Kryptické mravce- Chov
Chov
Je to veľmi zaujímavá, avšak pre svoje rozmery a ,,náročnosť“ pochopiteľne menej obľúbená skupina mravcov. Tieto druhy proti väčším druhom vyžadujú pravidelnejšie kŕmenie. Na druhú stranu, kráľovné pomerne ochotne prijmú robotnice z inej kolónie ktoré necháme niekoľko hodín až dní osirieť. Kolónie sa dajú udržať počas celého života, tj od odchovu prvých robotníc matkou až po výchovu pohlavných jedincov, pri niekt. druhoch dokážeme navodiť aj rojenie a doslova odchovať daný druh po nové oplodnené matky (viem o Myrmecina graminicola). Najlepšie výsledky som mal s chovom zástupcov rodov Hypoponera a Ponera. Aj Myrmecina a Stenamma sa chovajú pomerne vďačne, ale odchov kolónie z matky ma dávnejšie odradil pre pomalý vývoj potomstva.
Kŕmenie
Pod zemou, možno až na sladké výkaly niektorých koreňových vošiek, nenájdeme prakticky žiadne zdroje sacharidov. Kryptické miniatúrne druhy mravcov na základe pozorovaní s ulovenou korisťou preto považujeme za striktne zoofágne. V chove ich kŕmime malými kúskami rozpučeného hmyzu (komáre, muchy, mole, múčne červy, cvrčky, šváby) umiestnenými tak aby si ich mravce našli. Pravidelne tieto kúsky hmyzu vymieňame za nové. Za dôležitý faktor úspešného chovu pokladám pravidelné kŕmenie a to aspoň 3-4x do týždňa pretože tieto mravce pri ich aktivite, malom objeme soc. žalúdka a často chýbajúcej trofalaxií rýchlo vyhladnú. Ako cleaning-crew a živú potravu zároveň, do chovného zariadenia vpustíme chvostoskoky (Folsomia candida). Okrem chvostoskokov si môžeme pomôcť ulovenou pôdnou faunou ako sú vidličnatky, miniatúrne isopody a hlístice. Ponera a Myrmecina (a snáď aj Hypoponera) sa podľa pozorovaní v chove dokážu priživiť na bakteriálnych filmoch a riasach rastúcich na skle a organických podkladoch.
Podmienky
Za najdôležitejšiu podmienku považujem udržať stabilne vlhké prostredie a prítomnosť živej potravy. Pre teplomilnejšie druhy (Strumigenys argiola, Proceratium melinum, Hypoponera sp.) volíme stredne vlhkú pôdu (okolo 65% RH). Ostatné druhy môžu mať aj vyššiu vlhkosť (70-80%) a obom spomínaným ,,skupinám“ stačí izbová teplota. Aby sme udržali vhodnú vlhkosť, chovné nádoby/ zariadenia držíme v ,,humidore“- to jest o niečo väčšej plastovej krabici s vlhkým substrátom (piesok/ perlit/ vermikulit/ pôda) na dne a s minimálnym vetraním. Humidor by mal byť v umiestnený v tme a odtlmený od vibrácií aby to mravce zbytočne nevyrušovalo.
Chovné zariadenia
Skúmavka
Na odchov mladých kolónií používame najlepšie skúmavku. Pri skúmavke ale zabudnime na koncept s vatovou zátkou a vodou. Mladá matka potrebuje substrát ako 3D priestor v ktorom sa môže pohybovať, loviť a nájsť si vhodnú štrbinu slúžiacu ako hniezdo. Vhodne veľkú skúmavku (Ø- 10-12mm, l= 10-12cm) naplníme do 1/5 až ¼ jemnou ílovitou pôdou (stredná vlhkosť, ca 65%) a dobre utlačíme (opačnou stranou ceruzky). Do pôdy vytvoríme s pomocou drôtu (vyrovnaná kancelárska spinka) 1-2 chodbičky úzke cca 1-2,5mm. Zvyšný priestor skúmavky (do 4/5) vyplníme jemným substrátom (hrabanka z lesa, záhradná pôda; proste nech obsahuje organické zvyšky). Opäť substrát utlačíme tak aby bol kompaktný (bez štrbín/ voľných priestorov) a drôtom vytvoríme 2-4 širšie chodbičky (ca 2-3mm). Tie prepojíme navzájom a jednou užšou chodbou vytvoríme spojenie s chodbami v hline. Do zvyšného voľného priestoru môžeme dať mach/ kus hnijúceho listu. Sem budeme vkladať príkrm a živú potravu. Mravce osídlia niektorú chodbičku a väčšinou pri chove v tme nemajú potrebu prerábať nami vytvorené priestory. Skúmavku držíme v o niečo väčšej nádobe s minimálnym vetraním. Na dne udržujeme vlhký substrát (pôda/ perlit/ rašelina). Vzdušná vlhkosť zabráni vysychaniu obsahu skúmavky a udrží prirodzenú mikroklímu. V dostatočne veľkej skúmavke môžeme držať aj dospelú kolóniu počas jej niekoľkoročného života.
Formikárium
O formikáriu som písal tu→ https://www.polistes.sk/ants-formicarium_cryptic_ants/. V skratke ide o malú ytongovú/ sadrovú tehlu (napr. 15x15x3-5cm) v ktorej je vytvorená veľká plytká komora (aréna, napr. 120x105x5mm) vo vzdialenosti 15mm od 3 okrajov tehly. Jednu z plôch (tj. plochu medzi komorou a bočnou hranou tehly) sme zámerne ponechali širšiu. Tu vytvoríme miniatúrne hniezdo (komory ca 10x5x3mm). Zo steny na opačnej bočnej vyvŕtame do komory manipulačný otvor do kt. zasunieme plastovú hadičku/ trubičku. Arénu vyplníme hlinou/ hrabankou kt. primerane utlačíme. S pomocou drôtu vytvárame štrbiny aké nájdeme aj v prírode pod kameňmi a tvoria prirodzený životný priestor týchto mravcov. Pritom dbáme na čistotu okrajových plôch a počas celého procesu plnenia hlinou ich necháme prekryté lepiacou páskou. Ak sme spokojní s výsledkom, ytong zakryjeme primerane veľkým krycím sklom a zafixujeme ho eska páskou alebo modelárskymi gumičkami (pre ne môžeme vytvoriť zo spodnej strany tehly aj drážky). Cez fixačný otvor vpustíme dnu živú potravu a mravce. Ytong držíme v primerane veľkej tmavej nádobe s minimálnym vetraním a vlhkým substrátom na dne (perlit/ makadam/ hlina) aby sme mravcom zabezpečili pokoj a mikroklímu.
Filmovka/ vialka/ pohár/ veľká skúmavka
Chovať tieto mravce v pohári, filmovke (priesvitná tuba od filmov, používaná na prvozvlekové pavúky) alebo vialke (sklenená tuba na lieky) je nenáročné a vyžaduje najmenej údržby. Najlepšie skúsenosti som mal s kolóniami Hypoponera, ktoré ak mali živú potravu (chvostoskoky) a vlhko tak som do nich zasahoval raz za týždeň až dva. Pritom aby sme mali aspoň nejaké potešenie z pozorovania, stred pohára môžeme vyplniť valcom (z ytongu, odliatkom zo sadry) a ponechať medzi sklom a valcom niekoľko mm štrbinu. Túto štrbinu opäť vypĺňame vhodným substrátom. Alebo vytvoríme sádrový odliatok bez medzery medzi sklom a vyryjeme doň systém štrbín, chodbičiek a komôrok. Ideálne nechať ho vysoký ca 10-15mm od okraja nádoby. Podobne môžeme postupovať s dostatočne veľkými skúmavkami.
Získanie týchto mravcov
Väčšina spomínaných druhov sa u nás rojí v neskorom lete, od druhej polovice júla do skorého októbra. Iba Hypoponera sp., druh rozšírený v tropických skleníkoch botanických záhrad sa zvykne rojiť okolo marca. V čase rojenia kryptických druhov je najjednoduchšie nájsť mladé matky čerstvo po rojení na zemi alebo pod vhodnými predmetmi na zemi (kvetináče v záhrade, dlaždice a i.). Okrídlené pohlavné jedince tiež často pristanú v nádobách s vodou kde ich môžeme ľahko zbadať na hladine alebo v pavučinách. Kráľovné niektorých druhov môžeme nájsť aj na jar, kedy je pôda spravidla vlhkejšia a zohrieva sa spolu s jej obyvateľmi. Inak nie je problém nájsť matku alebo kolóniu aj pod predmetom počas roka, ak je to predmet dostatočne hlboko a dlho zapustený v zemi a teda pod ním je vhodná mikroklíma. Keď taký predmet obrátime, vyplatí sa kľaknúť na zem a s istou dávkou trpezlivosti a z čo najväčšej blízkosti preskúmavať svetlu vystavený mikrosvet.
Filip Repta, 22.09.´20