Nádrž

U robotníc väčšiny druhov ponerín je schopnosť udržať sa na hladkom povrchu úplne obmedzená. Na chov zemných druhov sa hodí nádrž širšia než vyššia. Napríklad plastový box alebo sklenené akvárium s prístupom zhora. Pre rodinu o veľkosti Q+15-20W je odporúčaná minimálna veľkosť terária 30x25x20cm (DxŠxV). Pre takto veľkú rodinu si dovolím tvrdiť, že čím väčšia aréna- tým lepšie. Robotnice si nové teritórium behom pár hodín obehajú, označkujú feromónmi a budú sa v ňom vedieť pekne orientovať. Ako (nevyhnutné!) vetranie sa používa nerezová sieťovina s očkami okolo 2mm, čo je neprekonateľná veľkosť pre mohutnejšie druhy. (Treba dať pozor na silné hryzadlá , napríklad Paraponera clavata sa do skúmavky uzatvárajú s drôtenkou…). Najlepšie ak mravce nemajú možnosť sa k sieťovine ako dostať. Vetranie je dôležité (viď→ Parametre)!

Pralesné terária

Zahraniční chovatelia používajú na chov pralesných ponerín priestranné paludária (napr. 80x50x50cm DxŠxV) s prístupom spredu (posuvne sklá v koľajničke). Mravce nemôžu uniknúť, pretože po skle nešplhajú a koľajnička sa umiestňuje nad úroveň substrátu. Využíva sa aj ,,falošné dno“, tj dno zdvihnuté s pomocou presne pasujúce plátu skla pár cm nad skutočné dno terária. Medzi ním a koľajničkou sa takto vytvorí ,,priekopa. Tieto pralesné terária bývajú bohato osadené rastlinami, čo pôsobí naozaj efektne. Podľa môjho názoru sú to naozaj pekné formikária, ale deje v hniezde unikajú pozornosti chovateľa a to vnímam ako problém. Pri nedostatku skúseností s tropickými mravcami a konkrétnym druhom takýto chov odporúčam len skúsenejším chovateľom, hlavne tým ktorí vedia objektívne odhadnúť parametre v substráte (jeho nasiakavosť a vlhkosť). Nevýhodou je nemožnosť pravidelnej kontroly stavu potomstva a teda sledovanie odchovu nových robotníc u problémových druhov. Toto u mladých kolónií považujem za kľúčové, zvlášť ak sa jedná o veľký druh ako P. crassinoda alebo P. clavata s ich dlhým vývinovým cyklom. Ak ale vieme čo danému druhu vyhovuje a vieme ako tieto parametre dosiahnuť (a ako ich neprehnať a udržať a vôbec ako vytvoriť a udržiavať paludárium) tak smelo do toho.

Rastliny

Ak chceme terárium osadiť, odporúčam sukulentné epifytné rastliny namontované v chumáči rašelinníku na vztýčených konároch. Korene epifytov sú vzdušné, nevyžadujú substrát ktorý by inak mravcom vystačil na vytvorenie vlastného hniezda. Mnohé ľahko pestovateľné rastlinky (Anthurium, Begonia, Ficus, Peperomia, Catopis, Bulbophylum, Dischidia) si vystačia s postrekom destilovanej vody 1-2x do dňa pri správnej vlhkosti vzduchu (spomínaných 65-75%) a nebude im vadiť nižšia vlhkosť ich podložky. Substrát, ktorého dáme len 1-2 centimetre potom môžeme vlhčiť hlavne podľa potreby hniezda a mravce sa doň nepresťahujú. S voľbou rastlín by som sa ako vždy obrátil na skúseného pestovateľa alebo použil už overené druhy rastlín.

Substrát

Ako substrát volíme zmes rašelina:hlina:štrk (2:3:2). Rašelina (bez chem. prímesí!) zabezpečí kyslosť a sterilitu, hlina zabezpečí kompaktnosť substrátu a kamienky štrku (>6mm) zabránia neželaným hĺbiacim aktivitám. Aby sme zväčšili plochu mravčieho teritória, na povrch arény rozsypeme dubovo-bukovú listovku v rôznom štádiu rozkladu. Listovku tiež najprv predsušíme a zbavíme tak všetkej nežiadúcej fauny. Ak sa bojíme entomopatogénnych plesní z prírody, sterilitu hliny a listovky poistíme aj prepečením v rúre (100°C, 10 minút) alebo niekoľkými minútami v mikrovlnke. Po úprave ale treba substrát opäť oživiť baktériami a faunou, aby sa prostredie dokázalo vysporiadať s plesnivejúcimi zvyškami v prípade že ich nestihneme včas vybrať. Spravíme tak rozsypaním malého množstva vysušenej hliny a na prach rozdrvenej vysušenej listovky po aréne čím znova naočkujeme niektoré baktérie naspäť (a možno aj tie nechcené plesne, ale tomu sa nedá zabrániť). Ako faunu pridáme bežné teráriové chvostoskoky Folsomia candida, ktoré udržia rast nežiadúcich plesní na uzde.

Aby sme ale mravcom umožnili trošku kopať, môžeme pri vertikálnom hniezde (viď.→ Hniezdo) vytvoriť falošné dno našikmo, tak aby vznikol výškový rozdiel 1-3 centimetre. V hlbšej časti arény bude predsa len nejaká vrstva substrátu v ktorej si kolónia dokáže vytvoriť 1-2 komory k svojej spokojnosti. Mravcom prístup k nim uľahčíme vytvorením východu z ytongového hniezda presne vo výške terénu, takže budú vchádzať z ytongu rovno do substrátu.

Hniezdo

Dôležité je, aby sme mravcom mohli poskytnúť vlhkostný a teplotný gradient, teda hniezdo v ktorom si kolónia nájde o niekoľko stupňov odlišné parametre- iné pre vývoj lariev a iné pre inkubáciu kokónov. Podobne ako pri malých a stredne veľkých druhoch odporúčam dať kolónií primerane veľké hniezdo v ktorom dorastie do istej sily a až potom mravce presúvať do finálneho hniezda a terária. Pretože sa jedná o veľký hmyz, svoj pach v hniezde šíria pomerne rýchlo a vôbec nevadí ak je celá polovica hniezda dlhodobo nevyužitá. Hniezdo pre veľké druhy musí rešpektovať veľkosť jedincov i kolónie svojou veľkosťou komôr, chodieb, vetraním a východmi. Treba počítať s tým, že jedna komora bude slúžiť ako smetisko na odpad- môže byť neskôr zdrojom nežiadúcich plesní alebo roztočov.

Horizontálne hniezdo

Horizontálne ytongové hniezdo pre mladú kolóniu veľkých Pachycondyla o sile Q+30W+BB by malo mať min. rozmery 20x15x5cm (DxŠxV) a obsahovať niekoľko komôr o priemere 5x2cm (DxŠxH). Hniezdo vložíme do arény (nádrž s prístupom zhora) a na sklo položíme rovnako veľkú transparentnú červenú fóliu. Potom ho zahrnieme trochou substrátu alebo prikryjeme plátom kôry.

Vertikálne hniezdo

Vertikálne polohované hniezdo by malo mat rovnaké rozmery. Rozdiel je v tom že ho pritlačíme ku sklu. Môžeme tak spraviť s pomocou dvoch sklenených platní vlepených do sklenej nádrže (s prístupom zhora). Takto vytvoríme falošné dno- dojem že substrát je vyšší než v skutočnosti a zabránime vysušovaniu zapustenej časti hniezda. Do arény potom stačia iba 2cm substrátu so štrkom a ako dekorácie použijeme konáre s naviazanými epifytmi. Mravce vďaka malému objemu substrátu udržíme v hniezde a formikárium bude vyzerať ako keby malo vysokú vrstvu substrátu. Vertikálne hniezdo môžeme jednoduchšie pozorovať i vyhrievať.

Chov navoľno

Ak už máme nejaké tie skúsenosti, môžeme skúsiť aj chov ,,navoľno“. Pachycondyla (ale aj Neoponera, Ectatomma, Diacamma, Odontomachus…) si radi vybudujú hniezdo v čiastočne zahrabanom polopráchnivom pni/koreni položenom na vrstve substrátu. Volíme drevo z listnatých tvrdých drevín- dub, buk, vinič a ovocné stromy. Ošetrenie záleží na jeho stave- drevo pred uložením do terária necháme pár týždňov dokonale preschnúť, kedy na ↓vlhkosť väčšinou vykape drvivá väčšina pôvodného osadenstva. Môžeme ho aj prevariť alebo pár krát opláchnuť vo vriacej vode. Jednoducho sa vyvarujeme pôdnej faune z prírody prinesenej v dreve (a taktiež aby drevo pred použitím neprišlo do kontaktu s pesticídmi, napr. vinič).

 

Parametre

Optimálna denná teplota pre juhoamerické poneríny vrátane veľkých Pachycondyla je 24-27,5°C, nočný pokles o 2-5°C väčšinou nie je vôbec na škodu. Vlhkosť vzduchu (RH= relative humidity) 70-80% v aréne je optimálna, ale v hniezde potrebujú približne 65-75%. Vyhrievanie a vlhčenie v nádrži treba otestovať niekoľkodňovou sériou meraní s kvalitným meradlom. Vyhrievam s pomocou výhrevnej podložky ktorá je pod 1/2 arény a nikdy nie pod hniezdom. Na vlhčenie používam destilovanú vodu, prípadne reverznú osmózu. Zabránim tak tvorbe vodného kameňa na stenách a substráte.

Vysoká vlhkosť

S problémami s dochovaním kukiel som sa stretol na nemeckých fórach, pretože v Nemecku chovajú kolónie v bohato osadených paludáriach, tak takýto problém logicky vyplynie z požiadaviek rastlín. Pri pravidelnom vlhčení a nižšej výmene vzduchu postupne dochádza k  nasýteniu substrátu a všetkých savých organických materiálov vodou- a teda často aj samotného hniezda. RH tu býva 80-90%, čo ale naším mravcom a hlavne kokónom nemusí vyhovovať. Toto je pomerne častá chyba mnohých chovateľov, ktorí si nenaštudujú parametre ekosystému daného druhu a snažia sa ho chovať v nimi idealizovanom ,,pralese“ s vysokou vlhkosťou vzduchu i substrátu. Pozrime sa na to triezvo- v prírode veľké pachyny najradšej obývajú tlejúce drevo na okrajoch pralesov. V takomto prostredí predpokladám vlhkosť materiálu hniezda 65-75% pri rovnakej vlhkosti vzduchu (a v určitej hĺbke materiálu!). Treba si preto dávať pozor, aby hniezdo nebolo dlhodobo prevlhčené, čo môže vadiť vyvíjajúcim sa kuklám. Konkrétne u P. crassinoda a P. impressa mávajú chovatelia problémy s odchovom nových generácií robotníc v paludáriách, čo býva zapríčinené príliš vysokou vlhkosťou hniezda.

Sparno

Taktiež si dávame pozor na sparno! Vysoká teplota (T= 28-29°C) pri vysokej vlhkosti (RH= 80-90%) a pri slabej výmene vzduchu môže viesť k výskytu nežiadúcich druhov roztočov a chorôb. Medzi závažné ochorenie patria entomopatogénne plesne (Metarhizium sp.). Tieto dva problémy spolu s neodstránenými zvyškami potravy bývajú pre kolónie fatálne (→ rozoberiem ich neskôr v osobitnom článku).

 

Potrava

Ponerinae a hlavne veľké Pachycondyla ako P. impressa a P. crassinoda sú všeobecne známe tým, že pri nedostatku potravy kolónia zožerie alebo skŕmi vlastné potomstvo. Preto je nevyhnutný pravidelný prísun živého hmyzu, a to hlavne počas výchovy lariev. Kolónia odchovávajúca larvy nesmie zostať viac ako 2 dni bez hmyzu! Na internete sa dajú nájsť fotky/videá, kedy robotnice Pachycondyla v zajatí olizovali medovicu a iné sladké šťavy. V prírode to u P. crassinoda ani iných Pachycondyla (a ani Neoponera) nebolo pozorované a ich potravu predstavuje najrôznejšie bezstavovce až miniatúrne stavovce.

V chove odchovávajúcim matkám i kolóniam podávame kŕmny hmyz. Šváby (Panchlora nivea, Blaptica dubia, Blatta lateralis, Blaberidae sp.), larvy a kukly potemníkovitých (Alphitobius diaperinus, Tenebrio molitor, Zophobas morio), cvrčky (Acheta domestica, Gryllus assimillis), mole (Galleria mellonella) a muchy (Musca domestica). Skrmovaniu hmyzu z prírody by som sa vyhýbal, okrem hmyzu by stála za vyskúšanie tzv. Bhatkarova zmes.