Úvod

Pôvodnou ideou tejto stránky bolo prezentovať osíky- primitívne osy rodu Polistes. V roku 2010 sa mi ich totiž podarilo úspešne chovať v teráriu a preto ma aj táto skupina eusociálneho hmyzu začala fascinovať. Dostalo sa to až tak ďaleko, že som sa rozhodol venovať im túto stránku a podeliť sa tak so skúsenosťami s týmto hmyzom. Stránka ale nebola kompletná a informácie boli podané formou náležitou môjmu stredoškolskému veku. Prišiel čas, aby sa sem znova vrátili v ucelenejšej forme ☻

 

Taxonómia

Osíky (Polistes) predstavujú čeľaď s približne 220 a viac druhmi. Z nich sa na našom území Slovenska dá nájsť 9-11 druhov, z toho niektoré (P. dominula, P. nimphus, P. bischoffi) sú pomerne rozšírené, iné skôr vzácne (P. gallicus, P. atrimandibularis).  V článku sa venujeme chovu Polistes dominula. Osík francúzsky je kozmopolitne rozšírený a vďaka niektorým jeho vlastnostiam dobre toleruje chov v zajatí.

RíšaAnimalia → Kmeň: Eurarthropoda → TriedaInsecta → RádHymenoptera → Nadčelaď: Vespoidea → ČelaďVespidae → Podčelaď: Polistinae → Kmeň: Polistini → RodPolistes → DruhPolistes dominula (Latreille, 1802)

Slovenský názov: kedysi Osa dravá, dnes Osík francúzsky (názov pôvodne platný pre P. gallicus s ktorým bol P. dominula desiatky rokov zamieňaný)

Anglický názov: paper wasp

 

Morfológia

Osíky sú sfarbené ako typické osy- ich chitín má žlto-čierny vzor. Je to typické aposematické sfarbenie a Müllerove mimikry v ríši Blanokrídlovcov. Od ôs sa ale markantne odlišujú tvarom tela a spôsobom života. Celé telo osíkov je ochlpené redšie a krátkymi, na pohľad nepostrehnuteľnými chlpmi. Najvýraznejším rozdielom medzi týmito dvoma kmeňmi je užší predel (propodeum) medzi hruďou a zadočkom, ktorý u Vespinae chýba. Zadoček ôs je oválnejší, u osíkov zase dlhší a viac vretenovitý. Taktiež nožičky osík počas letu spúšťa smerom dole.

Hlava osíkov má tvar trojuholníka a po jej stranách sa nachádzajú veľké oči. U samíc sú oči po smrti tmavé, u robotníc smaragdovo zelené a obe kasty majú 12 tykadlových článkov. Samce majú charakteristicky trojúholnikovitú žltú hlavu bez čiernej kresby. Ich oči sú smaragdovozelené a tykadlá výrazne oranžové až žlté tykadlá s 13 článkami.

Dôležitou časťou prednej časti hlavy- tváre je čelový štítok (clypeus). Na ňom sa u P. dominula nachádzajú tmavé škvrny, u ostatných druhov sa cezeň nesie čierny pruh. Vďaka clypeu sa navzájom rozoznávajú jednotlivé jedince v hierarchickom rebríčku. U P. dominula platí, že čím menšie alebo žiadne škvrny na klypeu, tým dominantnejšie postavenie jedinec nadobúda. Takto sa osíky vyhnú zdraviu ohrozujúcim konfliktom.

Filip Repta, 1.04.´18

 

www.polistes.sk
Copyright Myre 2010-2018