♦ Macropanesthia rhinoceros
Macropanesthia rhinoceros v prírode a v chove
Úvod
Snahou tohto článku je zhromaždiť mne ako amatérovi dostupné informácie o tomto druhu a poukázať naň ako na nenáročný ale pritom veľmi atraktívny hmyz. Pre ich vzácnosť a obstarávacie náklady sa tento šváb často považuje za určitý ,,svätý grál každého švábičkára“. V dnešnej dobe môžeme tvrdiť že sa jedná o druh v európskych chovoch už rozšírenejší, ktorý si ale bude právom držať svoj status. Kto si ich dovolí, tomu môžem tieto šváby vrele odporučiť!
Biológia
Macropanesthia rhinoceros pochádza z Austrálie. V prírode sa tieto robustné šváby vyskytujú hlavne v eukalyptových lesoch s piesčitou pôdou. Je to hrabavý podzemný druh, jednotlivé jedince si budujú dlhé nory. Dospelé, až 8cm veľké samce v období párenia vyhľadávajú samičky a vedú o ne súboje. Pri ich váhe cez 30g sa jedná o najťažší doteraz opísaný druh švába na svete. Za zmienku stojí aj ich materská starostlivosť o mláďatá, kedy sa matka niekoľko mesiacov ,,stará“ o svoje potomstvo resp tieto mláďatá sa priživujú na listovke ktorú si matka naznášala do nory. Nepriateľa M. rhinoceros dokážu odstrašiť pomerne hlasným syčaním (a síce nie tak prenikavým ako u niekt. rodov z podčeľade Oxyhaloinae– Gromphadorhina, Elliptorhina). Tieto šváby sa môžu dožiť až 8 až 9 rokov, čo je v ríši hmyzu skutočne úctihodný vek.
Taxonómia
Ríša: Animalia → Kmeň: Arthropoda → Trieda: Insecta → Rád: Blattodea → Čelaď: Blaberidae → Podčelaď: Geoscapheinae → Rod: Macropanesthia → Druh: Macropanesthia rhinoceros (Saussure, 1895)
Slovenský názov: neexistuje
Anglický názov: Giant burrowing cockroach, litter bug, rhinoceros cockroach
Momentálne sa pracuje na revízií rodu Macropanesthia, do roku 2014 v ňom bolo opísaných 14 druhov. 13 z nich sa vyskytuje v regiónoch okolo SV Austrálie v štáte Queensland, iba Macropanesthia ferrugineipes nájdeme v Indonézií (Jáva). Druhový názov rhinoceros vznikol podľa charakteristického výbežku pronota dospelých samcov, ktoré sa zužuje a dvíha dopredu a smerom dohora. Takže rhinoceros sa dá preložiť ako ,,s rohom na nose“ alebo ,,nos nesúci roh“, z gréčtiny pretransformované ako rhis/rhin= nos + keras= roh. Momentálne je M. rhinoceros najmohutnejším druhom tohto rodu, či to tak zostane aj po revízií je otázne. Nechajme sa prekvapiť 🙂
Vzhľad a dimorfizmus
Ako nymfy tak aj adulty sú u podčeľade Geoscaphinae bezkrídle- nemajú vyvinuté tegminy (predné krycie krídla) a ani spodné krídla. Články tela sú lesklé bez výraznejšieho ochlpenia a s nevýraznými dierkami na ich pevnejších okrajoch. Celé telo je silne sklerotizované (spevnené), oválneho tvaru s krátkymi nožičkami. Končatiny sú kráčavé a dokonale prispôsobené hrabaniu. Všetky páry nôh u hrabavých švábov nesú na holeniach (holeň= tibia) robustné tŕne slúžiace na obranu, odstrkovanie potenciálnych nepriateľov. Najširšie sú tíbie predného páru nôh a majú lopatovitý tvar uspôsobený hrabaniu.
Dospelé šváby majú oválny až podlhovastý tvar. Dosahujú dĺžku približne 65-82mm, chitín je granátovo-červený až hnedý (v závislosti od potravy). Samce bývajú väčšie, dosahujú váhu okolo 16-31g. Pre dospelé samce je typické masívne pronotum ktoré sa smerom dopredu zužuje a dvíha v striešku pripomínajúcu roh. Okrem typického pronota u adultného samca sa dajú pohlavia od istého veku rozlíšiť aj podľa sternitov (spodné články bruška). Tak ako u iných švábov, má samec 6 a samica 5 sternitov. Samice majú posledný článok dlhý a celistvý, samce majú na jeho konci ešte jeden krátky článok vretenovitého tvaru.
Biotop
Na vhodných lokalitách je M. rhinoceros v období dažďov pomerne bežný nočný hmyz, ktorý si pre svoju velkosť miestni obyvatelia niekedy zamieňajú s mláďatami korytnačiek. Počasie v Queenslande predstavuje striedanie dvoch ročných období. Približne od mája do novembra trvá obdobie sucha s miernymi až teplými dňami (23°C deň / 13°C noc). Po ňom prichádza obdobie dažďov a monzúnov (cca December-Apríl, 30°C / 22°C), charakteristické vysokými teplotami a pravidelnými prehánkami. Okolo Januára začínajú hlavne staršie jedince hromadne opúšťať nory a aktivujú na povrchu. Výskyt na povrchu mimo nory je najpravdepodobnejší po polnoci až 2-3 hodiny pred brieždením. V prírode bol vonku pozorovaný vyšší pomer samcov než samíc (približne 1,7:1).
Macropanesthia sa vyskytujú v pomerne širokej škále biomov, a to od buše cez akáciové a eukalyptové lesy až po pralesy. Dôležitou podmienkou pre ich výskyt je podľa literatúry ľahká piesočnatá pôda. Iné druhy (možno aj lokálne M. rhinoceros) sa zahrabávajú aj v takej pôde, ktorá je doslova tvrdá ako kameň. M. rhinoceros si buduje svoje nory s obľubou pri koreňoch stromov. Sem si počas obdobia dažďov naznášajú zásoby potravy- hlavne lístia a prečkajú tak nehostinnú časť roka. Pretože obývajú suché, často až semiaridné oblasti s chudobnou pôdou, sú vlastne akýmsi prostredníkom v kolobehu obehu živín naspäť do pôdy. Tlenie lístia na suchom povrchu je pomalé, ale šváby ho znášajú nižšie do úrovne vlhkej pôdy, navyše často ku koreňom. Takto sa rastlinám dostanú živiny z hnijúcich listov i trusu švábov. Trus môže mať 10 mm+ dĺžku, elipsovitý tvar a vyzerá ako hnedé tvrdé zrnko s niekoľkými vystupujúcimi svetlými hrebeňmi.
Reprodukcia a parentálna starostlivosť
Obdobie párenia nastáva počas obdobia dažďov. Šváby ako rád hmyzu sú fascinujúce aj vďaka vzájomnému dvoreniu a ani M. rhinoceros v tomto nie je výnimkou. Samce aktívne vyhľadávajú samice a často obývajú noru so subadultnou samicou, pretože čakajú kým dospeje. Pri dvorení sa zaujímajú o družku, strkajú do nej pronotom, ťahavo syčia a olizujú ju (grooming= čistenie). Ohýbajú telo do poloblúku a pokusy o samotné párenie sprevádza otočka o 180° a trenie sa o samičku koncom abdomenu. Takéto správanie nájdeme aj u množstva iných druhov. Párenie trvá viac než 30min., zvieratá sú navzájom spojené zadočkami v jednej rovnobežne línií. Jedná sa o položivorodý druh- niekoľko dní/týždňov po párení samička vystrčí z pošvy kokón, nechá ho na vzduchu spevnieť a potom ho vsunie naspäť do reprodukčného aparátu.
Macropanesthia sú veľmi zvláštnym švábom aj vďaka dlhej materskej starostlivosti. Samičky porodia nymfy po ±3 mesiacoch gravidity, v Queenslande počas neskorej jari (Marec-Máj, ale aj November-Január). V úplne prvom vrhu býva menej, spravidla 8-12 nýmf. Nymfy sa prvé dni zdržujú, podobne ako u mnoho iných druhov, pod matkou. Aj neskôr ich môžeme nájsť v blízkosti rodičov, často sa pod nimi schovajú aj pri vyrušení. Zaujímavé je že nymfy opustia materskú noru okolo 6.-8. zvleku alebo aj neskôr, čo predstavuje aj viac než pol roka. V prírode i v chove môže byť ich mortalita pomerne vysoká, až 30-40%. Prežívanie nýmf takú dlhú dobu pri samici by z evolučného hľadiska mohlo predstavovať iba oportúnne správanie– využitie možnosti, v tomto prípade možnosti priživovať sa na matkou prinesenej listovke. Pre malé, v podstate samostatné nymfy by to bol ten najjednoduchší, v istom laickom podaní priam parazitický spôsob ako prežiť a dorásť. Avšak, samice pozorované počas výchovy mláďat vykazujú vyššiu agresivitu voči druhým jedincom a votrelcom. To nám dokazuje, že sa tu jedná skôr o evolúciou vybudované rodičovské (parentálne) správanie.
Črevná mikroflóra
Väčšina švábov sa živí rastlinami, resp. ich rôznymi výlučkami a pletivami. Okrem zrelých plodov, nektáru a peľu sa množstvo druhov živí listovkou a rozkladajúcim sa drevom (podčeľaď Panesthiinae). Podobne ako stavovce, aj bezstavovce vo svojej tráviacej sústave hostia množstvo komenzálnych (spolunažívajúcich) a symbiotických (nápomocných) mikroorganizmov. Šváby, termity a im príbuzný hmyz (koníky, cvrčky, ucholaky atď.) sú vďačnými objektami pre štúdium takéhoto užitočného mikrosveta. Mikroorganizmy sídlia v ich tele prichytené na stenu čreva v podobe stoviek tisícov baktérií, bičíkovcov alebo iných prvokov. Svojimi tráviacimi enzýmami pomáhajú hmyzu (ale aj prežúvavcom ako kravám a i.) tráviť celulózu zo zožratých rastlín.
Hrabavé šváby podčeľade Geoscapheinae sa živia mŕtvym lístím, trávou a korienkami. Táto potrava okrem celulózy obsahuje aj iné ťažko stráviteľné zložky a preto je prežívanie švábov závislé v istej miere aj na zdravej žalúdočnej mikroflóre. Mnohým bezstavovcom sa počas zvliekania odníma nielen vrchná vrstva exoskeletu, ale aj výstelka čreva. S ňou odchádza preč aj množstvo dôležitej mikroflóry. Nymfy teda pri matke nezostávajú iba kvôli blízkemu zdroju potravy a aktívnej ochrane, ale potrebujú požierať aj jej trus aby sa po každom zvliekaní preočkovali správnou mikroflórou.
Život v nore a mimo nej
Staršie nymfy Macropanesthia žijú vo vlastných alebo spoločných norách. Dospelé šváby si budujú špirálovite sa zvažujúcu noru, dlhú až 5-6 metrov. V závislosti na poddajnosti podložia jej hĺbka väčšinou nesiaha viac než 1 meter pod povrch. Nory majú vchod oválneho tvaru (50x20mm), často umiestnený pri koreňoch stromov (cyprusy Callitris, eukalypty). Šírka nory sa smerom do hĺbky môže zväčšovať až nakoniec vyústi do rozšírenej komôrky. Tu je zhromažďovaný rastlinný materiál v podobe opadaného lístia, vetvičiek, korienkov a tráv. Nora poskytuje stabilné prostredie a ochranu pred rôznymi vplyvmi v sezónne nehostinnom prostredí. Preto sa niekedy sa v norách ubytuje aj iný hmyz, či už iné šváby (druhy rodu Calolampra), chrobáky alebo stonožky (Scolopendra).
Samce švábov bývajú teritoriálne a ako to už býva, počas obdobia párenia aktívne vyhľadávajú samice (tzv. wandering behaviour). Príležitostne pobývajú v norách pri mladších subadultných družkách, kde vyčkávajú na ich dospelosť a následné príležitosti k páreniu. Navzájom sa z nôr vyháňajú a bojujú spolu, pričom sa snažia jeden druhého s pomocou pronota odtlačiť a prevrátiť na chrbát. Ďalšie zaujímavé a vedeckou obcou definované správanie je ,,foraging“- zber. Pri ňom bývajú pozorované prevažne dospelé samice. S pomocou prvého páru nožičiek a hryzadiel zbierajú v 1 metrovom rádiuse od vchodu do nory rastlinný materiál a znášajú ho dnu.
Chov
Chov týchto krásnych švábov je napriek ich vysokej obstarávacej cene pomerne jednoduchý. Preto ich môžem vrele odporučiť ako teraristom tak dostatočne schopným amatérom.
Nádoba
Na miesto i ubikáciu sú tieto šváby rovnako nenáročné ako na potravu. Dospelý párik môžeme celoročne držať v nádobe s prístupom zhora o optimálnych rozmeroch približne 40x30x30cm (DxŠxV). Na dno dáme 10-20cm substrátu a ako dekorácie môžeme pridať dubovú, korkovú kôru alebo celé kusy dreva.
Na vetranie stačí cca 5x12cm pásik sieťoviny/mušieho pletiva alebo 10-20 vetracích otvorov o svetlosti 1cm (a ani s veľkými vetracími otvormi nič nepokazíme). Pri použití vhodného substrátu sa nemusíme báť premnoženia mušiek smútnic (Sciara sp.) alebo iných potvoriek. Pritom ale nesmú šváby dočiahnuť na horný okraj nádoby! Ak máme nádobu na ktorú jej veko dosadá ľahko a vzniká tak dostatočná medzera na výmenu vzduchu, nemusíme vetranie veľmi riešiť. V takejto nádobe sa šváby budú zdržiavať viac na povrchu, čo nám uľahčí ich pozorovanie. Deje sa tak za predpokladu, že pokiaľ ich nebudeme častejšie vyrušovať.
Substrát
Ak zvieratá chovám v nádobe bez vetrania s voľným vekom, dávam ca 10cm substrátu. Ak chovám v nádobe s vetraním tak viem že zvieratá budú častejšie zakopané a substrát by mal byť vyšší. Osvedčila sa mi jednoduchá zmes- rašelina: piesok v pomere 2:1. Takýto substrát dobre drží vlhkosť, neplesnivie a šváby doň môžu kopať bez toho aby ich nory kobalovali pri otrasoch zvonka alebo presunoch celej ubikácie. Môžeme primiešať aj zem zo záhrady vhodnej akosti. Rašelinu kupujem v baleniach označených ,,bez chemických prísad“, zem aj piesok sterilizujem v mikrovlnke alebo v rúre (vlhký, 15 min pri 150°C). Substrát sterilizujem pretože mi prvotne ide o odstránenie nežiadúcich bezstavovcov a nie o sterilitu ktorej dosiahnutie nie je vôbec žiadané. Neskôr sa substrát beztak samovoľne naočkuje baktériami z listovky a trusu.
Parametre
Pre celoročný chov úplne stačí izbová teplota 20-24°C. Optimálna teplota je 22,5-23,5°C. Ako u iného hmyzu aj tu platí, že pri vyššej teplote sa instary skracujú a šváby prídu do adultu skôr (za cenu menšej veľkosti). M. rhinoceros s ich norovým spôsobom života a nočnou aktivitou na povrchu znášajú lepšie znášajú nižšie ako vyššie teploty. Takže ak ich držíte s vami v byte, vyhrievanie by som u tohto druhu vôbec neriešil.
Vlhkosť substrátu udržujeme ako u iných druhov- jeden roh nádoby môže trošku presychať a druhý môže byť vlhkejší (závisí samozrejme aj od veľkosti nádoby). Vlhkosť substrátu udržiavam okolo 60-75%, to jest keď si naberiem za hrsť substrátu do dlane a stlačím, budem cítiť jeho pružnosť (vďaka vlhkej rašeline) a následne chlad. Tieto percentá vlhkosti odhadujem už podľa dlhoročnej skúsenosti, jednoducho povedané je že substrát by nemal byť suchší ale ani mokrý. Vodu na vlhčenie používam čo najmäkšiu v poradí podľa preferencie- destilovaná ←reverzná osmóza ←prevarená. Vždy rosím substrát zhora rozprašovačom a nikdy nestriekam na samotné šváby.
Potrava
Macropanesthia je veľmi nenáročný chovanec pokiaľ máme v blízkosti dubovo-bukové lesy, ktorých listovkou nahrádzame eukalyptové listy. Ako bolo spomenuté, potravu v prírode tvoria vo väčšej miere listy stromov (eukalyptov), rôzne steblá a korienky tráv, drievka atď. Je zaujímavé pozorovať ako šváby uchopia hrsť listovky do hryzadiel a medzi predný pár nôh a takto ukoristenú kôpku vnesú do nory alebo prenesú do inej časti nádoby. Je nutné podotknúť že čerstvé listy tvrdých drevín ako dub, buk a hrab obsahujú ešte príliš veľa horčín/tanínov (v prípade eukalyptov sú to aj esenciálne oleje). Je to obrana stromu voči potenciálnym škodcom, pre väčšinu živočíchov sú tieto látky toxické a všeobecne zhoršujú až znemožňujú trávenie čerstvých listov. Toto bol dokonca prípad v začiatkoch M. rhinoceros v chovoch v USA, kedy chovatelia v dobrej viere švábom podali pomerne čerstvú eukalyptovú listovku a zvieratá im uhynuli na otravu.
V chove im podávame listovku ktorá je už nejaký čas odležaná. Najlepšie sú vrstvy lístia nazývané opadanka (povrchová vrstva) až hrabanka (hlbšia vrstva zakrytá opadankou). Jednoducho listy ktoré ležali rok-dva v lese, medzičasom niekoľkokrát zmokli→ preschli→zmokli, načali ich hnilobné baktérie a tlenie. Podávam listy z viacerých vrstiev a rôzneho veku, nech si šváby môžu vybrať. Najlepšie sa osvedčilo podávať dub, buk podľa mojich skúseností žerú pomenej (ale žerú). V lese natlačím suchú listovku do nákupnej tašky, čo je objem vystačujúci pre párik dospelých švábov na niekoľko mesiacov. Doma obsah rozprestriem vo vzdušnej vrstve vysokej 10-15cm na sitá alebo do širokej nádoby. Počas niekoľkých dní listy preschnú, stanú sa krehkejšími, a hlavne ich opustí rôzna nežiadúca pôdna fauna (mnohonôžky, stonôžky, chrobáky, pavúky a i.). Vo vetvičkách a orechoch si veľmi často prinesieme celé kolónie malých oranžových mravcov (Temnothorax/Muchothorax), zbavíme sa ich odstránením takýchto predmetov.
Príkrm
Ako príkrm sa mi osvedčilo práchnivé drevo a bežná zelenina a ovocie. S týmto druhom nerád experimentujem čo sa potravy týka, aj keď predsa len- sú to iba šváby… Niektorí chovatelia tvrdia že Macropanesthia pomerne radi pijú, takže potrebujú raz za čas šťavnatú potravu alebo veľmi plytkú misku s vodou. Ak ich chováme v uzavretej nádobe, smäd si môžu uhasiť na kvapkách vody po rosení. Ako príkrm podávame v malých množstvách- jablko, hrušku, banán, mango, litchi a iné ovocie. Zo zeleniny nič nepokazíme s kolieskami ostrúhanej mrkvy. Banány napr. zástupcov Gromphadorhini nafukujú, preto ich skrmujem len v malom množstve ak vôbec. Občas švábom spestrím jedálniček ovsenými vločkami, piškótou a rybími vločkami.
Drevo podávam akosti ako pre chrobáky, tj biele tlejúce konáre dubu/buku. Za vlhka je drevo mäkké, na tlak pružné a dá sa rozdrobiť v prstoch. Najvhodnejšie konáre sú vždy tie, ktoré ešte na stojacom strome napadla drevokazná huba práchnovec (Fumes) alebo niekoľko mesiacov ležali vo vlhku opadanky, kde ich napadli plesne a huby. Aj tieto konáre pred skrmovaním nechám niekoľko týždňov preschnúť aby som sa zbavil fauny. Zvieratá ich obhrýzajú celkom radi.
Záver
Svoje šváby chovám v páre, v adekvátne veľkej nádobe s prístupom zhora. Nádoba je zavretá voľným vekom a tak ich môžem pozorovať na povrchu prakticky 24/7. Na dne je 10cm vrstva substrátu rašelina: piesok, z ktorej 4/5 1-2x do roka obmieňam. Listovku dopĺňam podľa potreby a iba v takom množstve, aby mi neprekážala pri pozorovaní zvierat. Príkrm podávam raz za týždeň a v množstve ktoré zožerú do dvoch dní. V nádobe je aj ,,čistiaca čata“ v podobe chvostoskokov Folsomia candida. Chvostoskoky behajú aj po zvieratách a tie ich úplne ignorujú, ale iné bezstavovce a hlavne potravinové konkurenty (žižiavky Trichorhina tomentosa) u týchto zvierat netolerujem. Pokiaľ nie je vyrušovaný, párik aj s mladými sa rád zdržuje na povrchu substrátu. Počas zimných mesiacov pozorujem zvýšenú nočnú aktivitu, hlavne u samcov. Vtedy treba dávať pozor aby nedočiahli na veko, neodtlačili ho a neunikli do priestoru čo môže skončiť smrťou na chrbte. Samice v mojom chove rodia okolo Apríla-Júna, čo koreluje s chovmi v USA a s poznatkami z prírody. Mortalita mláďat sa odvíja od našej starostlivosti resp. nastavených podmienok.
Ďakujem a zároveň gratulujem ak ste sa dočítali až sem ? ,,Nosorožce“ odporúčam každému kto má rád zaujímavý hmyz. Pre ich dlhovekosť a nenáročnosť sú ideálnym hmyzom na večerné pozorovanie pre všetky vekové skupiny. Takisto pre ľudí, ktorí majú cez deň iba málo času, ale pritom by chceli nejaké domáce zvieratko. Odporúčam ich aj pre študentov 5 a viac ročných odborov vysokej školy- ak nerobíte na internáte hluk, Macropanesthia s vami vydržia počas celého štúdia v plastovej nádobe v posteli 😀 Mimochodom, ďakujem že rešpektujete vlastníctvo obsahu a fotografií a nekopírujete bez môjho povolenia 😉
Filip Repta, 18.10.´17 (30.01.´19)