Príchod

Moju rodinku Q+4W+EE som získal v októbri 2017 od skúseného chovateľa z Nemecka. Mravce mi prišli kuriérom na tretí deň po odoslaní (áno, EU legislatíva to umožňuje a áno, hmyz to prežíva úplne v poriadku) a intenzívny pocit že ich musím okamžite rozbaliť mi dal za pravdu. Kolónia bola pridusená, robotnice aj matka boli v krabičke rozmiestnené v ,,kŕčoch“ a niektoré sa prakticky nehýbali. Mravce sa pridusili skrz nedostatočne veľké vetracie otvory a s tým spojenú slabú výmenu vzduchu. S týmto stavom som sa už stretol a aj skúsený chovateľ sa pri balení (ktoré bolo inak profesionálne) môže pomýliť. Eusociálny hmyz dokáže pridusenie prežiť celkom v poriadku (napríklad termity vydržia nízke koncentrácie CO₂ aj niekoľko dní po sebe) a kolónia sa po vystavení vzduchu do niekoľko hodín spamätá. Preto som nepodľahol panike, krabičku otvoril a o tri hodiny už robotnica skúmala môj pracovný stôl.

Nádoba

Pôvodný majiteľ ich choval v teráriu približne 30x35x40cm s 3cm vrstvou rašeliny, kúskami rašelinníka, hrabankou a dvoma rastlinami. Ja som sa rozhodol že rodinu budem držať po veľkosť približne 20-30 robotníc v ytongu v plastovom boxe a až neskôr ich presuniem do formikária. Zvolil som si moju obľúbenú ,,teskošamlu“ o rozmeroch 37x26x14cm. V prvom riešení boxu som na dno dal 2 centimetre substrátu (ílovitá červená zem z lesa: rašelina: piesok 1:1:1), do ktorého som primiešal preschnutú listovku. Dekoráciu tvoril dubový konárik a Catopsis v kvetináčiku. Mravce obývali ich pôvodnú krabičku v ktorej prišli, jeden z vetracích otvorov v gumenom kryte som rozšíril a spravil k nemu schodíky z kamienkov. Zvonka som vchod tiež zakamufloval. Toto dočasné obydlie bolo celkom fajn, ale mravce sa kontrolovali horšie. Buď odhrnutím zeminy a nadvihnutím veka krabičky alebo zboka cez dve vrstvy polopriehľadného plastu. Takže ani jeden druh kontroly nebol bohvieaká výhra.

 

Ytongové hniezdo

Po 4 týždňov aklimatizácie som preto dievčatám vytvoril ytongové hniezdo. Má vonkajší rozmer 20,5×9,8cm a 4 komory o priemere 70x35x15mm. Okrajové komory majú vstupnú chodbu o priemere 8mm. Ich dno je do polovice prehĺbené oproti zvyšku komôr, prehĺbené tak aby vstupná chodba kolmo pretínala ytong (ak by som sa neskôr rozhodol nasadiť sem plastovú trubičku a gumenú hadičku ako vývod). Krycie sklo je prichytené so sťahovacou páskou ktorá drží v drážke v tehle. Ytong som umiestnil do rohu nádoby, boky zabezpečil kôrou (aby tu dievčatá nekopali) a sklo zakryl substrátom. Neskôr som celé zariadenie sťahoval z jedného miesta pobytu na druhé, + som si všimol dravé roztoče (ktoré sa neskôr objavili aj tak a sú neškodné) + ílovitá zem vysychala rýchlejšie než som si želal. Preto som substrát nahradil novým (rašelina: zem zo záhrady s menším podielom ílu 2:1) a oživil ho pridaním pôdnej fauny.

Podmienky

Teplo a vzdušné vlhko mravcom zabezpečujem s 2m dlhým výhrevným káblom (vyhreje sa na cca 45°C). Kábel je umiestnený pod nádobou v úrovni ¾ arény a nikdy nie pod hniezdom. Teplota v polouzavretej aréne (veko nechávam odchýlené na 2-3cm štrbinu) býva okolo 23-26°C a vzdušná vlhkosť okolo 70%. Toto je asi najlepšie riešenie vyhrievania, keďže väčšiu časť dna som mimo chovne. Ak chcem mravcom prikúriť na vyššiu teplotu, nasmerujem na nádobu stolovú lampičku s 40W žiarovkou z cca 15-20cm vzdialenosti (aby sa plast neskrivil).

Živý substrát

Ako som už spomínal vyššie, substrát by mal byť živý, tj. by mal mať vlastnú bakteriálnu mikroflóru a faunu. Preto som ho po sterilizácií, namiešaní a vložení do terária preočkoval rozsypaním malého množstva neprepečenej hliny a hrabanky. Proti premnoženiu nežiadúcich roztočov a plesní na zvyškoch hmyzu  som nasadil chvostoskoky (Folsomia candida) a malé isopody (,,dwarf purple Costarican isopoda“). Aby došlo k odstráneniu aj tých zvyškov, ktoré nestihne táto fauna zožrať, vpustil som aj niekoľko švábov miniatúrneho druhu Blattellidae sp. Xiamen- China. Mravce tieto šváby asi nikdy nechytia pretože sú príliš rýchle a šváby kolóniu v hniezde nijako nevyrušujú. Aby šváby ani iný hmyz neušli po plaste, po okraji nádoby som nalepil lepiacu pásku lepivou stranou dovnútra (poradil mi to Skippy a funguje to napríklad aj na kolónie Messor, len pásku treba raz za pár týždňov meniť).

Roztoče

Nie vždy sa mi podarí zbaviť arénu zvyškov hmyzu včas a ani švábiky Blattellidae sp. Xiamen nemusia stačiť. To vedie k premnoženiu chvostoskokov a následne roztočov (asi Hypoapis cf. miles). Objavia sa vždy s mŕtvymi hmyzími telíčkami. Podľa toho čo som doteraz pozoroval sú toeto roztoče v teráriách osadenými chvostoskokmi pomerne bežným druhom. Nikdy som nepozoroval že by nejakým spôsobom javili záujem o mravce a ich plod, preto ich pokladám za neškodné.

Ale Ponerini na tele môžu niesť aj komenzálne alebo parazitické roztoče, čo u zvierat odchytených z prírody nie je ničím zriedkavým. Pokiaľ je kolónia zdravá, čo sa deje vždy za predpokladu ak jej poskytneme vhodné podmienky a dostatok potravy, tieto roztoče by sa mali držať na uzde. Tejto téme by som sa opäť rád povenoval v osobitom článku neskôr.. Tu spomeniem len toľko, že roztoče som pozoroval aj na tele robotníc Diacamma sp. Indonesia (chov 2009-2010) a matky vo fungujúcej kolónií Gnamptogenys cf. strigata Costa Rica (2017-18). Aj v kolónií P. crassinoda som zaznamenal roztoče a to na najstaršej robotnici (pracovné meno Zuzka). Roztoč sa dlhodobo držal na báze mandibuly v tykadlovej ryhe. Dvakrát som sa pokúšal ho mechanicky odstrániť. Udivilo ma, že robotnica sa nechala ,,čistiť“ bez nejakého odporu, používal som štetinu z metly alebo hrot pinzety. Roztoč sa ale nepustil, nepodarilo sa mi ho odstrániť a taktiež som sa bál že poškodím robotnici jej chitín. Preto som aspoň niekoľko týždňov pravidelne sledoval zvyšok kolónie aj plod a ďalšie roztoče som nepozoroval. Nakoniec som vyvodil záver, že pokiaľ udržím stabilné chovné parametre a teda s nimi sprevádzané zdravie mravcov, udržím aj tieto roztoče na uzde.

Čo ďalej?

V čase dokončovania tohto článku je druhá polovica Apríla 2018. Moja rodinka má matku a 6-7 robotníc. Robotnice prinášajú larvám hmyz, ktorý im každý druhý večer vkladám ako omráčený do arény blízko vchodu.  Zuzku som po návrate z dlhšieho pobytu mimo domu našiel uhynutú v rohu arény (asi na starobu) a momentálne sa už niekoľko týždňov inkubujú ďalšie kokóny. Ďalšie roztoče som na mravcoch za posledné 3 mesiace nepozoroval. Z mravcov sa teším a dúfam, že na jeseň im budem môcť spraviť serióznejšie priestranné formikárium a potvrdiť tak odporúčania v sekcií Chov. Treba byť ale pokorný, uvidíme čo prinesie budúcnosť a ako sa im bude dariť 🙂

Referencie

Pri písaní som si pomáhal týmito zdrojmi:

W&M. Mackay: The Systematics and Biology of the New World Ants of the Genus Pachycondyla, 201
0

https://www.antweb.org/description.do?genus=pachycondyla&species=crassinoda&rank=species&resetProject=true

Filip Repta, 19.04.2018