♦ Monodelphis domestica
Vačica krátkochvostá (Monodelphis domestica) a jej chov
Obsah:
Úvod, Taxonómia, Biotop, Morfológia, Etológia, Reprodukcia, Zaobstarávanie, Manipulácia, Ubikácia, Diéta, Hygiena, Zdravie, Záver
(pre rýchlejší presun na kategóriu odporúčam-> Ctrl+F: NÁZOV
ďakujem že rešpektujete čas a motiváciu ktorú som do toho dal a nekopírujete môj obsah 🙂 )
—————————————————————————————————-
Úvod
Na tieto zlaté zvieratká som narazil na internetoch v roku 2015 a keďže som veľký nadšenec exotických cicavcov (a zoznam cieľových druhov zahŕňa ešte nejaké raritky), rozhodol som sa skrz ich zlepšujúcu sa dostupnosť získať párik do chovu. Študoval som mnoho chovateľských webov i iných zdrojov a z nich mnoho informácií zrhnul do tohto článku. Pri jeho písaní som sa dozvedel mnohé zaujímavé veci o vačkovcoch (Marsupialia) všeobecne. Narazil som napríklad na obrovského prechodcu vombata- Diprotodona, ktorého zažili možno ešte aj austrálski aborigéni. Alebo bolo fascinujúce zistenie, že mnohé skupiny zastupujú vo svojich ekosystémoch role analogické napríklad krtkom (Notoryctidae), plchom (Burramyidae), vevericiam (Petauridae) alebo piskorom (Caenolestidae). Vačkovce sú spôsobom života, rozšírením aj správaním veľmi zaujimáva skupina cicavcov a zaslúžia si v budúcnosti ďalšiu pozornosť!
Vačica krátkochvostá/krysia/laboratórna je malý všežravý vačkovec z južnej Ameriky. Vďaka svojej nenáročnosti pre chov v zajatí sa stali vynikajúcim laboratórnym zvieraťom a v poslednej dobe aj domácimi miláčikmi. Do zajatia sa tieto zaujímavé cicavce dostali v USA v roku 1978 (National ZOO USA) a do chovateľskej kultúry okolo roku 1994. Obľúbené sú preto, lebo pri manipulácií od mladého veku si dobre zvyknú na chovateľa a skrz ich čistotnosť. Jedná sa o solitérne zvieratá, dožívajúce sa v prírode 2-3 roky, v ľudskej starostlivosti 4-6 roky.
—————————————————————————————————-
Taxonómia
Ríša: Animalia → Kmeň: Chordata → Trieda: Mammalia → Rád: Didelphimorphia → Čeľaď: Didelphidae → Podčelaď: Didelphinae → Rod: Monodelphis → Druh: Monodelphis domestica
Slovenský názov: Vačica krátkochvostá
Synonymá: Vačica krysia, V. laboratórna, V. pralesná, V.sivá, V.domová, V. brazílska
Anglický názov: Short tailed opossum, Gray short tailed opossum, Brazilian opossum, laboratory opossum; v chove sa používa aj jednoduchá skratka ,,STO“
Aký je rozdiel medzi termínom opossum a possum? ,,Opossum“ znamená v jazyku Virginských indiánov kmeňa Powhatan ,,biely pes/zver“ a je to názov pre Vačicu virdžínsku (Didelphis virginiana). Virdžínske vačice sa v západnej EU a severnej Amerike chovajú tiež, v našom V4 priestore sú to vzácne chovance, prakticky neviem o chovateľovi, možno ich má niekto v ČR… Ďalej ,,possum“ je austrálčanmi prebratý termín označujúci ich domáce stromové vačice. V EU ich chovajú v ZOO, pre súkromníka sú ťažko dostupné..
—————————————————————————————————-
Rozšírenie a biotop
Monodelphis sú rozšírené v južnej Amerike, kde okrem M. domestica žije približne 20 iných zástupcov tohto rodu (+ zopár iných rodov s veľmi podobnou biológiou). Areál rozšírenia sa nachádza na veľkej ploche kontinentu, južne od rieky Amazon. Areál pretína severnú Paraguyu, strednú, južnú až západnú Brazíliu, zasahuje do východnej Bolívie a na malý úsek Argentíny (provincia Formosa). Tieto vačice preferujú otvorené stanovištia, krovinaté porasty až pampy. Udávaným biotopom sú ale aj dažďové pralesy. Vyskytujú sa aj synantropne, miestni ich nazývajú ,,cachita“ a monodelphiska v dome je symbolom šťastia. Pre svoj veľký apetít sú vítaným zvieraťom.
—————————————————————————————————-
Morfológia
Už na prvý pohľad je vidno že sa jedná o aktívne nočné lovce. S podlhovastým valcovitým a obratným telom, trojuholníkovitou hlavou a dlhým ňufákom pripomínajú zástupcovia Monodelphis niektoré hmyzožravce, napr. piskory a bielozubky. Telo dospelého samca meria približne 10-18cm s 5-7,5cm chvostom. Váha je medzi 60-150g, samce sú ťažšie a robustnejšie, celkovo asi o 25-35% mohutnejšie od samíc. Srsť je jemná, skôr krátka. Vrch vlasu je šedý až hnedý, spodná časť so svetlejším tónom.
Hlava je podlhovastá s trojuholníkovitým rámcom, posadená na krátkom nevýraznom krku. Nesie vysoké a dobre vyvinuté ušnice, ktorých výška, okraje a stavba svedči o citlivom sluchu. Rovnako vypuklé oči po bokoch hlavy poukazujú na nočný spôsob života. Zuby sú ako u iných malých hmyzožravých cicavcov- špicaté a ostré. Zubov je 50 a zubný vzorec preto predstavuje úplný chrup.
Končatiny sú pomerne krátke, oba páry s 5 prstami. Chvost má tmavo pigmentovanú kožu a riedke osrstenie. Je čiastočne chápavý, používajú ho na udržiavanie stability a ako ,,kotvu“ pri lození po predmetoch vo výške.
Zaujímavé sú genitálie a reprodukčný systém. Samce majú rozdvojený penis (dve toporivé telesá) ktorý nie je spojený s močovu rúrou. Takisto samice majú dve , vedľa seba uložené vagíny s dvoma osobitými maternicami.
—————————————————————————————————-
Etológia
Všeobecne sú to veľmi aktívne a zvedavé zvieratá. Zrak majú slabší a korisť vyhľadávajú hlavne čuchom. Podobne ako iné vačice, aj M. domestica aktivuje v noci, a to od 19.-24.tej hodiny večernej do 5.-8.mej hodiny rannej, najviac tri hodiny po zotmení. V chove chodia mimo hniezda aj počas dňa, najviac ale pri vyrušení alebo keď si vyjdu na defekáciu. Alebo na prehliadku klietky, či ste im tam niečo dobre nevhodili… Väčšinu času bdenia trávia hľadaním potravy. Počas lovu snoria po zemi a predmetoch, prerývajú substrát a prehľadajú každú škáru. Malú korisť ako napr. hmyz uchopia tlapkou, pritiahnu si ju a zahryznú sa do nej. Väčšej koristi sa zmocnia rýchlym skokom s presným zahryznutím. Vedia zdolať potravu o veľkosti ich vlastného tela a požierajú aj škorpióny a iné pavúkovce, a pravdepodobne aj malé druhy hadov. Voči jedu mnohých živočíchov sú opatrené veľmi silnou imunitou, ktorej sa venovali aj niektoré vedecké výskymy.
Vačice krátkochvosté sú silno solitérne zvieratá, dva jedince si navzájom bránia teritórium zastrašovaním- prskaním, syčaním a štekavými hlasovými prejavmi. Navzájom sa toleruje iba párik, aj to počas krátkeho obdobia párenia. Mláďatá sa v prírode od matky postupne roztratia, v chove by od nej mali byť oddelené od veku 9 týždňov. Teritórium v prírode je oproti iným malým cicavcom pomerne malé, okolo 2km2. Teritórium si značkujú fekáliami, močom a samce výlučkami hrudnej žľazi. Vtedy sa bokmi stehien a krku trú/ sánkujú o rôzne predmety a zanechávajú na nich svoj pach.
Zaujímavá je stavba hniezda, kedy vačica zbiera hniezdny materiál (napr. predložené servítky), zhŕňa ho prednými nohami, podsúva pod brucho a obtáča chvostom. Takto pokračuje a materiál drží chvostom a vláči za sebou. Podľa zdrojov si samice stavajú upravenejšie hniezda než samce. Z chovu to môžem potvrdiť, samica nám zaplnila búdku a stelivo (servítky, bavlnená látka) silno utlačila po stranách.
—————————————————————————————————-
Reprodukcia
Pohlavnú dospelosť dosahujú v približne 5. mesiaci veku. Každý vrh samicu vyčerpá a predpokladá dostatočný prísun potravy. V chove sa dosahujú najlepšie výsledky s pripúšťaním na jar a v lete. Pár sa spolu umiestni na dobu 10-12 dní, kedy estrus u samice zabezpečí prítomnosť a pach samca, tzv indukovaná ruja. Behom tohto obdobia musia byť zvieratá pod kontrolou, pretože samica aj v ruji na samca môže útočiť. Zvieratá sa pri párení občas zmrzačia a niekedy jedinec, častejšie samec aj zahynie na následky zranení. Takže počas týchto pár dní musí dôjsť k páreniu. Moje pozorovania: Samec chodí za samicou, vydáva pri tom cvrlikavé zvuky, celý večer pachuje konkrétne miesta a predmety. Samica ho výrazne odháňa, syčí po ňom, otvára papuľu a vydáva štekavé zvuky. Vypočujete si škálu zvukov ktoré za bežných podmienok nevydávajú.
Párenie trvá zopár minút, zvieratá ležia na boku, samec najprv dohoní samicu a drží zubami za kožu na zátylku a krku, podobne ako u iných malých cicavcov. Musí si ju pridržiavať, samica sa po ňom oháňa a cvaká, vyzerá to dosť kruto, ale ešte som nevidel šelmy, ktoré by sa párili pokojne.
Vývoj mláďat je skutočne pozoruhodný. Vačkovce narozdiel od placentovcov mávajú vyvinutý kožný záhyb, vak (marsupium) na výchovu mladých. Obdobie vlastnej gravidity majú monodelfisky ako u iných vačkovcov veľmi krátke, trvá 14 dní. Mláďatá sú altriciálne– úplne odkázané na starostlivosť matky. Narodia sa ako embriá (dlhé 1cm, váha 0,1g) s relatívne dobre vyvinutými ramenami a vyšplhajú matke na spodnú stranu brucha. Táto oblasť v tom čase vypĺzne, chlpy opadnú aj v okolí chvosta. Na spodnej strane brucha sa nachádza väčšinou 13 bradaviek. Samica ich dokáže vťahovať do kože. Na každú bradavku sa prisaje jedno mláďa, bradavka mláďaťu v papuli napuchne. Samička vie tieto bradavky zatiahnuť vďaka osobitým svalom pri bradavkách. Ak sa narodí viac mláďat ako je počet bradaviek, nemajú sa kam nasať a odpadnú.
Matka ich počas prvých dní môže zožrať, a to pri zanedbaní kŕmenia alebo inom nevyhovujúcom vonkajšom faktore. Preto počas prvých dvoch týždňov treba dbať na dostatok kvalitnej proteínovej potravy a vody. Takisto na zvýšenú vonkajšiu teplotu, aby ešte holým mláďatám nebola zima.
Prvých 14 dní pripomínajú ružové fazule, postupne sa osrsťujú a okolo 33 dňa otvárajú oči. Mláďatá sa prvé 2-3 týždne vývinu držia zospodu na matke, neskôr ich odkladá do hniezda. Vo veku 45 dní už lozia, aj potom ich ešte samica nosieva. Osamostatnia sa vo veku približne 2 mesiacov. Naša samica vyniesla mláďatá z hniezda po odložení prvý krát až vo veku 4 týždňov. Spravila tak pravepodobne kvôli vyrušovaniu v hniezde (z našej strany), a znova aj o pár týždňov skrz rovnaký dôvod.
—————————————————————————————————-
Zaobstarávanie
Od koho si vačicu zaobstarať? Zviera by malo pochádzať a od chovateľa s dobrými referenciami. Podobne ako ježkovia alebo potkany, aj tieto vačice sú v chov. kultúre inbrédne (medzipríbuzensky) prešlachtené a asi aj preto v starobe odchádzajú na nádory, respiračné problémy atď. To sa dá do istej eliminovať párením s kvalitnými a nepríbuznými rodičmi. Seriózny chovateľ si na inbreeding dáva pozor.
Ako si zaobstarať vačicu? U nás sa jedná o skôr vzácne chované zvieratá, ale na západe sú v dnešnej dobe bežnejšie. Stále nie však tak rozšírené ako vakoveverice alebo tenreky. Mláďatá chovatelia ponúkajú najčastejšie v inzercií. Dostupné by mohli byť na burzách európskeho formátu ako napríklad Terraristik Hamm alebo Terraplaza Budapest. Najlepšia cesta zaobstarávanie je stále cez dohodu s chovateľom. O svojich odchovoch informujem tu a na Fasabuku.
Kedy si až zaobstarať? Určite až keď máme všetko pripravené! Tj. vhodné miesto na už zariadenú ubikáciu- podstielka, dobré koliečko, zabezpečené napájanie; kúpené kvalitné granule, živý hmyz a samozrejme čo najviac vedomostí. Dobré je vedieť aj o dostupnom veterinárovi, ktorý by vedel pomôcť v prípade nejakej komplikácie. Tj. mal by ovládať malé cicavce, najlepšie potkany. Ideálny čas na zaobstaranie si vačice je okolo 3-4 mesiaca jej veku, kedy sú už samostatné. Kedže mláďatá nemajú ešte taký silný strach z ľudí, dá sa s nimi manipulovať aj pri matke.
Ako spoznám zdravé zviera? Zdravá vačica má čisté oči, nos, papuľku, okolie konečníka a chvosta. Osrstenie je úplne rovnomerné a pravidelne dlhé na všetkých miestach. Koža na chvoste a ušniciach bez škriabancov. Na predných aj zadných končatinách po 5 prstov. Zdravá vačica citlivo reaguje na každý zvuk a obzerá sa po zdroji, najviac na šušťavé zvuky a hlas.
—————————————————————————————————-
Manipulácia
Je to skôr exotický cicavec na pozorovanie v teráriu, než domáci miláčik. Treba počítať s tým že niektoré jedince so svojou náturou nikdy nebudú kontaktné. Iné zasa ruku dobre tolerujú, nechajú sa aj vybrať a pobehajú si po vás. S večernou až nočnou aktivitou by som ich odporučil dospelým ľudom, je to nenáročné a ideálne zviera pre pracujúcich ľudí. Na svojho majiteľa si vedia dobre zvyknúť a mnoho chovateľov ich opisuje ako empatické zvieratá vytvárajúce si puto. Ako u iných malých cicavcov, aj tu platí, že každá jedna má svoju povahu a navzájom môžu byť veľmi odlišné.
Niektorí chovatelia opisujú samice ako častejše nervóznejšie a menej vhodné na skrotenie a hru, iní považujú obe pohlavia za rovnocenné. Na moje zvieratá to sedí- samica je menej dotklivá a plachšia, samec flegmoš ktorého plachosť je potlačená zvedavosťou a apetítom, takže sa nechá brať na ruky. Obaja sú dosť inteligentní, vlastme až vychcaní- nikdy vačici neukazujte možnosť úniku, na prvý krát si zapamätá cestu von a spomenie si na to aj o pár mesiacov.
Mláďatá, ak sa im venujeme od zaobstarania, si po prvých manipuláciach zvyknú na ruku, nechajú sa zblízka pozorovať a hladkať aj počas kŕmenia. Moje dospelé zvieratá najradšej žerú v ubikácií a ak ich vyberiem, starajú sa skôr o preskúvamavanie nového priestoru. Niektoré vačice sa pri vybratí z klietky zvyknú vyšpiniť. Časom a návykom na chovateľa by to malo odznieť. Dostatočne zvyknutá vačica vraj môže zaspať vo vašom vrecku (tvrdenie jednej chovateľky zo Švajčiarska). Ja ale tvrdím, že vačica pustená na voľno bude aktívne preskúmavajú okolie a liezť po oblečení na zem v snahe preskúmať vašu izbu… Ako spomínam vyššie, toto jej nikdy nedovoľte! Pretože akonáhle je monodelfiska na zemi a pozeráte sa na ňu z výšky, zobudia sa v nej inšinkty a strach (podobne ako v hlodavcovi), začne sa schovávať a bude problém ju odchytiť.
Vačicu nebudíme cez deň zo spánku a následne nevyťahujeme z hniezda bez predošlého upozornenia a zobudenia. Vtedy zvyknú reagovať podráždene, vyhrážajú sa prskaním, ,,štekaním“ a výpadmi s uhryznutím. Zo zmyslov sa spoliehajú skôr na čuch než na zrak a preto sa pred manipuláciou necháme očuchať.
Uhryznúť môžu napríklad pri zacítení potravy na prstoch, keď som pred tým chytal cvrčka. Alebo pri vyrušení v úkryte, vtedy bývajú nepríjemné. Ak je dôvod a nemám čas brať zviera na ruku, so svojími manipulujem najlepšie večer po ich zobudení alebo počas dňa vyberám celý úkryt dočasne do menšej nádoby. Vačica nespokojná s manipuláciou alebo hladkaním sa bude snažiť uniknúť a dotýkať sa vás ňufákom.
Jeden zahraničný zdroj tvrdil že sa dajú vycvičiť na kliker. V skratke, podanie živej potravy ako odmena za pribehnutie môže vytvoriť dobrú asociáciu a navýk zvieraťa. Tak som svoje vačice skúšal trénovať na pribehnutie. Pri podávaní potravy z ruky som vačicu oslovoval menom, cmukal perami a klikal jazykom. Na cmuknutie a iné zvuky perami sa strhávali a nevedel som prečo, u všetkých cicavcov sa takto cvičí bežne. Až neskôr pri pripúšťaní, kedy sa zrazu párik prejavoval rôznym syčaním a prskaním sa ukázalo, že väčšina mojich zvukov boli u vačíc výstražné zvuky zo škály teritoriálneho správania. Hovoriť na ne hlasom ale má efekt, keď moja mama pri kŕmení volá samičku k pletivu, občas pribehne. Sú všeobecne zvedavé a prijdu hlavne ak zacítia potravu alebo sa v blízkosti ubikácie niečo deje.
Čo po prinesení? Ak sme si domov priniesli nové zviera, mali by sme ho nechať na pokoji po dobu aspoň dvoch dní, iba s potravou a dostupnou vodou (v miske) v tichu a pokoji. Keď sa nová vačica osmelila a zvykla si na našu prítomnosť za sklom, skúsime ju nalákať na našu ruku s pomocou potravy (cvrček, banán). Počas prvého týždna bývajú vyberavé a berú len hmyz a sladké ovocie. V mojom chove začali granule naplno žrať až ca po 10 dňoch, pričom prvé zobrali ca po týždni. Odporúčam spraviť kašičku z rozmočených granulí a rozsekaných švábov/zofobásov J
Čo ak mi vačica zdrhne? Sú to majstri útekári a preto som spomínal dobre zabezpečenú ubikáciu. Ak nám monodelfiska zdrhne, danú miestnosť a jej okná natrvalo zatvoríme a zabezpečíme proti úniku. Na únik dospelej vačici stačí medzera >2cm. V miestnosti celý čas udržujeme vyššiu teplotu aby vačica počas spánku v úkryte pri zemi neprechladla. Na viaceré miesta nastražíme potravu, najlepšie sú rozmočené granule a ovocie. Voda musí byť prístupná 24/7. Podľa ovocia môžeme zistiť kde vačica chodí žrať, z voľného priestoru si kúsok radšej odnesie pod skriňu. Ku stene do rôznej výšky a tmavých kútov nastražíme viaceré búdky a pôvodné hniezdo. Najlepšie sú s dlhšou vstupnou chodbou a vnútri dobre uteplené a tmavé, zviera bude mať pocit bezpečia.
Samička pri prvom úteku odtlačila veko provizórnej nádoby a zdrhla trasou s ktorou sa zoznámila večer pred, pri púšťaní na voľno. Nebol som potom v čase úteku doma, takže inštrukcie dostala rodina. Okamžite v izbe zvýšili teplotu a každý večer samička zožrala granule a ovocie nachystané v jej klietke s prístupovou doskou. Takisto mala prístup k miske s vodou. Do svojej búdky ale spávať nechodila. Čo bolo a vždy bue dôležité, vedeli sme že sa nachádza v danej miestnosti a že je v poriadku, potrava mizla, banán býval odvlečený k nábytku, na parapete a hore na skriňu sa chodievala vyšpiniť. Najprv spávala pod návlekom na sedačke, v čalunení, ale odtiaľ pri pokuse rodičov o jej odlov zdrhla. Keď som prišiel domov, vačica si žila navoľno v mojej izbe už 6. deň a každý večer vyžrala nastraženú potravu. Našťastie je v izbe minimum nábytku a na druhý deň sme ju chytili medzi stenou a dreveným chrbtom knižnice. Tu napodiv nebol bohvieaký teplý priestor, ale asi dostatočná štrbina na schúlenie. Pri druhom úteku sme malú našli v šuplíku, spávala v sáčku s granulami, ako drak na zlate 😀 Vždy sme si pri odchyte pomohli papierovou rúrkou upchatou na konci handrou. Rúrka má byť bez zápachu, dostatočne pevná a dobre utesnená, vačicu sme do nej nalákali keď sa snažila popri stene utiecť preč od mojej ruky. Ďalšia alternatíva je drôtovaná pasca na potkany s klapkou a sklápacími dvierkami. Ďalší útek sa podaril samcovi v byte u vtedajšej ľudskej samičky. Lokalizovala ho po druhom dni na slobode, v obývačke v kredenci, kde sa ho nakoniec aj podarilo odchytiť. Z nastraženej 80 cm vysokej nádoby s banánom na dne vyskočil. Protokol bol rovnaký, každý večer nastrážené granule, voda a ovocie; a sledovať kde sa zviera pohybuje a kde asi spáva. V noci pri zhasnutom svetle treba počúvať šuchotanie, vstávali sme 3x za noc.
—————————————————————————————————-
Diéta
Jedná sa o všežravce a aktívne predátory, kedy väčšinu ich potravy tvoria bielkoviny od bezstavovcov(hmyz, pavúkovce) po malé stavovce- hlodavce, vtáky, plazy a obojživelníky. Časť jedálnička potom tvorí rastinná potrava- plody, mäkké a prezreté ovocie.
Voda je veľmi dôležitá, aj v prírode sú väčšinou v prostredí s vyššou vzdušnou vlhkosťou a tak nie sú vystavené tak suchému vzduchu aký máme v bytových podmienkach. Nižší príjem vody majú zvieratá kŕmené rozmočenými granulami, vyšší a nutnosť prístupu k vode musia mať monodelphisky pri kŕmeni granulami suchými. Takisto kojaca matka musí mať vždy prístup k vode. Napájanie v napájačke treba naučiť od malička.
Čo? Z rastlinnej zložky podávame všetko sladké ovocie– najlepšie sa osvedčil banán, hruška a jablko. Ďalej marhuľa, mandarínky, červený a žltý melón, všetko sladké ovocie… Vyvarujte sa podávať sušené ovocie, orechy, hrozno, avokádo, hocičo slanšie alebo aromatické. Mliečne produkty som neskúšal… Obohatiť ovocnú zložku vieme domácimi presnidávkami a kašičkami. Zeleninu podávame varenú/parenú na mäkko, napr. mrkva, zemiak… Zeleninu nemám veľmi odskúšanú, len sladkú červenú papriku napríklad jedna vačica obžerie, druhá sa jej ani nedotkne.
Hmyz ako zdroj bielkovín by mal tvoriť ¾ podávanej potraviny. Skmujeme v zajatí chovaný kŕmny hmyz- cvrčky, sarančatá, šváby (Blaptica dubia, malé nymfy Elliptorhina sp., Blatela lateralis), zofobásy a múčne červy, pandravy (Pachnoda). Dobrým zdrojom proteínov je aj varené kuracie mäso (toto by som podával tiež len z overného chovu…), ryby, na tvrdo uvarené vajcia. Chovatelia skrmujú aj myši, dospelým vačiciam mladé skákavky (dávno osrstená a skoro osamostatnená myš, ale ešte nie o veľkosti dospelej) a mladším holíčatá. Skrmovať môžeme aj vyradené mláďatá gekónov a hadov. Neskrmujeme hmyz z prírody skrz parazity. Takisto nepodávame páchnuce chrobáky Zophobas/Tenebrio a vyvarujeme sa skrmovaniu lariev Zophobas častejšie ako 1-2x do týždňa, spôsobujú zácpu. Vyberáme najlepšie čerstvo zvlečené larvy a nepodávame viac ako 2-3 kusy za večer, inak hrozí zápcha.
Väčšina chovateľov kompenzuje hmyz granulami. Požadovaný je vysoký obsah dobre stráviteľného proteínu, nízky obsah tuku, vlákniny a minerálov. Takže maximálne vyhovujúce je krmivo s hodnotami- <30% proteín, 9-13% tuk, vláknina <5%. Tieto parametre spĺňa krmivo pre kastrované mačky(samice), konkrétne značky Purina Cat Chow Sterilised a Royal Canine Neutered female. Čo sa týka značky RCanin, dajú sa použiť aj RC Neutered male, RC Light Weight care, obsahovo sú skoro identické. V USA chovatelia podávajú granule pre ježkov a drápkaté opičky, fretky (ZuPreem) alebo pre hmyzožravce a vačkovce (ZooFare). Firma Briskey vyvinule špeciálne granule Briskey´s Short tail Opossum feed, ale o dostupnosti týchto granulí v EU neviem. Chovatelia občas kŕmia aj vysokokvalitné mačacie konzervy, napríklad Aplaws,Chessir a iné.
Ako na granule? Granule rozmočím ca hodinku pred kŕmením v teplej vode, aby naboptnali. Niektorí chovatelia ich nerozmáčajú, podávajú granule a sušené ovocie tvrdé. Takéto kŕmenie predpokladá neustály prísun vody, na druhej strane sú granule vačiciam prístupné 24/7 čo pri čistej vode tiež nie je na závadu, hlavne pri pár dňovej dovolenke mimo domu.
Koľko a kedy? Zdravá vačica žerie každý večer a defekuje niekoľkokrát za deň. Pre zdravie zvierat je dôležité potravu obmieňať, podávať aspoň 3x do týždňa hmyz. Niektorý večer by som, pokiaľ sa nejedná o kojacu matku, znížil dávku na polovicu, trošku spravil hladovku. Ani v prírode sa nemusia doplna nažrať každý večer a raz za dva-tri týždne je znížená večerná kŕmna dávka určite len prospešná. Takýto pôst inak platí u skoro všetkých zvierat vrátane človeka.
Počas prvého týždna po prinesení bývajú dosť vyberavé a ochotne žerú len hmyz a sladké ovocie. V mojom chove začali granule brať až ca po 10 dňoch, pričom prvé zobrali ca po týždni. Aby samec granule vôbec ochutnal, som spravil pastu z rozmočených granulí a rozrezaných zofobásov, odvtedy ich začal brať pekne.
Najväčšiu zložku- granule, podávam denne v dostatočnom 20-30 granulí na vačicu, bez iného krmiva. Znižuje sa to pri podaní hmyzu, mäsa alebo vajíčka. Veľmi ľahko sa ale orientujú len na hmyz a granule nebudú chcieť žrať. Ovocie podávame raz za 2-3 dni, napríklad koliesko banánu, hrušky, melónu, jednu jahodu… Samozrejme rozmočené granule a ovocie na druhý deň treba vybrať. Granule na druhý deň vyberáme, behom dňa skvasia.
Hmyz podávame najideálnejšie každý večer. Príklad dávky na hlavu: 10 stredných cvrčkov, 10 stredných tartár, 1 veľká dubia. Ale je to aj individuálne noc od noc, záleží aj od veľkosti hmyzu a od aktivity vačice.
Voda je veľmi dôležitá, tieto vačice pri suchej strave pravidelne a veľa pijú, ľahko sa dehydrujú. Voda musí byť prístupná 24/7. Vodu v napájačke vymieňame približne každý druhý až tretí deň. Pre mláďatá v období odstavu, kedy ešte nedosiahnu na napájačku a nevedia ju používať, je nutná plytká miska na vodu(výšha <3cm). Môže sa použiť aj vyššia miska, vždy s kameňom alebo menšou obrátenou miskou vnútri- aby sa mláďa neutopilo. Guličkovú napájačku používame, ak ju naša vačica vie používať a toto si treba vždy overiť a nespoliehať sa na to.
Kam podávať žrádlo? Na kŕmenie používame aspoň dve misky, dostatočne ťažké aby ich zviera pri státí na okraji neprevrhlo. Jedna miska na vlhkú, druhá na suchú potravu. Misku s vlhkou potravou treba pred každým kŕmením dôkladne vyčistiť od nečistôt, aby sa na nich nemnožili kvasinky, plesne a baktérie. Hmyz púšťam volne po terárku, zvykne sa skryť v rôznych štrbinách a vačice ho potom lovia celú noc.
—————————————————————————————————-
Ubikácia
Chovateľské zariadenie by malo byť dostatočne rozmerné, s minimálnymi rozmermi 80x50x50cm (DxSxV). Musí byť v prvom rade dobre zabezpečené proti úniku, teda s priliehajúcim krytom a s vetraním (mrežovina). Na chov sa používajú väčšie klietky pre hlodavce, voliérky pre degu, najlepšie sú sklené a OSB terária. Klietky pre hlodavce sú ľahšie vystaviteľné nižšej teplote v miestnosti, prievanu a napr. rozliezajúce sa mláďatá môžu vypadnúť cez medzery medzi mriežkami. Nádrž musí poskytnúť vačici priestor pre pohyb a vyplnenie času hľadaním potravy a snorením.
Čo určite musí obsahovať: búdka– drevo, kartón alebo papier, rozmery musí mať aspoň 15x10x10cm so vstupným oknom min. 6x6cm. Pre samice s mláďatami sa odporúča väčší vstupný otvor, aby matka mladé nestrhla pri vyliezaní. Pri poklese nočnej teploty (tj na 20°C) sú vhodné drevené búdky a vačici treba opakovane ponúkať stelivo, vezme si koľko potrebuje. Do búdky alebo voľne na dno natrháme servítky, bavlnenú látku a iný jemný materiál, ktorý si dnu zviera postupne nanosí. Búdka pre kotnú samicu musí byť dobre uteplená, neosrstené mláďatá predsa majú väčšie teplotné nároky.
Ako podstielku volíme najlepšie menšie bezprašné piliny z listnatých drevín, mačací piesok (bentonit), pelety z kukuričných kláskov. Nepoužívame piliny z citrusov a ihličnanov- silice a živice môžu vyvolať alergiu. Najlepšia je buková štiepka (Chipsy), cédrová štiepka sa neodporúča. Podstielame vrstvu vysokú 2cm a do jedného rohu nádoby položíme ca 10x10x3cm nádobu, napr s mačacím pieskom. Bude slúžiť ako hajzlík, takže podľa možnosti ju presunieme na vačicou preferovanejšie miesto a ona si naň zvykne. Štiepku som skúšal miešať so suchou rašelinou s celkom dobrým výsledkom, ale samotná štiepka sa potom čistí jednoduchšie než premiešaná. V prírodných teráriach by v podstate ani píniová štiepka pre hady zmiešaná s rašelinou neboli zlou voľbou ale neviem či s tým má niekto skúsenosti…
Do najprístupnejšieho rohu nádoby naištalujeme guličkovú napájačku (stačí 100-150ml), ktorú zavesíme napríklad drôtom alebo v silonke. Misky na potravu pokladáme najlepšie 2 alebo rovno 3. Prvá na suché- granule a hmyz, druhá na mokré- ovocie, tretia na rozmočené granule.
Súčasťou chovnej ubikácie musia byť aj preliezky ako napr. konáre, korková kôra atď. Pre ich drsnú kôru sa hodia konáre ovocných drevín- jablko, hruška, marhuľa a čerešňa. Použiteľný je aj dub a vinič. Veľmi dobré ale môžeme nájsť aj korene našich dubov a bukov, ktoré necháme preschnúť a oškrabeme drôtenou kefou. Vačica prelieza ubikáciu a tieto predmety každý večer pri hľadaní potravy. Behacie koliečko pre potkana (priemer aspoň 22cm) je nutnosťou! Vačice ho podobne ako ježkovia v zajatí využívajú pravidelne a vedia na ňom niekoľko kilometrov za jedinú noc. Chovatelia v USA dokonca zmerali najvyššiu rýchlosť ich zvierat ako 12km/h. Kolečko alebo iná možnosť pohybuju, je niečo čo vačica potrebuje (!). Evidentne si tým kompenzujú nočné zháňanie potravy a absolvované trasy.
O závislosti na kolečku, ako tomu býva u myší alebo degu, by som skôr netvrdil, nie všetky cicavce si vytvoria závislosť. Ale musím povedať že rodičovský pár kolečko zbožňuje a trávia v ňom veľkú časť noci. Raz za pár minút samec alebo samica z kolečka vyjde, pobehá ubikáciu a opäť sa vráti dnu a šprintuje. Strieborné celokolové kolečko na fotkách som už odstránil, podľa rád ostatných chovateľov môže byť ťažké kolečko nebezpečné. Namiesto toho majú modré ,,Living World“ s priemerom 23cm. Je síce tiež z kovu, ale rám je príjemne ľahký.
Odporúčaná teplota je 23-27°C, vyššia izbová. Teploty dlhodobo okolo 21°C a nižšie nie sú na chov vôbec vhodné. Zvýšenú teplotu môžeme počas dňa zabezpečiť aj osvetlením, napríklad 28-40W žiarovkou (so zabráneným prístupom k nej!) alebo LED-kou. Pozor na zdroje svetla s UV zložkou, tieto vačice sú veľmi citlivé na UV a podľa zdrojov veľmi ľahko dostanú rakovinu kože.
Vlhkosť je odporúčaná približne 55-65%. Vačiciam krátkochvostým by nemal prekážať izbový suchý vzduch, ale niektorí chovatelia ho dávajú za príčinu straty srsti, hlavne u starších zvierat. Môže zapríčiniť aj popraskanú kožu na ušniciach. V dostatočne veľkej nádobe sa na vhodnej mikroklíme a isto aj na lepšej psychickej kondíci zvierat môže podielať vhodná pevnejšie stavaná izbová rastlina, napr. urnovky Dischidia, voskovníky Hoya, potosovce Epipremnum, múčenky Pasiflora, , fikusy Ficus benjamina a iné… Dno kvetináča treba zabezpečiť tak aby doň zviera neliezlo, inak vám rozhrabe obsah kvetináča po ubikácií jedna radosť…
Klietku umiestnime mimo prievanu, zdroja hluku a mimo dosahu a pachu ostatných domácich zvierat. Prítomnosť hlodavcov, drobných vtákov (a vraj aj zajaca) vačicu trvale excituje ako prítomnosť potenciálnej potravy, môže kúsať a bude tak zbytočne vyrušovaná. Ubikáciu, hajzlík a okolie kolečka čistíme cca raz za pár dni, vysušený trus sa dá jednotlivo odoberať pinzetou/lyžičkou. Misky treba čistiť denne.
—————————————————————————————————-
Hygiena
Jedným veľkým a vyzdvihovaným pozitívom vačíc všeobecne je ich čistotnosť. Inak tieto zvieratá majú osobitý zápach, niekto by povedal že nepríjmený pižmový. Dospelé samce sú prírodzene cítiť viac. Pravdepodobne aj v prírode špinia na konkrétne miesta, čo slúži ako značenie vlastného teritória a odlákanie predátora ďalej od denného úkrytu. V chove si okamžite zvyknú chodievať do jedného rohu ubikácie, čo sa podchytí umiestnením toalety so savou podstielkou (miska pod kvetináč, plastová tácka). Vačica si veľmi rýchlo zvykne na hajzlík. Dosť sa smejem, keď vidím že sa doobeda zobudia a idú sa odlahčiť, s výrazom ekvivalentným mačke 😀
Typickou vlastnosťou je aj vyšpienie sa počas behania v kolečku. Preto pod kolečko treba umiestniť ďalšiu nádobu a to celé raz za pár dní vyčistiť. Trus je podlhovastý od 5 do 30mm, tuho-riedkej konzistencie. Odporúčam čistiť 1-2x do týždňa, aj kolečko a v hajzlíku používať štiepku. Pri dobrom vetraní a suchej podstielke smar nie je nepríjemný, ale s dvoma ubikáciami + nádobami so živou potravou v jednej izbe aj tak poznať že tam chovám hmyzožravce.
—————————————————————————————————-
Zdravie
Vačice krátkochvosté sú pomerne odolné zvieratá, samozrejme pri dodržaní všetkých podmienok a dobrom dedičnom podklade našich chovancov. Chovatelia sa najčastejšie stýkajú so zdravotnými problémami u zvierat starších 2-3 roky. Vyskytuje sa napr. alopécia(vypadávanie srsti), prolaps(vyhrnutie steny konečníka z anusu von), diarrhea(hnačka), dehydratácia, pneumónia alebo mechanické poranenia.
U mladších zvierat sa pravidelne vyskytuje koprofágia (požieranie vlastného trusu), nejedná sa ale o patologický prejav. Pravdepodobne ide o dietetický deficit niektorej esenciálnej aminokyseliny alebo vitamínu, ktorý v chove nepodávame v dostatočnom množstve alebo ho nevedia mláďatá tak dobre využiť. Koprofágiou si takýto deficit mnoho zvierat kompenzuje. U dospelých zvierat je koprofágia tiež prítomná ale nie tak frekventovaná. Ak vaša vačica žerie svoj vlastný trus ale nezožerie svoju každovečernú kŕmnú dávku aspoň na 40% a viac dní za sebou, toto už poukazuje na nejaký problém.
Alopécie sa najčastejšie objavujú na stehnách u starších jedincov. Môžu vznikať z nevhodnej diéty (nízky obsah proteínov alebo alergia na podstielku), vplyvom roztočov (pri veľmi nesprávnej hygiene, podstielke a prostredí vôbec!) alebo nízkej vlhkosti vzduchu. Alopécia na zadných končatinách a v okolí koreňa chvosta je u laktujúcich samíc normálna!
Roztoče by eventuelne nemali vačice ohrozovať pretože majú jemnú srsť v ktorej by sa nemali vedieť zachytiť. Prípadné problémy s roztočmi riešime s ivermektínom, pastu o množstve asi ako zrnko ryže treba naniesť na kúsok banánu. Strata srsti môže byť vyvolaná aj alergiou– na niekt. zložku diéty alebo na podstielku z topoľovej alebo borovicovej štiepky. Prejavuje sa začervenanou kožou na tlapkách, alopéciaou a nadmerným škrabaním sa.
Zlá hygiena a prílišná vlhkosť vzduchu môžu viesť k plesňových ochoreniam a pneumóniám. Penumónia býva vyvolaná nízkou teplotou vzduchu pri vyššej vlhkosti a zlej hygiene (oslabenie imunity pri prítomnosti patogénov). Treba dávať pozor na prievan a podľa toho umiestniť ubikáciu. S riešením plesňových ochorení som sa na internete nestretol, ale terapia bude podobná ako pri potkanoch.
Hnačka môže byť spôsobená veľkou dávkou stresu (nevhodná, prílišná alebo dlhšie trvajúca manipulácia pri nenavyknutom zvierati), náhlou zmenou v diéte (aj alergiou na niekt. zložky) alebo parazitárnym ochorením (pri nedostatočnom ošetrení plodov zo záhrady a skrmovaní hmyzu z prírody). Proti parazitom chovatelia odporúčajú preventívne odčervenie, opäť s ivermektínom, stačí 1x ročne. Na odčervenie by som osobne dbal až pri skrmovaní surovej zeleniny a HLAVNE živej potravy z prírody. A ak uvidím v truse vajíčka alebo telá parazitov…
Dehydratácia vzniká najčastejšie pri nedostačnom prístupe k pitnej vode. Pri suchej diéte treba dbať na zvýšený príjem vody všeobecne! Dehydratácia býva spojená s hnačkou a stresom. Vačice, podobne ako iné drobné cicavce by mali mať možnosť napiť sa počas dlhšej niekoľkohodinovej prepravy.
Mechanické poranenia sa stávajú v nevhodnej ubikácií. Vačica si ich môže spôsobiť sama v chovnom zariadení, napríklad škrabance a odreniny srsti po holú kožu pri naháňaní potravy alebo neúspešných snahách dostať sa k hmyzu do úzkych škár. Poranenia sa stávajú aj počas pripúšťania, vtedy je ich pravdepodobnosť oveľa vyššia.
Viditeľné ochorenie/problém treba čo najskôr konzultovať s odporúčaným veterinárom, pri ťažších príznakoch najlepšie hneď s osobnou návštevou. Ak si o danej veci nič neprečítate na nete a nejako nezakročíte, nečakajte že sa stav zázračne zlepší. Na druhej strane berte rady veterinárneho lekára a nehrajte sa na šamalúnov za jedno prečítané diskusné fórum na nete. 
—————————————————————————————————-
Záver
Dúfam že sa vám článok páčil, poskytol dostatok informácií a že vám pomôže s rozhodovaním a chovov vašej monodelfisky. Sú to úžasné a fascinujúce zvieratá, s ktorými sa rozhodne nenudíte. Zatiaľ najzaujímavejší exotický cicavec a top zvieratko na pohladenie aké som kedy choval. Veľa šťastia 🙂
https://en.wikipedia.org/wiki/Gray_short-tailed_opossum
http://www.heritage-pets.com/id20.html
Filip Repta, 06.01.2017