Včely samotárky a hmyzie domčeky

(článok pôvodne publikovaný v Ardovi, časopise študentov UVLF v KE)

Samotárske včely predstavujú rôzne navzájom príbuzné skupiny včiel z nadčelade Včelovité (Apoidea). U nás sa vyskytuje približne 700 druhov. Najviac druhov žije prirodzene práve na teplých nížinách- ako napríklad na území južného Slovenska, ale veľa vzácnych druhov môžeme zastihnúť aj na Záhorí a Morave. Oproti eusociálnym včelám ako sú napríklad Čmeliaky Bombus alebo Včela medonosná A. mellifera, u samotárskych včiel nachádzame len nižšie rozvinuté úrovne sociálneho života. Prítomné sú iba samce a samičky. Rozdeliť si ich môžeme napr. podľa spôsobu transportu peľu. Včely bruchosperné (Gastrolegae) prenášajú peľ natlačený a spodnej strane zadočku, zatiaľ čo včely nohosberné (Podilegae) majú peľové bochníčky upevnené na nohách, podobne ako včela medonosná.

Sezóna a život týchto malých včielok začína na jar, kedy sa prezimované včely zobúdzajú z hibenácie a následne na teplých vyhrievaných stanovištiach (kmene stromov, skaly, múry) pária. Oplodnené samičky sa pustia do stavby hniezda- vykopú valcovitú chodbičku v zemi alebo využijú chodbičky po predošlom hmyze, napríklad v kmeňoch stromov alebo štrbiny v murive. Na konci tunela vytvoria vlastné hniezdo- postupne vybudujú systém komôrok, ktorých počet nepresiahne 20. Komôrky vyplnia peľom, nektárom a do každej znesú jedno vajíčko. Na koniec komôrku uzavrú a so svojim potomstvom sa nikdy nestretnú. Larvička sa vyliahne a stará o seba úplne sama. Do konca sezóny, a teda príchodu zimy, každá dospelá včela zahynie. Nová generácia totiž prežije zimu v dospelom štádiu imág. Niektoré druhy zostávajú cez zimu v štádiu kukly a imágo sa ,,vykuklí“ až nasledujúcu jar. Bez ohľadu na vyššiu teplotu okolia počas leta, vývinové štádiá si udržujú znížený metabolizmus až do príchodu nasledujúcej jari. U samotárskych včiel môžeme pozorovať paletu, priam evolúciu sociálneho správania smerom k eusociálnemu (altruistický model včely medonosnej, mravcov…). Niektoré druhy samotárok totiž stíhajú za jednu sezónu vychovať viacero generácií a pôvodná matka zakladateľka žije dlhšie. Jej dcéry, ktoré sú avšak dokonalé plodné samičky a nie neplodné robotnice, jej pomáhajú s budovateľskými prácami a zberom zásob. Toto je krásny model zrodu eusociality- vzniku pracovných kást pri potlačení plodnosti väčšiny jedincov v spoločenstve.

Hniezdenie včiel samotárok je veľmi pestré. Všeobecne môžeme povedať sa vyskytujú hlavne presvetlených teplých suchých stanovištiach (tzv. xerotermné biotopy). Na tvrdej pôde vytvárajú samotárky rodu Colletes kopčeky podobné malým krtincom, kde je vidno jeden hlavný vstup. Niekedy je takýchto ,,krtincov“ pri sebe veľké množstvo a včely ich hromadne navštevujú, strácajú sa v zemi s bochníčkami peľu a potom veľmi rýchlo vylietajú naspäť k jeho zdroju. Iné zase budujú svoje chodbičky s komôrkami do už hotových, valcovitých dutín. Každú jar môžeme, hlavne na starých murovaných plotoch, pozorovať vo svojich aktivitách napríklad malé, čmeliakom podobné, včielky rodu Osmia. Ako sme si teda mohli všimnúť, samotárky proste milujú dutiny. Preto rady obývajú aj rákos, tehly, drevokazným hmyzom prežraté pne ale aj ulity slimákov. Mnoho ľudí sa stretlo s našou azda najväčšou samotárskou včelou- Drevárom fialovým (Xylocopa violacea). Voila, nie je to čmeliak, ako si isté mnohí mysleli! J Práve táto 2,5cm kovolesklá ozruta obýva staré padnuté pníky. Drevár si ako hniezdo upravuje dutiny už vyžraté larvami iného drevokazného hmyzu.

Hmyzie domčeky sú doslova búdky určené pre hmyz. Bočné steny, strop a dno bývajú kryté, predná strana je otvorená. Celý domček treba umiestniť na ranné slnko, ktoré tieto včely milujú. Do domčeka sa umiestňuje nahusto prevŕtaná tehla, kúsky rákosia a dutých konárikov. Tieto potom obývajú včielky rodov Heriades, spomínaný Colletes, Xylocopa a Osmia, ďalej napr. Lasioglossum a takto by sme mohli pokračovať… Okrem ospevovanej včely a čmeliakov, majú solitérky ako opeľovače svoje nezastúpiteľné miesto a veľký hospodársky význam. Druhy ako napr. Nomia melanderi a čalunica(Megachile rotundata, tiež solitérka) sú napríklad hlavnými opeľovačmi kvetov Ďateliny lucerky v semenárskych podnikoch. Pre oba druhy sa na okrajoch polí s lucerkou umiestňujú včelie domčeky. Takýto domček pre samotárky si ale môžeme vyrobiť aj doma, prípadne zakúpiť cez internet.

Zdroje: Wiki CZ: Včely samotářky, www.vcelkysamotarky.cz,

! www.facebook.com/insecthotel !

Filip Repta