Vývin

Vývin tohto druhu je pomerne pomalý, čo spolu s nárokmi na pravidelný prísun bielkovín vytvára istý priestor na začiatočnícke chyby. Matka znáša podlhovasté vajíčka dlhé až 2,5mm. Počas prvých dní sú žlté, neskôr (okolo 20-25 dňa) sa skrz vývoj embrya sfarbujú na mliečno-bielo. Larvička sa (pri T=24°C a RH= 65%) vyliahne po približne 39 dňoch. Má telo v tvare tekvice a na jednotlivých prstencoch sa nachádzajú uzlíkovité výrastky (tuberkuly). Z nich vyrastajú skupiny chĺpkov, ochlpené tuberkuly sú špecifické na vzájomné rozlíšenie jednotlivých druhov.

Larva sa vyvíja pomerne rýchlo, kokón som pozoroval na 23 deň jej života. Okolo dostatočne veľkej larvy robotnice vytvoria opornú kostru z rastlinného materiálu a zeminy. Pod ním si upradie kokón ktorý časom stvrdne do kakaovohneda. Dĺžka štádia puppy trvala podľa mojich pozorovaní 50+-2 dní. Nová robotnica sa teda vyvíja až 112 dní, skoro 4 mesiace! Nový jedinec má mäkký medovo sfarbený exoskelet (integumentum) a prvé mesiace zostáva v hniezde.

 

 

Kolónie

V čeľadi Ponerinae sa často stretávame s rôznymi primitívnymi spôsobmi udržiavania dominancie matkou alebo skupinou plodných gamergát. Často to býva hierarchický rebríček s dominantnou, morfologicky charakteristickou matkou na vrchole rodiny. Kolónie u P. crassinoda sú zakladané jedinou matkou (monogýnne) a veľkosťou nepresahujú 100-150 robotníc. U niektorých druhov Pachycondyla na hierarchickom vrchole kolónie nájdeme namiesto pravej matky gamergátu alebo dokonca niekoľko gamergát. Gamergáty sú plodné dominantné robotnice, takéto kolónie sú typické napr. pre rod Diacamma.

Môžeme tvrdiť že na základe optimálnych podmienok majú kolónie eusoc. hmyzu v tropických zónach tendenciu vychovávať nové pohlavné jedince, a hlavne sa rojiť počas na potravu a vlhkosť priaznivého obdobia. To vo vhodných zemepisných šírkach a nadmorských výškach môže byť celoročne, avšak väčšinou je výskyt okrídlených samičiek v hniezde spojený s príchodom alebo už priebehom vlhkejšieho obdobia.

U P. crassinoda bývajú zakladajúce samice v krajinách rozšírenia druhu pozorované od apríla do septembra. Toto obdobie varíruje vrámci jednotlivých krajín a samozrejme nadmorských výšok. Čo sa týka samcov, poneríny samčekov vychovávajú v každej novej generácií v už rozbehnutej kolónie. Pôvod samcov môže byť otázny, nielen u mravcov pochádzajú samčekovia z vajíčok nakladených robotnicami, teda z preživších vajíčok ktoré dominantná kráľovná nestihla zožrať (= diferenciálna ovofágia).

 

Ekológia

Drvivá väčšina zástupcov Ponerinae sú čisto zoofágne (požierajúce iné živočíchy), opatrené účinným jedovým žihadlom. Toto uštipnutie môže slúžiť aj na obranu proti potenciálnym predátorom. V prírode lovia celú škálu koristi od obrúčkavcov po miniatúrne stavovce. P. crassinoda pri love vôbec nešplhá na rastlinstvo alebo dreviny, robotnice solitérne alebo v skupinách prehľadávajú opadanku a rôzne zákutia v etáži machov. Ich kolónie sú malé, do niekoľko desiatok až stovák robotníc so striktne zemnými hniezdami. (Naproti tomu známejšie poneríny Paraponera clavata, miestnymi nazývané aj ,,bala ant“ alebo ,,tucandeira“ majú kolónie o veľkosti niekoľko stovák robotníc a radi šplhajú do výšky niekoľkých metrov. Bolestivé uštipnutie s ich 6mm žihadlom a jedom je notoricky známe…)

Etológia

Najmladšie jedince zostávajú v hniezde a ak je kolónia malá a nažratá, robotnice nemajú dôvod opúšťať hniezdo. Tento druh má, podobne ako P. impressa, P. striata a P. purpurascens, nočnú aktivitu aby sa vyhol predácií zo strany plazov a vtákov. Hniezdo opúšťajú len najstaršie robotnice (tzv. vekový polyetizmus). Deje sa tak po zotmení, v zimných mesiacoch už okolo 19. hodiny. V mojej kolónií chodieva von jedna, veľmi zriedkavo dve robotnice a väčšinou až je v izbe menej svetla. Najstaršia z robotníc opakovane opúšťa hniezdo a prechádza sa po aréne. Veľa času strávi prehľadávaním škár pod predmetmi. Ak sa priblížim a zaregistruje ma, schová sa pod listom alebo prikrčí v nerovnosti povrchu. Takto dokáže prečkať aj trištvrte hodinu.

Robotnice veľkých pachycondýl vedia prenikavo stridulovať (cvrlikať). Výstražné/poplašné stridulovanie produkujú vďaka treniu brušných článkov (tergitov) a zadnej strany stopky (petiolu). Pozoroval som to len pri maximálnom vyrušení robotnice. V prírode to bude slúžiť na zvolávanie iných jedincov pri ohrození zo strany nepriateľa alebo pri zavalení v hniezde.

Niektoré druhy rodu (vrátane P.crassinoda) príležitostne lovia termity (sú oportúnne termitofágne). Tieto mravce aktívne vyhľadávajú termitiská, dokonca sa niektoré druhy historicky nazývali aj ,,Termitoponera“. Je zaujímavé ale pritom nie zriedkavé, že robotnice veľkých druhov mravcov kradnú menším slabším druhom v ich teritóriu už nadobudnutú korisť.

Lov koristi

Pri love robotnica stopuje hlavne na základe pachových stôp. Ďalej môže korisť registrovať aj vibráciami, ktoré väčšia korisť vydáva napríklad kráčaním po rastlinnom materiáli.  Keď sa hmyz dostane do dostatočnej blízkosti a robotnica ho cíti, zvýši svoju aktivitu a rýchlym kyvadlovým pohybom tykadiel nad hlavou prijíma okolité pachy, lokalizuje ich pôvod. Pri tom sa natáča do rôznych strán k predpokladanému zdroju. Tykadlami sa dotýka predmetov, ,,očucháva ich“, kráča niekoľko centimetrov a znova zastavuje, aby sa zase zorientovala. Ak je korisť veľká a má dostatočne výrazný pach, robotnica beží  viac ,,na istotu“ s menším počtom zastávok.

Ak sa úspešne priblíži ku koristi a dotkne sa jej tykadlami, korisť zvykne uskočiť skôr než mravec zareagovať. Vtedy ju robotnica môže ďalej naháňať, niekedy naozaj pozoruhodnou rýchlosťou. Keď sa nakoniec mravec dostane k druhému živočíchovi na dostatočnú vzdialenosť, bleskovým výpadom sa ho pokúsi uchopiť. Drží hmyz alebo jeho končatinu a pritláča ju k zemi ohýbaním hlavy smerom k zemi. Už od začiatku súboja sa robotnica snaží zaujať taký postoj, aby medzi rozkročenými nožičkami mohla podsunúť svoje bruško a z jeho hrotu uštedriť koristi vpich jedovým žihadlom. Korisť po vpichu (u množstva druhov ponerín) uhynie do niekoľkých minút. Usmrtenie koristi jedom je poistka- aj keby sa korisť vyšmykla, nedostane sa ďaleko a lov je úspešný. Na uštipnutie si treba dávať pozor pretože je bolestivé a u alergikov môže vyvolať silnú reakciu!

 

Biotop

P. crassinoda obýva nižšie položené dažďové lesy okolo nadmorskej výšky 100-700 metrov nad morom. Crassinody, podobne ako iné veľké druhy rodu, môžeme nájsť hlavne na okrajoch rôznych typov pralesov (na hraniciach dvoch biotopov býva vždy vyššia biodiverzita). Môžeme ich nájsť v tropických pralesoch, opadavých dažďových pralesoch (= striedajúce sezóny dažďov a sucha), sekundárnych lesoch (les vyrastený po ťažbe pôvodného pralesa) alebo ,,suchých“ pralesoch (terra firme forests= pralesy s pevnou pôdou). Tento druh nájdeme po celej južnej Amerike- od Venezuely a Kolumbie cez Brazíliu až po Paraguya. Rozšírením zasahuje aj do Karibskej oblasti.

Hniezdenie

Prihliadnuc k ekológií drvivej väčšiny druhov tohto rodu môžeme tvrdiť, že hniezda Pachycondyla bývajú zemné až podzemné. Podobne ako iné veľké druhy tohto rodu, aj P. crassinoda rada hniezdi pod/v spadnutých práchnivých pňoch. Môže osídľovať aj mŕtve bázy starých stromov alebo práchnivé vyvrátené korene. Hniezdo predstavuje jednoduchá galéria niekoľkých komôr a chodieb.