Úvod: E. astutus, kedysi známy aj ako Pachycondyla astuta, je stredne veľký ázijský druh mravca. Posledných 10 rokov sa v západoeurópskych obchodoch ponúka pomerne často, či už ako stredne silné kolónie odobraté z prírody alebo ako mladé matky z rojenia. Odporúčam si zohnať čo najčerstvejšiu mladú matku, ktorá ak je zdravá (a my zabezpečíme správne podmienky), vychová prvé robotnice úplne bez problémov. Druh neodporúčam neplnoletým osobám a už vôbec nie deťom pretože vedia silno bodnúť!

Taxonómia: Ponerinae -> Ponerini → Ectomomyrmex → Ectomomyrmex astutus (Smith, F., 1858)

Popis: Vzhľadom je tento druh typická stredne veľká ponera s trojuholníkovitým rámcom hlavy a ozubenými mandibulami. Ich tykadlá sú zakončené širokými článkami (tzv. kyjakom) a prvý článok zadočka je zhrubnutý do prstenca. Matka dosahuje 12-14mm, má širšiu hlavu a mohutnejšiu hruď. Robotnica má 8,5-12,5mm. Sfarbenie týchto pohlaví je čierne so sivými chĺpkami a svetlými koncami kyjakov tykadiel. Samce sú typické Ponerini, ich exoskelet je oranžovo-červenkastý, hlava okrúhla, mandibuly miniatúrne a tykadlá nitkovité.

Ekológia: Spôsobom života sú to dravce v lesnej etáži koreňov až machov. Pochádzajú z lesov až pralesov indo-austrálskeho regiónu, takže je to pomerne rozšírený mravec na vhodných lokalitách a na veľmi širokej geografickej ploche (od Číny cez Indiu, Thajsko až do Indonézie a Austrálie). E. astutus hniezdi v ílovitej až piesčitej zemi, pod ležiacim drevom a kameňmi. Kolónie sú málopočetné, monogýnne s 100-200 robotnicami. Kráľovná novú kolóniu zakladá semiklaustrálne- zo svojej komory podniká výpravy do okolia a loví potravu pre larvy. Zdoláva ju s pomocou svojho jedového žihadla, ktorým sú opatrené ako matka tak aj robotnice.

Ubikácia: Tento druh nelozí po skle, takže pri nádobe s prístupom zhora sa nemusíme báť únikov. Kolónií o sile 100-150 robotníc vyhovuje nádrž- akvárium (min. 40x30x30cm) s prístupom zhora. E. astutus preferuje vlhko a teplo ale nesmieme zabúdať na vetranie! Pri výhrevných telesách si dávame pozor na sparno či už v hniezde alebo a aréne.

Hniezdo: Za najlepšiu variantu považujem horizontálne ytongové hniezdo o orientačných rozmeroch 12x24cm s komorami ca 30x25x6mm (6mm hĺbka). Hniezdo je položené v jednom rohu nádoby, prikryté 3mm sklom a červenou fóliou. Na jeho zatemnenie môžeme na sklo položiť rašelinník, kompaktný chumáč machu alebo plát kôry. Stredne veľkým až veľkým tropickým druhom (1,2-3cm+) je vhodné poskytnúť v hniezde istý teplotný a vlhkostný gradient.

Aréna: Keďže v prírode obýva zemné hniezdo, E. astutus rád kope a činnosťou týchto mravcov je aréna čoskoro prevŕtaná skrz-naskrz. Ako najuniverzálnejší substrát pre hniezdo ,,navoľno“ sa mi osvedčila zmes rašelina: piesok: ílovitá pôda v pomere 3:2:1. Ak v nej mravce vybudujú hniezdo, nepoškodia im ho prípadné otrasy, plus je takýto substrát vzdušný a dobre vedie vlhkosť. Pokiaľ nechceme aby tieto stredne veľké mravce hniezdili mimo nami poskytnuté hniezdo, môžeme im hĺbiace aktivity obmedziť iba nevyhnutnou vrstvou substrátu (<1,5cm) s prímesou štrku hrubšieho než 6-8mm. Musíme vylúčiť aj pokusy o vysadenie rastlín, resp. zvolíme epyfitné rastliny naviazané na kôre vo výške, kde sa mravce nemajú tendenciu šplhať. Funkčnú plochy môžeme zväčšiť vložením dekoračných kameňov, konárov, kôry a suchých koreňov.

Parametre: Ohrev môžeme riešiť výhrevným káblom, fóliou alebo žiarovkou. Nech zvolíme hocijaké výhrevné teleso, odporúčam si jeho výkon pred umiestnením zvierat odmerať. Môžeme si naštudovať aj striedanie období dažďov a sucha v pôvodnej domovine a podľa toho mravcom vytvárať sezónne cykly. Cez deň udržiavame teplotu v aréne 23-29°C, v hniezde 23-26,5°C. Nočný pokles o 3-5°C vôbec nie je na škodu, len by teplota nemala trvale klesnúť pod 21°C. Optimálna RH vzduchu v aréne je 55-70%v v hniezde vyššia na 65-75%. V aréne môžeme vytvoriť vlhkejšie a suchšie miesta.

Potrava: Vyžadujú množstvo proteínov v podobe hmyzu (šváby, muchy, cvrčky, múčne červy, plesnivce, zofobásy). Môžeme im skúsiť ponúknuť medovicu, sladké ovocie (hruška, banán, litchi) a želatínu (beetle jelly, Bhatkarov agar). Mladú matku s potomstvom kŕmime každý až každý 3. deň, dospelá kolónia zožerie niekoľko kusov hmyzu (okolo 1cm) denne. Ako vždy, tieto počty získame vlastným pozorovaním. Proteíny musia mať k dispozícií pravidelne, inak hrozí že z núdze skŕmia/zožerú časť vlastného potomstva.

Záver: Dospelosť kolónie pri dobrej starostlivosti v zajatí dosiahneme pomerne rýchlo, a to behom dvoch rokov. Už v 3. generácií od založenia rodiny sa môžu objaviť samce. Pri izbovej až vyššej dennej teplote, stabilnej vlhkosti a pravidelnom prísune bielkovinovej potravy je to veľmi nenáročný a vďačný mravec vhodný pre zodpovedného chovateľa. Robotnice sú aktívne hlavne za súmraku ale ich aktivity môžeme pozorovať aj cez deň. Ak zacítia potravu alebo vzruchy v okolí hniezda, vybehnú von a s hryzadlami a tykadlami týčiacimi dohora sa pokúšajú zavetriť polohu svojho nepriateľa. Treba si dávať pozor a zbytočne nebrať robotnice do prstov (ako všetky Ponerini), vedia nepríjemne bodnúť žihadlom!

 

Filip Repta, 12.05.2018