskôr sa z vysokých buniek liahnu aj samice- mladé matky (Jún, Júl, August). Odchov novej pokračujúcej kasty je vyvrcholením celoročnej snahy rodiny (→reprodukčná fáza). Samce a samice P. dominula z viacerých hniezd sa zhlukujú do jesenných agregácií na orientačných bodoch alebo na väčšom hniezde a pária sa. V neskorom lete až v jeseni dochádza k znižovaniu vonkajšej teploty, ubúda kvetov a hmyzu. Robotnice aj samce vymierajú, aj opotrebovaný plást so zvyškom plodu často podľahne väčším predátorom. Začína sa nová medzifáza, ktorú prežijú len samice, hibernujúc v zimných úkrytoch (hibernakulum).

Potrava

Dospelé osíky potrebujú pre aktívny let dostatok energie, ktorú si zabezpečia navštevovaním rastlín. Z kvetov rôznych kvitnúcich stromov a bylín získavajú sladký nektár. Na jar matky navštevujú prvé kvitnúce ovocné dreviny, neskôr robotnice a samce lížu šťavy z pukov a kvetov (napr. okolíkovitých rastlín).

Rodina pri výchove lariev spotrebuje veľké množstvo potravy v podobe hmyzu. Osíky sa zameriavajú na lov dvojkrídlovcov (muchy, komáre- Diptera), húseníc motýľov (Lepidoptera), a rovnokrídlovcov (Orthoptera). Osík francúzsky loví širšiu škálu koristi než iné druhy a preto má oproti nim konkurenčnú výhodu.

Nepriatelia

Aj keď sú osíky výstražne sfarbené a majú jedovaté žihadlo, predsa nemajú nepriateľov. Osíky a ich hniezda napádajú niektoré hmyzožravé vtáky (včelár, včelárik a iné) alebo cicavce (kuny). Okrem nepriateľov, voči ktorým osíky nemajú šancu, na ich tele a potomstve parazitujú rôzne druhy hmyzu. Sú to rôzne dravé muchy (Diptera), parazitické osy (Hymenoptera) a húsenice (Lepidoptera). Azda najrozšírenejším parazitom sú riasovce Xenos vesparum (Strepsiptera). Ich vývojové štádia trčia spod zadočkových článkov dospelých osíkov a ovplyvňujú správanie svojich hostiteľov tak, aby sa infikovaný osík nesúci samčieho riasovca stretol s osíkom ktorý nesie samičku parazita.

Zaujímavé je aj správanie parazitických osíkov Polistes sulciferP. atrimandibularis. Tieto osíky nemajú vlastnú robotníc a dospelé osíky sú teda plodné samice alebo samce. V neskorej jari sa parazitický osík infiltruje do už založeného hniezda (vo fáze robotníc) a podriadia si pôvodnú matku. Táto hniezdo opustí alebo sa podriadi ako robotnica. Parazitická matka vyžerie najmladší plod (vajíčka a ↓ larvičky) a neskôr necháva osadenstvo hniezda vychovávať jej vlastné potomstvo. Parazit si podriadi viacero hniezd, pričom jedno hniezdo sa matke stará o plod a ona ho kŕmi plodom odobraným z iných hniezd. P. sulcifer parazituje najčastejši e u druhu P. dominula.

Hniezdo

Spoločenstvo obýva otvorený plást, hniezdo vytvorené zo zmesi slín a vlákien rastlín (papieroviny). Hniezdo u P. dominula má veľkosť od 5 do 15 centimetrov, obsahuje 35-150 buniek a k podložke býva pripevnené viacerými stĺpikmi. U pôvodných druhov býva menšie, čo do osadenstva to aj do veľkosti. Stĺpik osíky natierajú výlučkami zadočkových žliaz, čo pôsobí ako repelent proti mravcom.

Prvá zakladajúca matka (fundatrix) volí umiestnenie hniezda tak, aby bolo vystavené čo najviac svetlu. Teplo pomôže pri rýchlejšom vývoji plodu a spoločenstvo tak získa výhodu oproti iným rodinám. Pôvodné druhy stavajú hniezda nízko nad zemou (5-50cm) na skalách, bylinách a stromoch. P. dominula svoje hniezdo umiestni aj do značnej výšky (2 a viac metrov), preto hlavne v ľuďmi osídlenej krajine dokáže nájsť viac potenciálnych hniezdišť.

Filip Repta, 11.04.´18

 

www.polistes.sk
Copyright Myre 2010-2018