Kryptické mravce – Biológia
Úvod
Vo svojej chovateľskej praxi sa vždy snažím zaoberať skôr špecifickými skupinami bezstavovcov. Mnoho ľudí chová krásne veľké druhy hmyzu, ale ja radšej siaham po neprebádaných a málo obľúbených odvetviach chovateľského záujmu. Keď som sa v roku 2006 dostal k formikaristike- chovu mravcov a objavil toto veľmi bohaté odvetvie teraristiky, začal som sa v nasledujúcich rokoch trochu zaujímať o chov kryptických malých druhov. Pri ich rozmeroch sa kontakt myrmekológov s nimi väčšinou obmedzuje na odchyt a určovanie, namiesto dlhodobého chovu a pozorovania. Preto sa o ich spôsobe života nevie veľa alebo sú informácie o európskych druhoch útržkovité a odvodzované od biológie druhov tropických. A tu vzniká priestor na vlastné pozorovania a objavy…
Biológia
Taxonómia
Kryptické miniatúrne druhy v Európe, to sú zástupcovia inak celosvetovo rozšírených podčeľadí Amblyoponinae (Stigmatomma, kedysi Amblyopone), Procetiinae (Proceratium), Ponerinae (Cryptopone, Ponera, Hypoponera), Leptanillinae (Leptanilla) a Myrmicinae (Carebara, Myrmecina, Strumigenys a Stenamma). Spomenuté rody zahŕňajú spravidla desiatky druhov nachádzaných zriedka až vzácne. Vzácnosť nálezov je daná hlavne miniatúrnymi rozmermi a podzemným spôsobom života. Ako vidíme, jedná sa hlavne o podčeľade a ich rody s primitívnym spôsobom života. Majú malé kolónie t.j. pár desiatok (Myrmecina, Ponera, Proceratium, Strumigenys) až stovák (Hypoponera, Leptanilla) jedincov. Sú zoofágne, často sú to špecializovaní predátori pôdnej mikrofauny. Využívajú menej komunikačných feromónov a mnoho zástupcov nevykonáva trofalaxiu, navyše robotnice prinášajú potravu do hniezda jednotlivo bez organizovanejšej spolupráce.
Vzhľad
Väčšinou dĺžka týchto mravcov nepresahuje 2-5 mm. Najmenší sú zástupcovia Leptanilla, Carebara a Strumigenys, ktorých robotnice dosahujú veľkosť iba 0,5-2mm. Telo býva silne sklerotizované a ochlpené, väčšinou podlhovastého tvaru a vybavené účinným žihadlom. Kryptické mravce sa morfológiou veľmi dobre prispôsobili predátorskému životu medzi úzkymi štrbinami. Zvláštne pôsobí napríklad trojuholníkovitá hlava a krátke tykadlá a hryzadlá u mravcov rodu Strumigenys. Starobylý rod Proceratium je typický okrúhlou hlavou, oranžovým sfarbením chitínu s lesklými chĺpkami a zahnutým zadočkom. Ich druhý a tretí článok zadočka je mohutný a posledné články a hrot zadočka sú oproti zvyšku proporčne menšie a smerujú dopredu. Vďaka tomu Proceratium bodnú korisť v úzkom priestore rýchlo, bez zbytočného manévrovania. Predpokladá sa, že mohutné články zadočka slúžia ako živá zátka vchodu do hniezda v prípade nebezpečenstva (tzv. fragmóza). Samice (kráľovné, robotnice) kryptických druhov mávajú miniatúrne (malý počet očiek) zložené oči alebo sú úplne slepé (Leptanilla).
Kolónie
Kolónie mávajú typicky od niekoľko desiatok (Ponera, Myrmecina) do 150-200 robotníc (Hypoponera, Stenamma). Kryptické druhy sú zaujímavé nezávislým zakladaním hniezda. Ich kráľovné sa pri výchove robotníc nespoliehajú na zásoby získané ešte v materskom hniezde a potravu aktívne lovia pre seba a svoje potomstvo. Preto hovoríme o tzv. semiklaustrálnom zakladaní kolónie; navyše pri ich rozmeroch majú aj tak malý objem sociálneho žalúdka. Svojím vzhľadom sa matky veľmi podobajú na robotnice a často sa ich musíme naučiť rozlíšiť vzájomným porovnávaním mravcov vedľa seba. Biológia a etológia jueurópskych druhov (Stigmatomma, Cryptopone, Carebara, Strumigenys, Proceratium, Leptanilla) je často nedostatočne alebo vôbec neprebádaná.
Hniezdenie
Robotnice rodov Hypoponera a Myrmecina zvykneme nachádzať loviť aj na povrchu. Mimo týchto sú všetky spomenuté rody kryptické a hypogeické (schovávajúce sa, podpovrchové/ zemné) a ich robotnice vôbec nevychádzajú na povrch a denné svetlo. U zástupcov Stigmatomma, Cryptopone, Proceratium a Strumigenys sa predpokladá hniezdenie vo väčších hĺbkach, o čom svedčia nálezy jedincov pod hlbšie zapustenými kameňmi až skalami. Inak býva hniezdo väčšinou umiestnené ,,plytko“ a chránené dostatočne veľkým predmetom zapusteným v pôde (kameň, peň, stavebný odpad). Pod ním koreňové sústavy a chodby vzniknuté aktivitou väčších živočíchov poskytujú priestor pre život maličkej pôdnej fauny a vzniká tak dokonalé prostredie pre mravce a ich korisť. Všeobecne sú hniezda primitívnych druhov jednoduché, tvorené niekoľkými navzájom spojenými komorami. Úprava hniezda a stavebné aktivity sa u Ponerinae obmedzujú iba na využívanie škár a prirodzených dutín (chodbičky po obrúčkavcoch u Ponera coarctata). U Myrmiciane ako napr. Myrmecina graminicola nachádzame organizovanejšie hniezda. Severoamerické druhy Strumigenys síce osídlia prázdnu škrupinku od orechov (žalude, lieskové oriešky) ale o hniezdení nášho S. argiola zatiaľ nevieme nič. Zaujímavé sú Stenamma debile, vytvárajú až 1,5m kolmú chodbu do zeme ústiacu do komory s kráľovnou.
Potrava
O rode Proceratium je známe že exotické druhy sú špecializované predátory vajíčok bezstavovcov (hlavne pavúkovcov). Japonské Leptanilla sa zase špecializujú na lov stonožiek. Tento rod je pre svoju veľkosť notoricky známy aj svojou vzácnosťou. Okrem toho rody Leptanilla, Proceratium a Stigmatomma spája aj zvláštny spôsob výživy matiek, tzv larval hemolymph feeding. Kráľovná sa okrem koristi živí olizovaním hemolymfy lariev (preto si vyslúžili anglický názov ,,dracula ants“). Larvy dokonca majú na svojich článkoch špeciálne plochy ktoré matka poškodzuje a rany sa larvám opakovane uzatvoria a vyhoja bez väčších komplikácií. Strumigenys väčšinou lovia chvostoskoky a využívajú pri tom veľmi rozvážny až nepostrehnuteľný pohyb tela. Povedzme si ale o bežných a chovaných zástupcoch ako Myrmecina, Stenamma, Hypoponera a Ponera. Európski zástupcovia nie sú ,,vyberaví“ a ulovia celú škálu pôdnej fauny- chvostoskoky (Collembola), rovnakonôžky (Isopoda), vidličnatky (Diplura), rôzne chrobáky (Coleoptera), roztoče (Acarina) a hlístice (Enchytraeidae). Predpokladá sa (a chovom je potvrdené) že robotnice (napr. Ponera) okrem živej potravy olizujú bakteriálne filmy na rozkladajúcich sa organických zvyškoch.
Primitívne mravce strednej Európy
Väčšina našich primitívnych mravcov obýva teplé lokality do nadmorskej výšky okolo 500 m.n.m. . Ponera coarctata, P. testacea, Myrmecina graminicola a Stenamma debile sú naše najbežnejšie mravce z tejto ,,skupiny“. Majú radi riedke lesíky, nájdeme ich ako v otvorenej krajine a mestských parkoch tak aj na tienistých miestach a v húštinách. O ich prítomnosti pritom nemusíme celé roky vedieť. Vzácne druhy ako Strumigenys argiola a Proceratium melinum sú nachádzané skôr na xerotermných lokalitám a synantropne, v mestským parkoch a na cintorínoch. Zástupcov druhového komplexu Hypoponera punctatissima nájdeme v skleníkoch (botanické záhrady) a v kvetináčoch izbových rastlín z Holandska. Touto cestou sa dostávajú aj do našich obydlí a vôbec o nich nemusíme vedieť (až kým nenájdeme matku pobehovať po zemi v predsieni…).
Filip Repta, 22.09.´20