Chrobáky sú pravdepodobne najobľúbenejším radom hmyzu v chove. Väčšinou sa stretneme s krásne sfarbenými zástupcami zlatoňov a na rôzne ,,výrastky“ obdarenými nosorožtekmi a roháčmi. Objektíva ich chovu sú dobre známe, imága milujú rôzne sladké ovocie a larvám sa pravidelne dopĺňa dubovo-buková hrabanka, práchnivé drevo alebo ich zmesi. V chovateľskej kultúre cirkulujú možno viac než dve stovky veľmi atraktívnych druhov. Popri nich ale nájdeme rovnako fascinujúcu ,,dravú menšinu“ ktorá už vyžaduje častejšiu starostlivosť. Sú ňou tropické svižníky a bystrušky. Väčšinou sa na burzách stretneme s importovanými zástupcami rodu Anthia z polopúštnych oblastí. Od týchto krásavcov ma vždy odradil nedostatok informácií o odchove, kedy dospelé chrobáky z prírodných lokalít absolvujú jednosmernú cestu do zajatia v ktorom ich zatiaľ nikto nevie udržať do novej generácie. No a veľmi sporadicky sa stretneme aj s exotickými bystruškami. V tomto článku opisujem čo sa dialo po tom ako som nedokázal odolať krásaviciam Carabus/ Coptolabrus elysii xiaoganicus.

---

Popis: Bystrušky sú (väčšinou) nelietavé chrobáky so súmračnou až nočnou aktivitou. Sú typické svojím atraktívnym, kovovo-lesklým sfarbením a rozmanitou štruktúrou na dobre vyvinutých krovkách. Dospelé bystrušky majú na hlave nitkovité tykadlá, vystúpené oči a silné hryzadlá. Typické a výrazné sú pevné krovky. Veľkosť imág býva od niekoľko po pár desiatok milimetrov (väčšina našich druhov). Typickým sexuálnym dimorfizmom sú široké chodidlové články na prvom páre končatín samcov (tarzoméry majú tvar ,,srdiečok“). Slúžia ako vankúšiky na lepšie prichytenie pri párení. Samice sú o pár milimetrov väčšie od samcov a ich chodidlové články sú úzke až nitkovité. Pretože dospelé chrobáky nevedia lietať, bystrušky sa rozširujú pomaly a na rôznych lokalitách resp. ohraničených územiach môžu vytvárať poddruhy a farebné variety. Pritom sú výrazne ohrozované ľudskou činnosťou akými je ničenie prírodných lokalít a výrub lesov, urbanizáciou a intenzívnym poľnohospodárstvom kedy v poľnohospodárskej (a na biodiverzitu chudobnej krajine) popri nedostatku prírodných lokalít nemajú ani dostatok vhodnej potravy (slimáky, dážďovky a iné bezstavovce). Z 37 druhov bystrušiek vyskytujúcich sa na Slovensku je až 14 zákonom chránených. Väčšina druhov je aktívna počas vlhkejších častí roka (jar, jeseň) vďaka dostupnosti potravy. Suché a teplé leto a zimu prečkávajú zahrabané v dostatočne vlhkom prostredí (pod pňami, kameňmi, v opustených norách). Carabus elysii xiaoganicus je poddruh v komplexe C. elysii. Bol popísaný spolu s inými poddruhmi v roku 2016 ako endemický poddruh z Číny. Imága majú kovovo modrú alebo kovovo zelenú hruď a ich kovovo zelený podklad kroviek nesie tón farby podľa sfarbenia hrude. Na krovkách sú pozdĺžne umiestnené výstupky v tvare slzičiek. Dĺžka imág môže presahovať 35mm a závisí od podmienok a potravy ktorá sa dostala larvám.

---

Potrava: Ako dospelé tak aj larvy bystrušiek sú predátory bezstavovcov. Živia sa hlavne slimákmi a dážďovkami, v chove okrem nich hlavne imága nepohrdnú ani cvrčkami, múčnymi červami a švábmi. Jedálniček dospelcov môžeme spestriť aj podávaním kúskov sladkého ovocia (jablko, hrozno, banán). Larvy sú dravé a pre správny (a rýchly) rast potrebujú žrať hlavne slimáky. Pre prísun potravy sa oplatí nakontaktovať chovateľov tropických slimákov Achatina, Lissachatina alebo Helix aspersa maxima. Bez tropických slimákov sme odkázaní na zdroj z miestnej prírody (napr. pásavky Cepea nemoralis), niektorí chovatelia majú dobrú skúsenosť s podávaním vodných slimákov (vodniaky Lymnaea, kotúľky Planorbella). Pôvodné a miestami bežné pásavky hájové (Cepea nemoralis) ma mrzí zbierať a hlavne počas leta na ne narazím len zriedka. Pritom našťastie aj dnes existujú miesta kde sa po daždivom dni dajú nazbierať po stovkách. Doma ich necháme v teple a suchu (prázdny plastový a vetraný box) bez potravy, počas niekoľkých dní sa zaviečkujú. Potom ich postupne prekladáme do menších a tiež vetraných nádobiek a dbáme na to aby sa dnu udržalo sucho (nezobúdzali sa). Takto počas roka vydržia niekoľko týždňov, v zime a v chlade aj mesiacov.  Dospelé bystrušky kŕmime 2-3x týždenne (môžeme striedať ovocie a bezstavovce), larvy pre ich rýchly vývoj musíme kŕmiť častejšie tj aj obdeň. Pri každom kŕmení vyberáme staré ulity a zvyšky potravy. Aby na nedošlo k rastu plesní a rozmnožovaniu roztočov, odporúčam do chovných nádob vypustiť čo najviac druhov chvostoskokov (z terárií aj prírody).

---

Nádrž a parametre: Volíme nádrž dlhšiu ako vyššiu. Pre párik alebo trio 1.2 sa mi osvedčili boxy o približnom rozmere 35x25x15cm (DxŠxV) s voľným vekom. Na dne je 8-10cm vrstva substrátu (lignocel:rašelina:hlina 1:2:1; môže byť aj lignocel-piesok) na ktorom sú položené úkryty (kúsky dubovej kôry a bridlica). V jednom z rohov (ten ktorý vlhčíme) je mach z lesa, ako dekorácie môžeme použiť obrastené konáre a listovku. Vďaka úkrytom si navzájom nevadí ani väčší počet chrobákov alebo spolužitie lariev a rodičov navzájom. Odporúča sa však vyššia vrstva substrátu (15cm). Chrobáky sú počas dňa zahrabané v rôznej hĺbke kde prečkajú deň a aj nevhodné obdobia zimy alebo prílišného tepla. Aj našim divokým bystruškám vyhovujú nižšie teploty a ani tento exotický druh nie je výnimkou. Vyvarujeme sa dlhodobých teplôt 26-27°C, pri ktorých som v lete boxy s chrobákmi preventívne premiestnil z bytu na podlahu do o pár stupňov chladnejšej komory. Z vlastnej skúsenosti nemôžem povedať, že by pre tieto bystrušky boli teploty 26-27°C vyslovene smrteľné alebo im nejako vadili (aj keď chovatelia to tak uvádzajú), ale určite sa im lepšie darí v teplotnom rozmedzí okolo 21-23°C. Nočný pokles o pár stupňov tiež nie je na škodu. Imága C. e. xiaoganicus môžeme aj prezimovať (5 až -5°C) ak pred tým podstúpia aspoň 3 týždne v prechodovej teplote (10-15°C) a majú možnosť sa zahrabať do hlbokého vlhkého substrátu.

---

Vývoj: Vajíčka samička kladie niekoľko dní po spárení. Umiestňuje ich do vytvorenej dutinky s niekoľkými milimetrami voľného priestoru. Vďaka ich veľkosti približne 7×3,5mm sú dobre viditeľné, elipsovitého tvaru (a pripomínajú dražé Tic-tac). V mojom chove bolo 20-35% vajíčok neplodných (EDIT: kolega chovateľ z Taiwanu mi prezradil že vajíčka majú zostať aspoň týždeň, ideálne 2 v substráte než ich presunieme, inak sa vývoj naruší a zhnijú- môj prípad). Larvy sa liahnu po približne 10-15 dňoch a pri vyliahnutí merajú približne 1cm. Liahnutie trvá pomerne krátko a larva je za niekoľko hodín pripravená loviť. Je dorzoventrálne sploštená s pomerne širokými časťami tela a dobre vyvinutou hlavou. Chováme ich jednotlivo v 3-5dcl pohároch (plast/ sklo) s voľným vrchnákom (zabráni úniku larvy alebo slimáka ale umožňuje vetranie) naplnených 2cm pod hrdlo mierne utlačeným substrátom (lignocel:piesok s prímesou hliny pre zabezpečenie určitej pevnosti). Larválny vývoj je veľmi rýchly, vedie cez 3 zvliekania a trvá iba 14-19 dní v závislosti od teploty. Larvy sú veľmi žravé a ideálne je ich kŕmiť každý druhý- nanajvýš tretí deň. Každá larva si v substráte vytvorí chodbičku s komôrkou, kde sa na konci štádia larvy premieňa na predkuklu. To poznáme podľa veľkosti larvy (skoro 3cm), vyhrnutej hliny na povrchu, chodbičky pri skle a nezožratých slimákov. Larvy teda v tomto období už nežerú a sú citlivé na svetlo kedy pri vyrušení môžu až uhynúť. Preto pri rôzne starých larvách kŕmim pri slabom osvetlení a s pohármi manipulujem veľmi opatrne. Vývoj kukly trvá približne 18-22 dní a dbáme na to aby substrát nepreschol. Vlhkosť je dôležitá pre správne vytvrdnutie kroviek u dospelého chrobáka- substrát by mal byť dostatočne vlhký (odhadom 70-75%). Keď som mal substrát ,,mierne vlhký“ (odhadujem 60%, dospelým zvieratám a larvám by to stačilo) a nekontroloval som ho na dotyk, vyliahli sa poškodené imága s nespojenými až poškodenými krovkami alebo celým deformovaným telom. Zvyšné poháre s vyvíjajúcimi sa štádiami a hlavne kuklami som preto porosil (s pár ml vody) a problém sa u zvyšku jedincov neopakoval. Mladé imága vyliezajú na povrch samé, necháme ich ešte deň-dva na pokoji vytvrdnúť a nakŕmime slimákom. Sú veľmi aktívne, každý večer lozia po nádobe a hľadajú potravu. Moje chrobáky získané od chovateľa ako mladé, žili ešte cca 4-5 mesiacov. Táto dĺžka bola v porovnaní s inými bystruškami podľa môjho názoru krátka- v miestnosti kde som ich choval bola priemerná denná teplota 24°C a nočný pokles o 1-3 stupne. Prežili tu aj leto s 25,5°C cez deň a verím že toto už boli príliš vysoké teploty. Ak by som chrobáky choval v 19-23°C čo je teplota asi reálnejšia lokalitám výskytu, dĺžka života by sa určite predĺžila. Vo vyššom veku sa ich čistiace správanie utlmilo (tj mali zašpinený chitín) a postupne klesala aj ich aktivita. Inak sa podľa literatúry niektoré druhy v prírode dožívajú aj 3 roky. Tomu určite dopomáha výskyt vo vyšších nadmorských výškach kde bystruška prekonáva dlhší vývoj a zimuje aj v štádiu larvy.

---

Zdroje: https://www.insectes-net.fr/carabes/car6.html

Verím že sa vám článok aj fotky páčili. Tropické bystrušky sú ideálnym hmyzom pre výstavné interiérové insektáriá. Ak sa chceme venovať aj odchovu, počítajme s pravidelným prísunom slimákov alebo si založme vlastný chov z nechcených dospelých Achatina, na ktoré býva množstvo darovacích ponúk. Rovnako nie je problém získať  nechcené znášky a mláďatá. Dúfam že sa do európskych chovov dostane viac nových druhov. Napríklad od chovateľov z Ázie, kde sa táto skupina chrobákov teší väčšej popularite.

Filip Repta, 05.11.´21