(článok pôvodne publikovaný v Ardovi, časopise študentov UVLF v KE: Šváby milované i zatracované)

Šváb. Možno ak započuješ toto slovo, postavia sa ti ešte aj chlpy v nose! Musím ale spomenúť, že niektorí ľudia sa dostávajú do eufórie tak, že sa nechajú zavesiť za kožu dvoma hákmi na chrbte. Aby tieto vety boli v súlade s článkom, pripomínam ti že aj na takýchto jedincov svieti slnko rovnako a MHDčka ich povozí tak ako mňa alebo teba, milý čitateľ. Preto si dovolím tvrdiť, že ak si prečítaš tento článok, skôr nájdeš pochopenie pre zaujímavé šváby, než pre neznámeho týpka z košického underground klubu. (Bodaj ho aj s jeho endorfínmi a kožou oddelenou od podkožia… alebo on len možno tiež miluje šváby a nevie o tom, možno chcel poznať pocit ako pri zvliekaní? Dodnes netuším.)

Blattodea… Objavili sa pred viac ako 300 mil. rokov, v dobe Karbónu. Možno že ako (všežravé) detritofágy zožrali aj nejaké tie kadávery prvých zástupcov dinosaurov, alebo aspoň ich dinosaurí trus… Dodnes si zachovali skoro identický vzhľad- podlhovasté sploštené telo s výrazným hrudným štítom(tzv. pronotum) a niektoré druhy majú aj krídla. Tie chýbajú nedospelým nymfám- to bude tá neúplná premena, a niekedy aj samiciam… Nymfy s článkovaným zadočkom  môžu zvrchu pripomínať trilobita.

Šváby, tak malý hmyz a také rôzne formy zbližovania. U okrídlených druhov samec pri ,,pytačkách“ dvíha a odhaľuje zvyčajne ukrytý spodný pár krídiel(Blaberinae). Je to jediný moment kedy si dovolí odhaliť túto inak zraniteľnú časť chrbta. Samček dvíha krídla, obracia sa zadkom k samičkiným tykadlám, zvádza ju pachom a opisuje tanec po elipsovitej trajektórií. Feromóny predstavujú najsilnejší nástroj pri zvádzaní a u niektorých druhov feromóny samca vedia ovplyvniť množstvo a pohlavie mláďat vo vrhu (Nauphoeta cinerea, majú ich v ATčku). Párenie prebieha ako u iného hmyzu, v závesnom spojení a pripomína električku.

Potom sú ale druhy položivorodé, tz. ovoviparné. Kokón inkubuje v tele matky, mláďatá sa ,,narodia“. Tu už nám začína akási rodičovská výchova. Manky zdržujú slabučké mäkké mláďatká počas prvých dní pod ochranou svojho obrneného tela. U zástupcov Perisphaerus samica vylučuje z kĺbov výlučok pre výživu nýmf, tj niečo ako materské mlieko u cicavcov. Nymfy Thorax porcellana sa nosia pod krídlami matky a veselo si sajú hemolymfu z nahryzených mäkkých častí jej chrbta. Diploptera punctata predstavuje jediný živorodý druh švába. Mláďatá sa vyvíjajú vnútri v akejsi ,,maternici“ a v neskoršom štádiu života sú vyživované mlieku-podobnou látkou s vysokým obsahom peptidov. Sú to ,,bielkoviny v kryštalickej podobe“ a predpokladá sa, že ,,švábie mlieko“ bude potravinou budúcnosti. Vďaka vysokej tvorbe juvenilného hormónu sa stal typovým druhom pri výskume endokrinológie hmyzu a produkcií pesticídov. Krásna aj keď zovšeobecnená analógia cicavčiemu rozmnožovaniu a hormonálnemu systému.

Láskovaním to ale nekončí. O deti sa treba postarať, rodinu nakŕmiť! Dobre dobre, povedzme si na rovinu, samice mnohých druhov sa na to z vysoka vy…vykladú. Kladú ootéku, čo je akýsi pevný kožovitý obal s vajíčkami vnútri v tvare fazuľky. U púštnych druhov takéto kokóny chovateľ inkubuje aj dlhšie než 1 rok. Niekedy sa mláďatá vyliahnu len úplnou náhodou. To vtedy, keď ste v  zabudli zavrieť v chovni okno, vonku je letná búrka a zrazu kokóny začnú praskať vplyvom vlhkosti vzduchu. Nymfy Polyphaga ale nevedia že nie sme na púšti Gobi, že toto nie je Mongolsko a preto si nasledujúce roky požijú v terárku s agamami. Aby som to zhrnul, samica keď vysunie svoju ootéku- buď ju nechá voľne (ako spolubývajúci na intráku ponožku), alebo ju nalepí na inkubácia-friendly miesto (pod kameň, pod chladničku atď).

Ako teda môžeme vidieť, u švábov na výchovné stratégie nie je núdza. Zašlo to až tak ďaleko, že sa z istých drevožravých švábov vyvinula nová skupina hmyzu, termity. Šváby rodu Cryptocercus zanevreli na promiskuitu. Páriky žijú pospolu počas dlhých 3-4 rokov, v systémoch chodieb vyhryzených v dreve. Takto v pníku nažíva mama+ tata+ ďalších 20 členov ich spoločenstva. A tu sa opäť dostávame k analógií so stavovcami- probiotiká v podobe bičíkovcov proste musia byť, ak chcete prežiť na diéte zloženej z celulózy, lignínu a trieslovín! Preto šváby i termity zaviedli vzájomné požieranie trusu, labužnícky z anusu rovno do úst, tzv. proktodeálna trofalaxia. Je to ako koprofágia, požieranie trusu typické pre mláďatá niektorých hrabavých vtákov a hlodavcov, len trošku intímnejšie.

Ak vám rodičia prinesú papať rovno do detskej izby, no hotová to tradičná rodina! Takto kŕmia svoje až 1cm veľké nymfy šváby Macropanesthia rhinoceros. Mama privedie na svet 8-16 slabých nýmf a náležite sa o ne stará spolu s oteckom. Do hniezda im nosia s pomocou mandibúl a prvého páru hrabavo-kráčavých končatín listy, najlepšie z eukalyptu. Chitínový exoskelet nymfám stvrdne až za 10 týždňov, po 3 zvliekaniach. Ani potom však neopustia materskú komoru, ktorá je niekedy až pol metra pod zemou a vedie do nej niekoľko metrov dlhá prístupová chodba. Dožívajú sa 7-9 rokov, takže s vami s prehľadom prežijú aj vaše štúdium na veterine.

Okrem zaujímavého spôsobu života a dlhovekosti, aby toho nebolo málo, Macropanesthia-e dosahujú viac než 75mm na dĺžku a váhu 30+ gramov(najťažšie šváby vôbec). Aj preto je ich chov akýmsi svätým grálom každého švábičkára. Takýchto zvláštne orientovaných teraristov je na svete približne 400. Sú to ľudia s istým vzťahom k prírode a niekedy so vzťahom k zberateľstvu. Uznajte sami, niekto má vo vitrínke 100 angličákov a niekto proste sto plastových krabičiek s rovnakým počtom druhov švá… Treba poznamenať, že ak je daný jedinec-zberateľ bystrejšieho zmýšľania, pri bare sa vám s tým asi nepochváli. Mnoho ľudí s ich ,,otvorenou mysľou si kriticky povie“, že jeho zbierka určite predstavuje tých 30 svetových synantropných škodcov z viac, než doteraz opísaných 4600 druhov. Pretože podľa mnohých bežných smrteľníkov sú to šváby- ,,Ten všelijaký len nie zaujímavý hmyz. A ďalších 70 druhov, tých bude isto škaredých, šedo-hnedo sfarbených, ba dokonca či si ich nenachytal za domom na záhrade?“ -Sarkastickým tónom myslené, áno áno určite to bude takto, v dnešnej dobe internetov, komunikácie a zásielkových služieb…

Tento hmyz prenikol aj bez pomoci človeka nielen na intráky celého sveta, ale aj na na Mount Everest (5000m.n.m, Eupolyphaga everestiana). 99,5% druhov obýva súš, no nie všetky okrídlené vedia lietať. Väčšina vám rýchlo unikne do najbližšieho úkrytu a tieňa, ale také ázijské Rhabdoblatta  sa vám šikovne schovajú do potoka. Potom sú aj lietajúce druhy. Šváby sú nočné stvorenia, no napriek tomu radi lietajú za svetlom, podobne ako iný hmyz. Veľmi to oceníte, keď pred spaním ešte nedočkavo otvoríte tú krabičku s novým vzácnym druhom, čo vám len včera prišli od kolegu zo Švédska (a 1 jedinec stáa niekoľko desiatok €). Vybehnú z nej okrídlené samce, obklopia vrchnák a cez vzdušný priestor vašej izby navštívia zapnutú stolovú lampičku… Lietať vie aj Megaloblatta z j. Ameriky s rozpätím krídiel 20cm, najdlhší šváb na svete.

Niektoré druhy sa pri obrane nespoliehajú na útek a dajú prednosť zastrašovaniu. Každý isto videl vo filme veľké oranžovo-čierne Gromphadorhina z Madagaskaru (málokto pozná ich krásnych bratrancov Elliptorhina). Vedia nahlas syčať, vďaka rýchlemu vypudeniu vzduchu zo vzdušníc po stranách tela. Iné, napríklad Eucorydia,  Paratropes alebo Polyzosteria sa môžu spoľahnúť na svoje pestré sfarbenie. Taká Archiblatta príliš doterného pozorovateľa aj ostrieka nepríjemným sekrétom. Aj tak ju chceš do chovu, veď cesta do Malajzie sa neorganizuje len tak… Lucihormetica fenestrata alebo pravdepodobne vyhynutá L. luckae sú takisto veľmi zaujímavé šváby. Ojedinelú schopnosť svetielkovať, bioluminiscenciu nevyužívajú na zastrašenie predátorov, ale na prilákanie partnera. L. luckae riadne opísal pán Vršanský zo SAV v Bratislave, za čo si zaslúžil pozornosť svetových médií. Okrem tohto, Vršanský upozornil aj na tzv. ,,chodiace stromy“ alebo dravý hmyz s morfológiou medzi švábom a modlivkou(sú príbuzné). Proste borec.

K svetielkujúcemu rodu Lucihormetica sa ešte vrátim. Rod obýva pralesy južnej Ameriky a v chovateľskej kultúre sú rozšírené 3 druhy z 12 doposiaľ opísaných. Prírodná lokalita L. luckae na sopke Tungurahua v Ekvádore bola zničená erupciou a prišlo sa o endemický druh. Podobnú skúsenosť mi rozprávali aj pestovatelia miniatúrnych orchideí a iných krásnych epifytov. Je smutné, ak zostane preživšia len populácia v skleníkoch pestovateľov a tá v prírode padne vplyvom prírodného alebo ľudského faktora. Nielen pre zaujímavý vzhľad alebo zaujímavú etológiu, ale aj pre zachovanie a poznanie nových druhov, získava chov novobjavených druhov hmyzu v zajatí ďalší zmysel a hlbšie poslanie. Na internete si chovatelia vymieňajú skúsenosti na švábom venovaných fórach. A samozrejme na teraristických burzách, krabičky so živými druhmi 🙂

Zaujal vás článok natoľko, že zvažujete šváby chovať? Chov väčšiny druhov je jednoduchý a po prečítaní článku mi snáď uveríte, že u položivorodých druhov aj bezpečný. Všetko sa dá nájsť na internete (alebo ma kontaktujte). Lat. názvy som zverejňoval preto, lebo slovenské ekvivalenty jednak chýbajú, a potom- veľa tých druhov stojí za to vidieť aspoň na fotke! S vedomosťami som si pomohol z EN Wiki: Blattodea a knihou Bell&co: Cockroaches.

Filip Repta