____________________________________________________________________________________________________________

K chovu osíkov…

Osíky nepatria medzi bežne chovaný hmyz, aj keď ich chov je pomerne jednoduchý. Prezimované matky pre úspešné plodovanie (začiatok stavby hniezda a nakladenie prvých vajíčok) vyžadujú adekvátne veľkú nádobu, teplo, kvalitné osvetlenie (ideálne priame slnečné svetlo), prístup k potrave a k zdroju rastlinných vlákien. Rovnaké podmienky udržiavame počas celej existencie chovaného spoločenstva a jeho hniezda. Z fotiek a videí veľmi jednoducho pochopíte veci ktoré tú možno príliš podrobne rozpisujem..

V tejto sekcií sa venujem podmienkam pre chov druhu Polistes dominula. Tento osík je kozmopolitne rozšírený, má širokú ekologickú niku a aj preto dobre toleruje naše podmienky v zajatí. Pri dobrej starostlivosti nie je problém prejsť s hniezdom všetkými vývojovými fázami a dokonca páriť a zimovať nami odchované matky z jednej sezóny do druhej. S pôvodnými druhmi som po dvoch pokusoch zatiaľ nedosiahol väčší úspech, ale ako sledujem amerických kolegov, určite sa dajú zvládnuť. Chov osíkov nám ponúka množstvo zaujímavých pozorovaní ktoré môžeme zvečniť na fotografie a videá. Sú to zážitky na celý život.

 

Priebeh chovu

Ak majú osíky neustály prístup k spomenutým zdrojom, hniezdo sa bude rozrastať- čo do rozmerov tak do osadenstva a hlavne rýchlejšie než by tomu bolo v prírode. Preto spoločenstvo v zajatí pomerne rýchlo prejde z fázy zakladania hniezda do fázy reprodukcie a niekedy už v priebehu cca 10 týždňov vychová samce a samice. Spotreba živej potravy je pomerne veľká (pri veľkých hniezdach cez 10 dospelých cvrčkov denne), čo nás môže po niekoľkých týždňoch chovu prinútiť premiestniť otvorenú chovnú nádobu na vonkajšie stanovište/ balkón.

 

Chovný materiál

Existujú dva zaručené spôsoby ako získať osíky pre chov. Prvým je získanie mladých samíc počas medzifázy. Vtedy sa hlavne v prvé teplejšie jarné dni dajú nájsť prezimované samice skrehnuté náhlou zmenou počasia na chodníkoch, múroch a stenách domov. Budúce kráľovné umiestnime do tepla a poskytneme im komplet zariadenú chovnú nádobu a potravu. Začiatok stavby hniezda závisí od tepla a svetla a môže sa odvíjať od počasia vonku. Preto ak nemáme kvalitné umelé osvetlenie a spoliehame sa na umiestnenie na parapete, plodovanie v zajatí bude korešpondovať so správaním matiek vonku. Druhou možnosťou je odobrať samičky s už založeným hniezdom a plodom z prírody. Zakladateľky odchytíme počas chladnej časti dňa sieťkou na motýle/ pinzetou a samotné hniezdo za opatrnej manipulácie oddelíme od podkladu žiletkou. Prenášame ho veľmi opatrne aby sme nevytriasli plod a prilepíme ho tavnou pištoľou na kartónové hniezdisko/ strop chovnej nádoby.

 

Hibernácia

Ak si trúfame matky uloviť ešte počas jesene a zimovať, môžeme ich odchytiť už na jeseň z rozpadávajúcich sa agregácií alebo premiestniť zo zimných hibernákulí. Doma teplom aktivované matky nakŕmime medovicou. Po nakŕmení nastupuje prechodové obdobie 10-15 dní pri 12-15°C. Po ňom matky umiestnime do teplôt okolo 5-3°C (ideálne do chladničky). Príbuzné matky zimujeme spoločne v nádobke (vzorkovnica 50ml) so zopár vetracími dierkami a pevne zastrčeným kúskom kôry/ kartónu ako (mechanický podklad). Viacero nádobiek vložíme do väčšej spoločnej nádoby, opäť iba s nevyhnutným počtom vetracích dierok a mierne vlhkým chumáčom rašelinníka/ machu/ servítky ako zdroja vlhkosti. Pozor na nadbytočnú vlhkosť kondenzovanú na stenách vonkajšej alebo vnútorných nádob, aby kvapky neudusili bezvládny hmyz. Matky raz za ca 6 týždňov kontrolujeme a ak to považujeme za potrebné tak aj kŕmime. Dĺžka nášho zimovania by mala korešpondovať s hibernáciou v prírode, tj pre Podunajskú nížinu od konca Októbra do polovice Apríla. Pri zobúdzaní matiek postupujeme v opačnom slede

 

 

Manipulácia

 

Matkám kŕmime medovicu pomocou inzulínovej striekačky a hmyz môžeme podávať z pinzety. Pri pomalých pohyboch a nevýrazných pachoch sú osíky pokojné. Takže naopak, ako iný blanokrídly hmyz ich dokážu vydráždiť prudké pohyby, výrazné pachy (prchavé a dráždivé látky, voňavky) a pary CO₂ (signalizuje prítomnosť veľkého cicavca tj. ohrozenie hniezda).

Dospelé osíky sú mimo hniezda mierumilovným a plachým hmyzom. Podobne ako pravé osy sa aj osíky spoliehajú na svoje výstražné sfarbenie. Ale na rozdieľ od niektorých druhov ôs (Vespula a Dolichovespula), osíky nebývajú sú zo svojej povahy útočné alebo agresívne ani v blízkosti hniezda. Zakladajúce matky a ranné spoločenstvá o niekoľkých samiciach sú skôr plaché. Aj rozvinuté hniezda našich druhov tolerujú ľudskú prítomnosť do vzdialenosti niekoľkých centimetrov od plástu.

Treba povedať že čím početnejšie je spoločenstvo na hniezde s plodom, tým senzitívnejšie reaguje na podnety a útočnejšie sa správa. Obzvlášť to platí počas teplých dní a pred búrkami. Líšia sa aj hniezda v zajatí navyknuté na chovateľskú údržbu a hniezda divoké. Pri odstrašovaní stoja osíky v postoji s rozprestretými krídlami a rýchlo pumpujú zadočkom. Na nepriateľa sa vrhajú za letu so zadočkom podsunutým smerom dopredu.

 

Uštipnutie a jed

Jed osíkov Polistes dominula spôsobuje u zdravých ľudí bez nadobudnutej alergie iba slabú reakciu. Na niekoľko minút v blízkosti uštipnutia nastúpi svrbenie, pálenie, sčervenanie miesta a veľmi slabý alebo žiadny opuch. Účinok jedu je u nealergikov a zdravých ľudí zanedbateľný, pri zdravom človeku netrvá dlhšie ako pár desiatok minút. Jed blanokrídlovcov obsahuje rôzne medicínsky využiteľné látky ktorých výskum prebieha behom posledných rokov.

 

 

____________________________________________________________________________________________________________

Podmienky

Potrava

Dospelé osíky majú vysokú spotrebu sacharidov. Podávame ich v podobe ,,medovice“, tj sladenej medovej vody sladkej ako presladený čaj alebo až ako sirup z medu a vody. Osíky si jej hustotu vedia riediť/ koncentrovať vodou podľa potreby. Čistá voda je dôležitá na pitie a ochladzovanie plástu počas horúcich dní. Sladké šťavy (100% prírodný džús) podávame ich v PET viečkach alebo kŕmidlách na spestrenie. Tekutiny by mali byť prístupné 24/7. V prípade potreby vedia osíky riediť zaschnutý med vyvrhnutou vodou. Tiež môžeme predkladať rôzne kvety (feniklovitých rastlín, pajazmín, voskovník, nektárorodé rastliny), navlhčené peľové obnôžky a plátky dužinatého ovocia.

Pre úspešný vývoj plodu lovia osíky množstvo hmyzu. Preto im poskytneme širokú paletu kŕmneho a smýkaného hmyzu. Ideálne sú šváby, cvrčky, múčne červy. Z prírody si vieme zaobstarať bezstavovce ako napríklad dážďovky, muchy, mole, komáre, tipule. Bezpečnou a obľúbenou potravou sú húsenice mlynárikov a žltáčikov nájdené na kapustovitých rastlinách. V prírode tvoria húsenice najčastejší zdroj proteínov. Vyvarujeme sa skrmovaniu bzdôch a silne sklerotizovaných chrobákov. Spotreba hmyzu záleží od množstva plodu, u rozvinutých hniezd s množstvom lariev je pomerne veľká (až desiatky kusov denne, v závislosti od veľkosti).

 

Teplo a vlhko

Osíky pre svoju aktivitu a plné spektrum správania vyžadujú dennú teplotu okolo 22-28°C a kvalitné svetlo. Nočný pokles nie je potrebný, ale priblížime sa tak podmienkam vo voľnej prírode. Rovnako môžeme skúsiť udržiavať vlhkosť s pomocou nádobky s vodou, ale stačí aby mali prístup k napájačke. Vďaka prístupu k vode si vedia vlhkosť v bunkách regulovať rovnako ako teplotu celého plástu. Rozdiely medzi obývanými a neobývanými hniezdami v prírode bývajú viac než 20°C. Osíky zvladnú vysoké teploty prostredia pri nízkej vlhkosti. Kombinácia vysokej vlhkosti a teploty (30°C a sparno) v nádobe môže byť fatálna, je dôležité zabezpečiť vzdušnú nádobu a vetranie. Kryt faunaboxu je celý perforovaný, čo je jeho ďalšia výhoda. Otvory vo vetraní terária (mriežka, sieťovina) by nemali presahovať 3,5mm. Pri vetraní musíme brať ohľad na umiestnení zdroja osvetlenia. Ideálne ale nie nevyhnutné je umiestniť svetlo nad vetranie, teda aby lúče prenikali do nádoby a nezohrievali iba jej steny ale aj vyhrievajúce sa osíky.

 

Extrémne podmienky

Vďaka cielenému ochladzovaniu hniezda zvládnu spoločenstvá Polistes dominula v blízkostí ľudských obydlí vychovať plod na miestach s pomerne extrémnymi letnými teplotami. Spoločenstvo je v prírode najaktívnejšie počas najteplejšej tj. najsvetlejšej časti dňa, čo býva spravidla medzi 10. až 16. hodinou. Teplo a svetlo je nevyhnutné aj na to, aby mladé matky vôbec začali v chove plodovať. V chladných dňoch osíky sedia na hniezde a ak majú plod, dospelce ho zahrievajú vibráciou hrudných svalov, zalezené v najbližších bunkách.

Naopak počas letných dní sa teplota na hniezde zvyšuje aj nad 45°C, teplotu ktorú by mnohé druhy solitérneho hmyzu neprežili. Vtedy osíky hniezdo chladia prinášaním vody a vírením vzduchu krídlami. Slnečné lúče dávajú zabrať plástom založeným v ústí kovových rúr, v zábradliach alebo pod strechami z vlnitého plechu. Osadenstvo takto umiestnených hniezd má behom najsvetlejšej časti dňa čo robiť, aby dokázalo plást s plodom schladiť prinášaním vody a mávaním krídel. Pritom teplota rozohriateho okolia môže presahovať 50-60°C a plást je o 10-15°C chladnejší! Zo skúseností v chove i pozorovaní v skleníkoch viem, že dospelé osíky zvládnu teploty nad 30°C a zároveň vysoké sparné ovzdušie pri kombinácií vysokých teplôt (nad 30°C) a vysokej vlhkosti vzduchu (80-90%). Plodu ale takáto kombinácia nemusí vyhovovať a je predpoklad že sparno mu prekáža.

____________________________________________________________________________________________________________

Terárium

Osíky všetko zariadenie v blízkosti hniezda s rozvíjajúcim sa plodom veľmi rýchlo zašpinia. Aj preto sa výbava faunaboxu obmedzuje iba na hniezdisko; zdroje papieroviny; misky/ napájačky s vodou a medovicou a misku na hmyz. Všetko ostatné (rastliny a dekorácie) sú skôr rozmarom, ktorý osíky v krátkej dobe ,,pokrstia“.

 

Terárium a faunabox

Na celoročný chov sa osvedčili priestranné terária (aspoň 50x50x50cm) s prístupom zboku alebo elementky/ faunaboxy (tie čo najväčšie) obrátené hore dnom. Terárium môžeme dekorovať rastlinami, umelými skalami a vytvoriť vnútri malý výsek prírodnej lokality. Volíme terárium s prístupom zboku. Dôležité je, aby sme pri rutinných činnostiach hniezdo v nádrži zbytočne nevyrušovali a mohli bezpečne vymieňať misky s potravou a zdroje celulózy. Pri kvalitnom osvetlení nie sme limitovaní rozmermi- osíky sa pri dostatočne svetlej miestnosti (predsieň) dajú cielene chovať v teráriu 100x50x50cm alebo v zimnej záhrade/ skleníku. Videl som už aj rozvinuté hniezdo vo fujare, pod kapotami dlhšie stojacich aut alebo v detskej izbe.

Pre prvú sezónu chovu nováčikom odporúčam určite faunabox– je jednoduchý na manipuláciu, údržbu a presuny. Ako som spomínal, hniezdo vychovávajúce plod svoje okolie zašpiní množstvom polotekutých zvyškov hmyzu a v reprodukčnej fáze je spotreba hmyzu relatívne vysoká. Práve preto nás neskoršie presunutie faunaboxu von z interiéru môže odľahčiť o rutinu kŕmenia a držania živého kŕmneho hmyzu. Faunaboxy sa vyrábajú v dostatočných veľkostiach a sú cenovo dostupné. Mne samičky založili hniezdo aj v teráriu 25x20x20cm čo dnes považujem skôr za trápenie tohto lietajúceho hmyzu. Kolegovia ako napríklad Skippy zvykli chovať hniezda vo faunaboxoch o rozmere 37x25x22cm (Dĺžka x Hĺbka x Šírka). Osíkom to dokonale stačilo a faunaboxy sa v prípade dovolenky dali presunúť na balkón a otvoriť.

 

Osvetlenie a aktivita

Kvalitné svetlo je základ úspešného chovu lietajúcich blanokrídlovcov a to pre všetky ich životné prejavy. Máme dve možnosti ako zabezpečiť dostatok svetla. Prvá z nich je umiestniť chovnú nádobu na južne orientovaný parapet s presvetleným oknom. Volíme si také miesto, kde je pri nízkej oblačnosti maximum denného svetla v čase medzi 09:30 až 15:00 hodinou. Takto sa správanie osíkov odvíja od počasia, čo znamená že upršané jarné dni bývajú ,,hluché“ bez aktivity a počas leta zase naopak. Aby matky začali plodovať, potrebujú niekoľko za sebou idúcich teplých slnečných dní.

Stáva sa, že samičky stavbu hniezda prerušia pre zhoršenie počasia alebo vyrušovanie zvonka. Za normálnych okolností sa k nemu vracajú ale pri neprítomnosti plodu ho môžu opustiť a začať so stavbou nového. Ak toto potrvá dlhšie, môže dôjsť  k zmene, posunu správania do snáh (ako u neskoršie zobudených samíc) uzurpovať si už založené hniezdo. Takýmto matkám poskytneme iné vystavané opustené hniezdo (získané z prírody), pripustíme ich k inej skupine samíc alebo ich vypustíme von.

Istotu pri chove predstavuje kvalitné umelé osvetlenie s mechanickým časovým spínačom. Musí to byť zdroj o dostatočnej teplote a intenzite svetla, parametrami čo najbližší slnečnému svetlu. Osvedčili sa napríklad ortuťové žiarovky (ExoTerra Solar Glo 80 alebo 125), LED žiarovky (13W LED žiarovka ekvivalentná 100W vláknovej žiarovke, s parametrami 6500 Kelvinov, 1500-2000 lumenov), trubice a iné…

 

Hniezdisko

Zakladajúce matky uprednostňujú čo najvyšší a najpresvetlenejší bod v nádobe. Stopku hniezda umiestňujú najradšej na nerovné, drsné povrchy a tak, aby mala čo najstabilnejšiu oporu. Na tento účel sa osvedčilo matkám poskytnúť hniezdiská, čo sú vlastne trojstenné kartónové profily (proste vystrihnutý roh krabice). Na nich s pomocou preloženej pásky (papierová/ maliarska páska) vytvoríme lamely, nerovnosti povrchu. Tu samice začnú stavať najradšej a získavajú z neho aj celulózu. Hniezdisko nalepíme na strop nádoby (dno) s pomocou silikónu/ obojstrannej lepiacej pásky.

 

Zdroj celulózy

Osíky budú zoškrabávať celulózu zo samotného hniezdiska a opustených hniezd, ale prednostne siahajú po nových nezoškrabaných zdrojoch. Pritom uprednostňujú tie najmäkšie a najdostupnejšie. V prírode navštevujú rákosie a trstinu, obnažené drevo a v prípade potreby využijú aj pabyľky a pakorienky machov. Na tento účel sa okrem hniezdísk osvedčili aj vaječné podložky, rolky od toaletného papiera/ servítok a kúsky bežného kartónu (bez nečistôt). Použiteľné sú aj triesky/ odkôrované klátiky mäkkých drevín (ihličnaté a bez živice, breza, lipa) alebo trstina. Zdroje celulózy treba po istom čase (14-20 dní) vymieňať, osíky sa na rovnakú plochu nezvyknú vracať. Ich opotrebovanie poznáme podľa plôch s vystrapkanými vláknami.

Napájačky

Na riedenie medovice, údržbu hniezda a pre plod musia mať osíky prístup k vode. Voda je dôležitá pre chladenie hniezda s plodom. Osíky vedia vyvrhovaním kvapiek vody a mávaním krídiel regulovať teplotu (pri suchom vzduchu aj vlhkosť) plástu a robia tak pri nepriaznivých až extrémnych vonkajších podmienkach (letné horúčavy a prehánky). Vodu podávame v plytkej miske (umiestnenej mimo okolia hniezda), v PET viečkach, v napájačke pre vtáky alebo môžeme použiť kvapkové kŕmidlo vyrobené z plastovej tuby. Odpar z misky sa podieľa na lepšej mikroklíme nádoby za cenu častejšej údržby. Na kŕmidlo použijeme dobre tesniacu tubu (najlepšie sú vzorkovnice z lekárne o objeme 40-80ml) do ktorej steny, asi 1cm nad jedným z okrajov, vyvŕtame 1-2mm širokú dierku. Tubu naplníme a zatvorenú obrátime hore dnom. Robotnice budú lízať kvapku, ktorá sa drží v dierke podtlakom.

Úplne rovnako postupujeme s medovicou v napájačke/ kŕmidle o menšom objeme (do 10ml). Medovica behom niekoľkých hodín v teple skvasí a preto ju pravidelne vymieňame. Ak majú osíky prístup k vode, dokážu rozvlhčiť aj zaschnutý med v PET viečku takže si dokážu poradiť. Hmyz môžeme pokladať do misky alebo na plochý kameň. Mladé hniezda sa dajú kŕmiť aj pinzetou.

 

Substrát, rastliny a dekorácie

Ak osíky chováme v teráriu, na jeho dno sa dobre osvedčil obyčajný riečny alebo kremičitý piesok a pôda zo záhrady. Substráty ako lignocel, rašelina rýchlo vyschnú. Ako dekorácie sú vhodné konáre a kamene umiestnené na svetle, osíky ich budú využívať na vyhrievanie sa.

Rastliny sú esteticky výborným doplnením v teráriu. Rastliny pre jednoduchšiu údržbu neosádzame ale radšej vkladáme v menších kvetináčoch. Podľa ich umiestnenia voči zdroju svetla je možné, že si matky založia hniezdo na stene kvetináča alebo priamo na rastline. Z rastlín by som odporučil bežné izbové alebo lokálne druhy ako napr. rôzne trávy ostrice (Carex sp.). Vyberáme druhy ktoré vydržia suchšie prostredie. Za vhodné považujem bežné izbové a balkónové rastliny ako napr. sukulenty (mliečniky Euphorbia sp.), papyrus v hlbokej podmiske (Cyperus isocladus, C. alternifolius), jazmín (Jasminum humile), potos, peperomie (Peperomia sp.), fikusy (Ficus microcarpa), voskovníky (Hoya sp.) a iné. Zvolené rastliny nesmú byť aromatické, bylinkám a koreninám sa vyhnite. Naopak, ak rastlina produkuje ľahko prístupný nektár, je pre osíky veľmi vhodná (feniklovité rastliny, voskovníky, jazmín, brečtan).

Filip Repta, 14.09.´19