Biológia a chov európskych a exotických druhov zvíňavcov (Glomerida)

Zdravíčko! Dnes sa pozrieme na spôsob života a chov maličkých mnohonôžok z rádu Glomerida. Vďaka ich schopnosti schúliť sa do dokonalej guľôčky si ich veľa ľudí zamieňa s rovnakonôžkami – žižiavkami (Isopoda). Pritom ide o dve vzdialené skupiny živočíchov. Malé rozmery a výskyt vo vlhku a chlade robia dlhodobý chov európskych Glomeris, tzv. zvíňavcov menej atraktívnym než je tomu pri veľkých a hlavne tropických mnohonôžkach z iných taxónov. Napriek tomu majú glomerisky medzi chovateľmi množstvo fanúšikov. Niet sa čo diviť, ide o roztomilých zástupcov pôdnej fauny… 

▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬

Taxonómia a dostupnosť: Rod Glomeris je pomerne početný rod mnohonôžok spadajúci pod rád Glomerida. Slovenský názov týchto mnohonôžok sú zvíňavce, česky sviňule, anglicky pill millipedes. Naprieč Európou nájdeme viac než 100 druhov tohto rodu. Na Slovensku žijú okrem zvíňavcov aj zástupcovia iných rodov vrámci rádu Glomerida, konkrétne rody Geoglomeris (1 druh- G. subterranea) a Trachysphaera (3 druhy). V chove sa vďaka nadšencom vyskytuje viac než desiatka európskych druhov. A okrem nich aj iné európske rody ako Hyleoglomeris, Loboglomeris a Trachysphaera. V zahraničí sa môžeme dostať aj k pestrofarebným a o niečo väčším exotickým druhom z rádu Sphaerotheriida (čítaj ,,sféroterida“, ide o sesterský rád voči Glomerida). Z nich najtolerantnejší na chov v zajatí sú druhy rodu Rhopalomeris z krajín juhovýchodnej Ázie. O ich chove si povieme nižšie, ale teploty mimo rozsahu 20-24°C nezvládajú veľmi dobre a prehriatie alebo podchladenie môže viesť k úhynu s odstupom niekoľkých dní.

______________________________________________________________________________________________

Vzhľad a veľkosť: Európske druhy sú malé ale pritom veľmi atraktívne. Ako som už spomenul, pre ich vzhľad môžu byť zamieňané s napríklad bežným druhom žižiavky Armadillidium vulgare. Je to hlavne ich schopnosťou volvácie- schúliť sa počas nebezpečenstva do tvaru guličky. Dobrým rozlišovacím znakom je to, že isopody pri volvácií nedokážu svoje končatiny schovať pod exoskelet a zvíňavce áno. Ide o konvergentnú evolúciu, zbližovanie vzhľadu a tvaru tela skrz najlepšiu funkčnosť pri viacerých navzájom nepríbuzných druhoch. Pod prvým štítkom (tergitom) zvíňavca je okrúhla a pomerne veľká hlava s krátkymi tyčinkovitými tykadlami. Dospelý zvíňavec má zvrchu tela 11-13 telových segmentov a 17-19 párov nôh. Samce majú väčší a dlhší pár predných nožičiek, pridržiavajú sa nimi pri párení. Na chrbtovej strane medzi článkami majú zvíňavce vyústenie žliaž, tzv. ozopóry. Nimi vylučujú sekréty odpudzujúce predátory. Ide o chinazolínové alkaloidy (konkrétne látky glomerín a homoglomerín). Slovenské druhy majú ,,nevýrazné“ sfarbenie chitínu so sivohnedým podkladom a svetlejšími vzormi. Niektoré druhy ako G. pustulata majú na každom štítku pár oranžových škvŕn. Pigmentácia chitínu a aj veľkosť dospelcov sa medzi populáciami jediného druhu môže dosť líšiť. Príkladom môže byť G. marginata ktoré v Nemecku dorastajú o pár mm menej (12-15mm) ako vo Francúzsku (skoro 20mm) a populácie v rôznych častiach západnej Európy môžu/ nemusia mať pigmentové škvrny. Dobrým príkladom variability sfarbenia je aj veľmi pekný druh G. klugii z južnej Európy až Balkánu. Určovacím znakom zvíňavcov je podľa niektorých autorov (a nimi napísaných určovacích kľúčov) posledný tergit. Je dostatočne rozmerný (široký aj vysoký) a nesie pomerne charakteristickú pigmentáciu. Ale ako to pri určovaní bezstavovcov všeobecne býva, na pigmentáciu sa nemôžeme spoliehať! Napríklad druhy G. hexasticha a G. mnischechi môžu byť sfarbením až priveľmi podobné. Preto je druh G. hexasticha momentálne podrobovaný revízií. Analýza DNA už teraz poukazuje na to, že ide s najväčšou pravdepodobnosťou o hneď viacero (2-3) druhov ktoré sú vzhľadovo skoro identické ale obývajú odlišné biotopy. Podobne aj taxonómia európskych druhov vyžaduje hlbšiu revíziu. Pri nej sa objavujú nové, často lokálne endemické druhy viazané na konkrétne pohoria. Veľkosť adultov u väčšiny stredoeurópskych druhov nepresahuje 13-15mm. Balkánske Glomeris pulchra alebo G. marginata zo západnej Európy dosahujú cez 15mm. Niektoré európske druhy príbuzných rodov Hyleoglomeris a Loboglomeris dorastajú viac než cez 20mm, čo ich robí veľmi atraktívnymi chovancami.

______________________________________________________________________________________________

Výskyt a potrava: Mnohonôžky sú všeobecne zvieratá preferujúce skôr vlhké miesta s dostatkom tlejúceho rastlinného materiálu, vyšším počtom zrážok a nižšími ročnými teplotami. Preto sa zvíňavcom darí hlavne v lesoch a na ich okrajoch. Zvíňavce na suchých lokalitách počas leta pravdepodobne prekonávajú aj aestiváciu (letný spánok). Vyskytujú sa asi v každej európskej krajine. Preto bližšie opíšem zvíňavce Slovenska. U nás sa vyskytuje niekoľko druhov, momentálne oficiálne vieme o 4 – G. hexasticha (Brandt, 1833), G. mnischechi (Nowicki, 1870), G. pustulata (Fabricius, 1781) a G. tetrasticha (Brandt, 1833). Môžeme ich nájsť pod kôrou a kusmi vlhkého dreva, pod kameňmi a machom. Nájdeme ich ako v lúžnych lesoch (G. hexasticha) tak v krasových pohoriach (u nás zákonom chránený druh G. mnischechi v Belianských Tatrách a neidentifikovaný druh podobný druhu G. hexasticha zo Slovenského krasu). Revíziou muzeálneho materiálu sa zistilo že výskyt G. connexa a G. klugii u nás bol podložený na nesprávne určených nálezoch. Ich výskyt u nás nemôže byť úplne vylúčený pretože boli nájdené vo väčšine okolitých krajín (Maďarsko, Rakúsko, Česko). Zvíňavce sú tak ako iné mnohonôžky detritovory- podieľajú na rozklade rastlinného materiálu. Žerú práchnivejúce drevo a tlejúcu listovku. V mäkkom dreve borovíc napadnutom drevokaznými hubami môžeme nájsť náš asi najbežnejší druh, G. pustulata. Druhy žijúce v otvorenej krajine (G. hexasticha) požierajú filmy rias a baktérií ktoré sa tvoria na pôde a kameňoch. Zvíňavce preferujú pôdy s určitým obsahom vápnika (a lokality s vápencovým podložím ako kras, spraš). Vápnik je nevyhnutný pre stavbu ich chitínového exoskeletu.

______________________________________________________________________________________________

Chov a odchov: Oproti tropickým mnohonôžkam alebo rovnakonôžkam má dlhodobý chov zvíňavcov niekoľko špecifických požiadaviek. Vo všeobecnosti je ale chov zvíňavcov jednoduchý a vďačný. Väčšina druhov sa pri dodržaní správnych podmienok v priebehu sezóny odmení chovateľovi potomstvom. Ako iné mnohonôžky, aj samičky zvíňavcov svoje vajíčka obaľujú s pomocou nožičiek do ochrannej kapsuly. Takáto schránka je utvorená zo zmesi trusu a sekrétu ústneho ústrojenstva a zvyčajne obsahuje jedno vajíčko. Oproti fekálnym peletám sú kapsule väčšie a majú hladší povrch. Rozoznať ich navzájom vyžaduje skúsenosť a dobrú lupu. Samice počas teplej časti roka znášajú pár desiatok vajíčok. Larvy sa liahnu s troma pármi nožičiek a približne 3 tergitmi. Sú svetlé, biele a mäkké. V priebehu zvliekania do dospelosti prekonávajú 8 zvlekov a pri každom zvleku im prirastá 1 článok tela navyše. Vývoj jedincov v prírode môže trvať až 3 roky a dospelé zvíňavce niektorých druhov sa môžu dožiť 10 rokov. Aj v chove je vývin zvíňavcov pomalý. Nečakajte populačnú explóziu ako pri rovnakonôžkach, mláďatá sa objavujú iba 1-2 krát v sezóne. Dôležité pri odchove mláďat a ubytovaní nových zvierat je zachovanie určitého množstva fekálnych peliet z pôvodnej skupiny (jej nádrže). Pri zvliekaní u mnohonôžok dochádza k odlučovaniu vrchnej vrstvy pokožky a aj steny čreva. V čreve a na jeho stene žije množstvo symbiotických baktérií a prvokov. Vďaka nim mnohonôžky trávia (pre všetky ostatné živočíchy inak nestráviteľné) drevo a iné rastlinné pletivá. Zvliekaním tento mikrobióm mnohonôžka stráca a aby vedela normálne tráviť potravu, musí sa každým novým zvlekom naočkovať- zožrať fekálne pelety ostatných jedincov.

______________________________________________________________________________________________

Ubikácia a jej zariadenie: Nádoba na chov európskych zvíňavcov ako striktne zemných živočíchov má byť dlhšia ako vyššia. Ideálny je plastový box o objeme 2-5L, vysoký 10-15cm. Na dno použijeme 3-4cm jemnej zeme zo záhrady/ lesa (ideálne fluvizem, spraš) do ktorej v jednom ruhu primiešame práškové kalcium (mletý vápenec, stačí 1-2 čajové lyžičky). V zemi sa mnohonôžky zvliekajú a požierajú ju. Nad zem nasypeme 2-3cm vrstvu hrabanky– najhlbšiu vrstvu tlejúceho dubovo-bukového lístia. Zvyšok zariadime ako pre iné mnohonôžky. Na povrch poukladáme rozdrobené kúsky bieleho práchnivého mäkkého dreva, tie s vôňou po hubovom mycéliu sú najvhodnejšie. Ako úkryty a plocha na lozenie poslúžia plochšie kamene (bridlice), kusy kôry a machu. Na záver rozprestrieme ďalšiu listovku. Najlepšie práchnivé drevo pre mnohonôžky je dub alebo buk (pre G. pustulata môže byť aj práchnivá borovica). Za vlhka má byť drevo mäkké natoľko, že ho dokážeme rozdrobiť v prstoch na čiastočky. Dôležité je vetranie v kryte (nerezová mriežka orientačne 4x10cm). Mnohonôžky po určitom čase prelozia všetky dostupné povrchy. Čo je ale dôležitejšie, pretrávia všetko vhodné drevo a pôdu na fekálne pelety a v substráte zanechajú dutinky po zvliekaní a obdobiach odpočinku. Preto pre zachovanie zdravia prostredia a chovnej skupiny meníme obsah ubikácie každého pol roka. Odporúčam radšej presúvať staršie zvieratá do novo založenej ubikácie, samozrejme s pár polievkovými lyžicami trusu a materiálu z pôvodnej ubi. Pritom nezabúdame kŕmiť a ošetrovať aj pôvodnú ubi (vyberáme dodatočne vyliahnuté/ odrastené mláďatá). Hlavne s mláďatami manipulujeme opatrne s pomocou štetčeka a lyžičky. Skúsenejší môžu presúvať adulty s plechovou (mäkkou entomo) pinzetou.

______________________________________________________________________________________________

Teplo a sucho: Zvíňavcom vyhovuje izbová až nižšia teplota v rozmedzí 14-24°C. Vyššie teploty bez nočných poklesov stredoeurópskym a horským druhom neprospievajú. Balkánskym G. pulchra a francúzskym G. annulata podľa mojej skúsenosti nevadia letné denné teploty okolo 26°C a prípadné preschnutie substrátu (ak je vlhkosť vzduchu nad 65%). Ale G. hexasticha alebo G. pustulata na ne reagovali zníženou aktivitou a po pár týždňoch som zaznamenal úhyny. Kolegovia z Nemecka uvádzali úhyny u lokálnych G. marginata chovaných dlhšiu dobu pri teplote nad 24°C, populácie z FR tieto teploty zvládnu bez problémov. Ako som už napísal vyššie, u horských/ chladnomilných druhov by som si nad teploty 25°C+ dával pozor. Niektoré druhy/ populácie pri nich môžu po pár dňoch uhynúť pretože to nezvláda ich organizmus/ mikrobióm. Nočné poklesy nie sú pre úspešný odchov väčšiny druhov podmienkou, určite sú ale veľkým pozitívom pre dlhodobé zdravie chovanej skupiny. Zvíňavce zvyknú v prírode aestivovať, prekonávať letné sucho alebo iné nehostinné obdobia zahrabaním sa do pôdy. Vytvoria si komôrku ako pred zvliekaním a stočené do guličky (aby nestrácali vlhkosť) prečkajú až do príchodu zrážok a poklesov teplôt. To sa deje aj v prípade že im nevyhovujú ponúknuté parametre. Zároveň je to bežný životný prejav u mnohonôžok aj pri zvliekaní, takže si zbystríme pozornosť až pri zvýšenom množstve ,,spiacich“ jedincov a úhynoch. Prezimovanie v chladných priestoroch je hlavne pre stredoeurópske a horské druhy prospešné až nevyhnutné. Ja som svoje zvieratá ,,zimoval“ počas 1 mesiaca v 10-18°C→ na povala 5-10°C počas 2 mesiacov→ a vyberal opäť s pobytom 1 mesiac pri 10-18°C. Zmeny teplôt nemôžu byť náhle lebo sa na ne mnohonôžky nestihnú adaptovať vytvorením správnych látok v tkanivách. Napríklad jeden môj kolega chovateľ presunul chovné nádoby z izbovej teploty do 5-10°C a v priebehu nasledujúcich týždňov pozoroval početné úhyny.

______________________________________________________________________________________________

Vlhkosť a mikroklíma: Okrem teploty je dôležitá prítomnosť vlhkého vzduchu a jeho určitá obmena, vetranie. Vlhkosť vzduchu by sa mala držať okolo 70-90% pričom zariadenie nádoby nemusí byť vyslovené prevlhčené (hlavne u juhoeurópskych druhov). Tento odsek považujte za subjektívne dojmy z chovu ale nie som jediným chovateľom ktorý si toto všimol: V novo založenej (a aj neskôr v dobre vetranej) nádobe sa drží ,,čerstvý“ vzduch a prospešné bakteriálne filmy. Zvíňavce po čase prelezú všetky povrchy, zlížu dostupné bakteriálne filmy a v opustených komôrkach zanechajú svoje staré chitínové schránky. Zároveň ako ostatné mnohonôžky, aj zvíňavce pri trávení produkujú metán a iné rozkladné látky. ,,Živá“ mikroklíma= bakteriálne filmy sa udržia iba ak do nádoby prúdi nový čerstvý vzduch (a za cenu vyššieho odparu do miestnosti). Keď nádobu uzatvoríme natoľko že vlhký vzduch dnu stojí príliš dlho (viac ako niekoľko dní), odpadové látky vyprodukované väčšou skupinou zvierat (pár desiatok) subjektívne zabijú/ potlačia zdravé baktérie v nádobe. Mikroklíma ,,odumrie“, povrchy sa stanú neživými, práchnivé drevo nebude zvíňavcom ,,chutiť“ tak ako predtým. Toto neznamená že zvieratá uhynú na hlad alebo prestanú žrať. Nejde o nevyhnutne tragický/ negatívny proces a nie je jednoduché udržať nádobu ,,čerstvú“. Ale udržanie ,,živej“ nádoby je jeden z hlavných dôvodov prečo zabezpečiť adekvátne vetranie ubikácie a dôvodom pre aspoň polročnú obmenu chovnej nádoby.

______________________________________________________________________________________________

Starostlivosť a potrava: Starostlivosť sa pri dobre založenej ,,živej“ nádobe obmedzuje na vlhčenie a iba občasné kŕmenie. Listovku pridávame raz za mesiac-dva podľa potreby, v množstve ktoré uznáme za vhodné. Podávame listovku už hnijúcu, v rozklade. To jest nie celistvé listy z povrchu, ale vrstvu ktorá tleje hlbšie pod nimi, v blízkosti hrabanky a zeme. V živej nádobe je hlavným zdrojom potravy práve listovka, hrabanka a práchnivé drevo. Zvíňavce prijímajú aj malé množstvá pôdy kvôli príjmu kalcia. Zvíňavce nemusíme inak prikrmovať ale v malých dávkach nič nepokazíme. Príkrm= rozdrvené ovsené vločky, rybie vločky, kvalitné krmivo pre rybičky, sušené riasy (predávané ako potrava pre tropické slimáky). Podávame iba štipku resp. množstvo  ktoré zvieratá zožerú behom nasledujúceho dňa. Príkrm zvyknem rozomlieť na prášok a pre 2L nádobu s osadenstvom 30 dospelých zvierat podávam štipku medzi prsty,1x za 2 týždne. Pre odchov niektorých druhov (konkrétne G. annulata) odporúčajú chovatelia sušené pivovarské kvasnice (pangamín). Podávam ich tiež iba v minimálnych množstvách, s pomocou nožíka nad nádobou proste ostrúham trochu prášku z jednej tabletky. Konáre a kôra porastená lišajníkmi, machmi a hlavne riasami je vynikajúce spestrenie a dočasný zdroj potravy.

______________________________________________________________________________________________

Veľké tropické Sphaerotheriida od importérov nekupujte: Ako som spomenul, návštevníci teraristických búrz sa hlavne v zahraničí môžu stretnúť s importami obrovských, pestro sfarbených zvíňavcov. Ide o tropické druhy z príbuzného rádu Sphaerotheriida, väčšinou neurčené Zephronia sp. (JV Ázia) alebo Zoosphaerium sp. (Madagaskar a J Afrika). S pestrými farbami a dĺžkou cez 5 centimetrov pôsobia veľmi sympaticky. Tieto zvieratá v zajatí notoricky hynú a kupovať ich od anonymného a ziskom motivovaného importéra nemá žiadny rozumný význam! Chovatelia sa zhodujú na fakte, že obrovské druhy Sphaerotheriida vo svojom prostredí nachádzajú veľmi špecifické a pre prežitie nenahraditeľné podmienky. Prebiehajú dohady či sú nimi bakteriálne filmy, lišajníky, machy, riasy; špecifické látky v pôde alebo iná zložka potravy. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o viacero druhov potravy ku ktorým sa pridáva špecifická mikroklíma na lokalitách výskytu. Počas prepravy sú vystavené neprirodzeným teplotám a stresu. Pri nich a nedostatku prirodzenej potravy dôjde k úhynu/ zredukovaniu črevnej mikroflóry. Ak zviera prežilo až k ,,zákazníkovi“, s najbližším zvliekaním stráca aj posledné zvyšky črevného mikrobiómu, nemá sa ako reinfikovať a po čase uhynie. Síce chov trvá v závislosti od odbornosti chovateľa od niekoľkých týždňov do 1 roka ale tieto zvieratá sa notoricky nedajú rozmnožiť. Pre rozbehnutie v chove sa odporúča transport skúseným chovateľom ktorý si postráži teploty a otrasy a zvieratám ponechá ich fekálne pelety. V zajatí sa potom Sphaerotheriida chovajú spoločne s európskymi Glomeris a ich trusom.

______________________________________________________________________________________________

Rhopalomeris sú vďačné: Niektorým menším druhom Sphaerotheriida sa v zajatí darí. Exotické zvíňavce sa vďaka fekálnym peletám Glomeris reinfikujú a udržia pri živote. Možno z peliet získajú lokálnu potrebnú mikroflóru a možno a to skôr, obnovia si ich vlastnú. Fekálne pelety sú v podstate nedokonale strávené drevo- okrem mikróbov v podstate obsahujú natrávené zložky a živiny. Vďačné výsledky (prežitie v chove a odchovy u ďalších generácií) prináša chov Hyeloglomeris sp. a Rhopalomeris cf. carnifex; pôvodom z Thajska a JV Ázie. Stretol som sa aj s úspešne odchovanými Zephronia sp. ale ide o vzácne úspechy v chove menších druhov a v rukách veľmi skúsených chovateľov. Zvieratá pozorovali na prírodných lokalitách a doma vedia imitovať potrebné teploty, zloženie substrátu atď. Pre svoju náročnosť a pomalý rast Zephronia nedosiahnu všeobecnú popularitu ale odchovať sa dajú. Zato rod Rhopalomeris môžem vrele odporučiť. Nárokmi sú skoro identické ako naše Glomeris. Rozdielom je nevyhnutnosť užšieho rozptylu teplôt- medzi 22-24°C alebo nižšie do ca 19°C. Nádrž by mala byť čo najväčšia, o minimálnom rozmere od 30x30x20cm. V pôde môže byť okrem vápnika primiešaný spráš alebo piesok. Samozrejmosťou je hrabanka, listovka a mäkké biele práchnivé drevo. Drevo môže byť aj rozdrvené a zamiešané v pôde. Povrch na lozenie môžeme rozšíriť vetvičkami obrastenými machom a lišajníkmi, čo je tiež významná zložka potravy pre niektoré druhy. Musíme zabezpečiť stabilne vlhký vzduch (RH od 70% a vyššie) ale nie premokrené prostredie a samozrejme dobrú výmena vzduchu.

Zdroje: https://www.zza-online.de/branche/branche/article/der-saftkugler-rhopalomeris-carnifex-bringt-farbe-ins-insektarium.html

▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬

Udržať a odchovať chladnomilné druhy zvierat je aj v dnešnej dobe kumšt. Kolegovia po Európe si pomáhajú držaním zvierat v suteréne. Glomeris si zaslúžia chovateľskú pozornosť rovnako ako iné tropické Glomerida. Ak sme zvládli chov/ pochopili nároky našich zvíňavcov, môžeme siahnuť po tropických zástupcoch Rhopalomeris. Mnohé európske druhy sa im svojimi farbami ale dorovnajú 😊 Zatiaľ som pracoval s 4 druhmi rodu Glomeris a Rhopalomeris, všetky sa mi podarilo odchovať. Prajem vám veľa šťastia pri chove a pozorovaní týchto ,,duchov lesa“!😊

Filip Repta 06.06.´22