♦Pachycondyla crassinoda
Pachycondyla crassinoda- ekológia a chov
Úvod -Taxonómia –Morfológia
-Ekológia –Etológia, –Biotop, –Hniezdenie
-Biológia –Vývin, –Kolónie, –Lov koristi
Chov -Hniezdo; -Nádrž; -Substrát; -Paludária; -Parametre; -Potrava
Záver -Môj chov; -Roztoče; -Referencie
Úvod
V tomto článku by som rád napísal niečo o biológií a chove dravých mravcov Pachycondyla. Všeobecne by som rád uviedol aj jeden dva subjektívne postrehy k trendu exotických ponerín v pralesných formikáriach. Prevažná väčšina veľkých ponerín sú striktne zemné dravé druhy vybavené silnými hryzadlami a dlhým žihadlom so silným jedom. Práve preto ich neodporúčam začiatočníkom. Uštipnutie týchto veľkých druhov je bolestivé a hlavne môže spôsobiť silnú alergickú reakciu!
Kolónie Pachycondyla dobre zvládajú chov v zajatí, kde prijímajú celú škálu živej potravy a pri správnych podmienkach je odchov nových generácií robotníc bezproblémový. Aj preto je tento rod pomerne často importovaný, či už mladé zakladajúce matky alebo malé kolónie. Vďaka svojej veľkosti a dravému spôsobu života zemných lovcov sa jedná o hmyz atraktívny pre súkromných chovateľov i expozície v edukačných zariadeniach alebo múzeách.
Taxonómia
Čeľaď Ponerinae zahŕňa primitívne dravé druhy mravcov vybavené funkčným jedovým žihadlom. Kolónie sú typické malými rozmermi (niekoľko desiatok až stovák robotníc) a hniezdami z jednoduchých galérií v substráte. Polymorfizmus medzi robotnicami a matkami je malý, u niektorých druhov (Dinoponera) ani kráľovné v pravom slova zmysle neexistujú a štruktúra rodiny pozostáva z lineárnej hierarchie alfa dominantnej oplodnenej samičky a podriadených jedincov s potenciálom k plodnosti (fertilite) a k dosiahnutiu rovnakého reprodukčného statusu v spoločenstve.
V neotropickom rode Pachycondyla bolo doteraz opísaných viac než 12 druhov, z ktorých väčšina dosahuje viac než 1,5cm dĺžku robotníc. P. crassinoda je najväčší z rodu a všeobecne sa zaraďuje medzi najväčšie mravce južnej Ameriky vôbec.
Ríša: Animalia
–Kmeň: Arthropoda
—Trieda: Insecta
—Rád: Formicoidea
—-Čelaď: Ponerinae
—-–Podčelaď: Ponerini
——Rod: Pachycondyla
——-Druh: Pachycondyla crassinoda (Latreille, 1802)
Slovenský názov: neexistuje
Anglický názov: neexistuje
Morfológia
Pachycondyla crassinoda je vzhľadom typická juhoamerická Pachycondyla. Tento konkrétny druh je charakteristický štvorcovým tvarom petiolu a hlavne dvoma výčnelkami/zubmi vybiehajúcimi z pygídia (posledné vrchné články zadočku).
Matka (kráľovná) dosahuje veľkosť okolo 19-22,5mm. Ako u iných ponerín, aj u Pachycondyla sú si plodné samičky a robotnice veľmi podobné. Matka je typická o niečo širšou hlavou, troma očkami na čele (ocelli) a širším dlhším hrudníkom so širším metanotom (metanotum= predný horný článok hrude).
Robotnice sú len o pár milimetrov kratšie oproti ♀, dosahujú 18-21mm. Ich časti tiel sú oproti matke aj užšie a jemnejšie, samozrejme aj hruď je kratšia. Inak, ako to už býva aj u iných skupín primitívneho eusoc. hmyzu, sa robotnice s matkou dajú pomerne ľahko zameniť. Rozdiel je najviditeľnejší pri priamom porovnaní matky s robotnicou.
Okrídlené samce sú typickými mravčími samcami. Ich hlava je pomerne malá, oči nepomerne veľké, tykadlá nitkovité a hryzadlá malé. Dĺžkou tela merajú 15mm, sú celé čierne a ich pygídium nemá výbežky. Samce rodu Pachycondyla sa navzájom veľmi podobajú a na medzidruhové rozlíšenie sa používa napríklad ochlpenie hlavy, hrude alebo charakter povrchovej štruktúry chitínu.
Ekológia
Drvivá väčšina zástupcov Ponerinae sú čisto zoofágne (požierajúce iné živočíchy), opatrené účinným jedovým žihadlom. Toto uštipnutie môže slúžiť aj na obranu proti potenciálnym predátorom. V prírode lovia celú škálu koristi od obrúčkavcov po miniatúrne stavovce. P. crassinoda pri love vôbec nešplhá na rastlinstvo alebo dreviny, robotnice solitérne alebo v skupinách prehľadávajú opadanku a rôzne zákutia v etáži machov. Ich kolónie sú malé, do niekoľko desiatok až stovák robotníc so striktne zemnými hniezdami. (Naproti tomu známejšie poneríny Paraponera clavata, miestnymi nazývané aj ,,bala ant“ alebo ,,tucandeira“ majú kolónie o veľkosti niekoľko stovák robotníc a radi šplhajú do výšky niekoľkých metrov. Bolestivé uštipnutie s ich 6mm žihadlom a jedom je notoricky známe…)
Etológia
Najmladšie jedince zostávajú v hniezde a ak je kolónia malá a nažratá, robotnice nemajú dôvod opúšťať hniezdo. Tento druh má, podobne ako P. impressa, P. striata a P. purpurascens, nočnú aktivitu aby sa vyhol predácií zo strany plazov a vtákov. Hniezdo opúšťajú len najstaršie robotnice (tzv. vekový polyetizmus). Deje sa tak po zotmení, v zimných mesiacoch už okolo 19. hodiny. V mojej kolónií chodieva von jedna, veľmi zriedkavo dve robotnice a väčšinou až je v izbe menej svetla. Najstaršia z robotníc opakovane opúšťa hniezdo a prechádza sa po aréne. Veľa času strávi prehľadávaním škár pod predmetmi. Ak sa priblížim a zaregistruje ma, schová sa pod listom alebo prikrčí v nerovnosti povrchu. Takto dokáže prečkať aj trištvrte hodinu.
Robotnice veľkých pachycondýl vedia prenikavo stridulovať (cvrlikať). Výstražné/poplašné stridulovanie produkujú vďaka treniu brušných článkov (tergitov) a zadnej strany stopky (petiolu). Pozoroval som to len pri maximálnom vyrušení robotnice. V prírode to bude slúžiť na zvolávanie iných jedincov pri ohrození zo strany nepriateľa alebo pri zavalení v hniezde.
Niektoré druhy rodu (vrátane P.crassinoda) príležitostne lovia termity (sú oportúnne termitofágne). Tieto mravce aktívne vyhľadávajú termitiská, dokonca sa niektoré druhy historicky nazývali aj ,,Termitoponera“. Je zaujímavé ale pritom nie zriedkavé, že robotnice veľkých druhov mravcov kradnú menším slabším druhom v ich teritóriu už nadobudnutú korisť.
Biotop
P. crassinoda nižšie položené dažďové lesy okolo nadmorskej výšky 100-700 metrov nad morom. Crassinody, podobne ako iné veľké druhy rodu, môžeme nájsť hlavne na okrajoch rôznych typov pralesov (na hraniciach dvoch biotopov býva vždy vyššia biodiverzita). Môžeme ich nájsť v tropických pralesoch, opadavých dažďových pralesoch (= striedajúce sezóny dažďov a sucha), sekundárnych lesoch (les vyrastený po ťažbe pôvodného pralesa) alebo ,,suchých“ pralesoch (terra firme forests= pralesy s pevnou pôdou). Tento druh nájdeme po celej južnej Amerike- od Venezuely a Kolumbie cez Brazíliu až po Paraguya. Rozšírením zasahuje aj do Karibskej oblasti.
Hniezdenie
Prihliadnuc k ekológií drvivej väčšiny druhov tohto rodu môžeme tvrdiť, že hniezda Pachycondyla bývajú zemné až podzemné. Podobne ako iné veľké druhy tohto rodu, aj P. crassinoda rada hniezdi pod/v spadnutých práchnivých pňoch. Môže osídľovať aj mŕtve bázy starých stromov alebo práchnivé vyvrátené korene. Hniezdo predstavuje jednoduchá galéria niekoľkých komôr a chodieb.
Biológia
Vývin
Vývin tohto druhu je pomerne pomalý, čo spolu s nárokmi na pravidelný prísun bielkovín vytvára istý priestor na začiatočnícke chyby. Matka znáša podlhovasté vajíčka dlhé až 2,5mm. Počas prvých dní sú žlté, neskôr (okolo 20-25 dňa) sa skrz vývoj embrya sfarbujú na mliečno-bielo. Larvička sa (pri T=24°C a RH= 65%) vyliahne po približne 39 dňoch. Má telo v tvare tekvice a na jednotlivých prstencoch sa nachádzajú uzlíkovité výrastky (tuberkuly). Z nich vyrastajú skupiny chĺpkov, ochlpené tuberkuly sú špecifické na vzájomné rozlíšenie jednotlivých druhov.
Larva sa vyvíja pomerne rýchlo, kokón som pozoroval na 23 deň jej života. Okolo dostatočne veľkej larvy robotnice vytvoria opornú kostru z rastlinného materiálu a zeminy. Pod ním si upradie kokón ktorý časom stvrdne do kakaovohneda. Dĺžka štádia puppy trvala podľa mojich pozorovaní 50+-2 dní. Nová robotnica sa teda vyvíja až 112 dní, skoro 4 mesiace! Nový jedinec má mäkký medovo sfarbený exoskelet (integumentum) a prvé mesiace zostáva v hniezde.
Kolónie
V čeľadi Ponerinae sa často stretávame s rôznymi primitívnymi spôsobmi udržiavania dominancie matkou alebo skupinou plodných gamergát. Často to býva hierarchický rebríček s dominantnou, morfologicky charakteristickou matkou na vrchole rodiny. Kolónie u P. crassinoda sú zakladané jedinou matkou (monogýnne) a veľkosťou nepresahujú 100-150 robotníc. U niektorých druhov Pachycondyla na hierarchickom vrchole kolónie nájdeme namiesto pravej matky gamergátu alebo dokonca niekoľko gamergát. Gamergáty sú plodné dominantné robotnice, takéto kolónie sú typické napr. aj pre rod Diacamma.
Môžeme tvrdiť že na základe optimálnych podmienok majú kolónie eusoc. hmyzu v tropických zónach tendenciu vychovávať nové pohlavné jedince, a hlavne sa rojiť počas na potravu a vlhkosť priaznivého obdobia. To vo vhodných zemepisných šírkach a nadmorských výškach môže byť celoročne, avšak väčšinou je výskyt okrídlených samičiek v hniezde spojený s príchodom alebo už priebehom vlhkejšieho obdobia.
U P. crassinoda bývajú zakladajúce samice v krajinách rozšírenia druhu pozorované od apríla do septembra. Toto obdobie varíruje vrámci jednotlivých krajín a samozrejme nadmorských výšok. Čo sa týka samcov, poneríny samčekov vychovávajú v každej novej generácií v už rozbehnutej kolónie. Pôvod samcov môže byť otázny, nielen u mravcov pochádzajú samčekovia z vajíčok nakladených robotnicami, teda z preživších vajíčok ktoré dominantná kráľovná nestihla zožrať (= diferenciálna ovofágia).
Lov koristi
Pri love robotnica stopuje hlavne na základe pachových stôp. Ďalej môže korisť registrovať aj vibráciami, ktoré väčšia korisť vydáva napríklad kráčaním po rastlinnom materiáli. Keď sa hmyz dostane do dostatočnej blízkosti a robotnica ho cíti, zvýši svoju aktivitu a rýchlym kyvadlovým pohybom tykadiel nad hlavou prijíma okolité pachy, lokalizuje ich pôvod. Pri tom sa natáča do rôznych strán k predpokladanému zdroju. Tykadlami sa dotýka predmetov, ,,očucháva ich“, kráča niekoľko centimetrov a znova zastavuje, aby sa zase zorientovala. Ak je korisť veľká a má dostatočne výrazný pach, robotnica beží viac ,,na istotu“ s menším počtom zastávok.
Ak sa úspešne priblíži ku koristi a dotkne sa jej tykadlami, korisť zvykne uskočiť skôr než mravec zareagovať. Vtedy ju robotnica môže ďalej naháňať, niekedy naozaj pozoruhodnou rýchlosťou. Keď sa nakoniec mravec dostane k druhému živočíchovi na dostatočnú vzdialenosť, bleskovým výpadom sa ho pokúsi uchopiť. Drží hmyz alebo jeho končatinu a pritláča ju k zemi ohýbaním hlavy smerom k zemi. Už od začiatku súboja sa robotnica snaží zaujať taký postoj, aby medzi rozkročenými nožičkami mohla podsunúť svoje bruško a z jeho hrotu uštedriť koristi vpich jedovým žihadlom. Korisť po vpichu (u množstva druhov ponerín) uhynie do niekoľkých minút. Usmrtenie koristi jedom je poistka- aj keby sa korisť vyšmykla, nedostane sa ďaleko a lov je úspešný. Na uštipnutie si treba dávať pozor, je bolestivé a hlavne u alergikov môže vyvolať silnú reakciu!
Chov
Hniezdo
Dôležité je, aby sme mravcom mohli poskytnúť vlhkostný a teplotný gradient, teda hniezdo v ktorom si kolónia nájde o niekoľko stupňov odlišné parametre- iné pre vývoj lariev a iné pre inkubáciu kokónov. Podobne ako pri malých a stredne veľkých druhoch odporúčam dať kolónií primerane veľké hniezdo v ktorom dorastie do istej sily a až potom mravce presúvať do finálneho hniezda a terária. Pretože sa jedná o veľký hmyz, svoj pach v hniezde šíria pomerne rýchlo a vôbec nevadí ak je celá polovica hniezda dlhodobo nevyužitá. Hniezdo pre veľké druhy musí rešpektovať veľkosť jedincov i kolónie. Treba počítať s tým, že jedna komora bude slúžiť ako smetisko na odpad- môže byť neskôr zdrojom plesní alebo roztočov.
Horizontálne ytongové hniezdo pre mladú kolóniu veľkých Pachycondyla o sile Q+30W+BB by malo mať min. rozmery 20x15x5cm (DxŠxV) a obsahovať niekoľko komôr o priemere 5x2cm (DxŠxH). Na sklo položíme rovnako veľkú transparentnú červenú fóliu a hniezdo zahrnieme trochou substrátu alebo prikryjeme plátom kôry. Vertikálne polohované hniezdo môžeme pritlačiť ku sklu pomocou dvoch sklenených platní vlepených do sklenej nádrže (s prístupom zhora). S pomocou platní skla vytvoríme falošné dno- dojem že substrát je vyšší než v skutočnosti a zabránime vysušovaniu zapustenej časti hniezda. Do arény potom stačia iba 2cm substrátu so štrkom a ako dekorácie použijeme konáre s naviazanými epifytmi. Mravce vďaka malému objemu substrátu udržíme v hniezde a formikárium bude vyzerať ako keby malo vysokú vrstvu substrátu. Vertikálne hniezdo môžeme jednoduchšie pozorovať i vyhrievať.
Ďalšou možnosťou je chov ,,navoľno“. Pachycondyla (ale aj Neoponera, Ectatomma, Diacamma, Odontomachus…) si radi vybudujú hniezdo v čiastočne zahrabanom polopráchnivom pni/koreni. Volíme drevo z listnatých tvrdých drevín- dub, buk, vinič a ovocné stromy. Drevo pred uložením do terária necháme pár týždňov preschnúť (na ↓vlhkosť väčšinou vykape drvivá väčšina pôvodného osadenstva). Je taktiež dobré ho prevariť alebo pár krát opláchnuť vo vriacej vode. Ošetrenie záleží na jeho stave. Jednoducho sa vyvarujeme pôdnej faune z prírody prinesenej v dreve a taktiež aby drevo pred použitím neprišlo do kontaktu s pesticídmi.
Nádrž
U robotníc väčšiny druhov ponerín je schopnosť udržať sa na hladkom povrchu úplne obmedzená. Na chov zemných druhov sa hodí nádrž širšia než vyššia. Napríklad plastový box alebo sklenené akvárium s prístupom zhora. Pre rodinu o veľkosti Q+15-20W je odporúčaná minimálna veľkosť terária 30x25x20cm (DxŠxV). Pre takto veľkú rodinu si dovolím tvrdiť, že čím väčšia aréna- tým lepšie. Robotnice si nové teritórium behom pár hodín obehajú, označkujú feromónmi a budú sa v ňom vedieť pekne orientovať. Ako (nevyhnutné!) vetranie sa používa nerezová sieťovina s očkami okolo 2mm, čo je neprekonateľná veľkosť pre mohutnejšie druhy. (Treba dať pozor na silné hryzadlá , napríklad Paraponera clavata sa do skúmavky uzatvárajú s drôtenkou…). Najlepšie ak mravce nemajú možnosť sa k sieťovine ako dostať. Vetranie je dôležité (viď→ Parametre)!
Ak chceme terárium osadiť, odporúčam sukulentné epifytné rastliny namontované v chumáči rašelinníku na vztýčených konároch. Korene epifytov sú vzdušné, nevyžadujú substrát ktorý by inak mravcom vystačil na vytvorenie hniezda. Mnohé ľahko pestovateľné rastlinky (Anthurium, Begonia, Ficus, Peperomia, Catopis, Bulbophylum, Dischidia) si vystačia s postrekom destilovanej vody 1-2x do dňa pri správnej vlhkosti vzduchu (spomínaných 65-75%) a nebude im vadiť nižšia vlhkosť ich podložky. Substrát, ktorého dáme len 1-2 centimetre potom môžeme vlhčiť hlavne podľa potreby hniezda a mravce sa doň nepresťahujú.
Substrát
Aby sme ale mravcom umožnili trošku kopať, môžeme pri vertikálnom hniezde umiestniť falošné dno našikmo, tak aby vznikol výškový rozdiel 1-3 centimetre. V hlbšej časti arény bude predsa len nejaká vrstva substrátu v ktorej si kolónia dokáže vytvoriť 1-2 komory. Mravcom toto uľahčíme vytvorením východu z ytongového hniezda presne vo výške terénu.
Ako substrát volíme zmes rašelina:hlina:štrk (2:3:2). Rašelina (bez chem. prímesí!) zabezpečí kyslosť a sterilitu, hlina zabezpečí kompaktnosť substrátu a kamienky štrku (>6mm) zabránia neželaným hĺbiacim aktivitám. Aby sme zväčšili plochu mravčieho teritória, na povrch arény rozsypeme dubovo-bukovú listovku v rôznom štádiu rozkladu. Samozrejme že ju najprv predsušíme a zbavíme tak všetkej nežiadúcej fauny. Ak sa bojíme entomopatogénnych plesní z prírody, sterilitu hliny a listovky poistíme aj prepečením v rúre (100°C, 10 minút) alebo niekoľkými minútami v mikrovlnke. Po úprave ale treba substrát opäť oživiť. Spravíme tak rozsypaním malého množstva vysušenej hliny a na prach rozdrvenej listovky po aréne. Ako faunu pridáme bežné teráriové chvostoskoky Folsomia candida, ktoré údržia rast nežiadúcich plesní na uzde.
Paludária
Zahraniční chovatelia používajú na chov pralesných ponerín priestranné paludária (napr. 80x50x50cm DxŠxV) s prístupom spredu (posuvne sklá v koľajničke). Mravce nemôžu uniknúť, pretože po skle nešplhajú a koľajnička sa umiestňuje nad úroveň substrátu. V lepších prevedeniach sa v týchto teráriách používa ,,priekopa“, niečo ako falošné dno v skutočných paludáriach. Na dno takéhoto terária sa dáva sklenená platňa ktorá zvyšuje dno terária na úroveň koľajničiek. Táto platňa vypĺňa terárium zvnútra po jeho dĺžke, ale nedosahuje jeho vnútornú šírku- je o približne 3cm kratšia. Pomocou spomínaných pilierov (prstene narezané z PVC trubky alebo pásiky skla) a pásu skla spredu sa platňa nalepí do nami zvolenej výšky k zadnej a bočným stenám. Keď platňu= zdvihnuté dno podlepíme spredu pásikom, vznikne medzi prednou stenou (na ktorej stojí koľajnička a posuvné sklá) a stenou platne priekopa.
Tieto pralesné terária bývajú bohato osadené rastlinami, pôsobia naozaj krásne. Podľa môjho názoru sú to naozaj pekné formikária, ale deje v hniezde unikajú pozornosti chovateľa a to vnímam ako problém. Pri nedostatku skúseností s tropickými mravcami a konkrétnym rodom takýto chov odporúčam len skúsenejším chovateľom, hlavne tým ktorí vedia objektívne odhadnúť parametre v substráte (jeho nasiakavosť a vlhkosť). Nevýhodou je nemožnosť pravidelnej kontroly stavu potomstva a teda sledovanie odchovu nových robotníc u problémových druhov. Toto u mladých kolónií považujem za kľúčové, zvlášť ak sa jedná o veľký druh ako P. crassinoda alebo P. clavata s ich dlhým vývinovým cyklom. Ak je rodina zabehnutá, vieme čo danému druhu vyhovuje a vieme ako tieto parametre dosiahnuť (a ako ich neprehnať a udržať), potom smelo do toho.
Parametre
Vyhrievanie a vlhčenie v nádrži treba otestovať niekoľkodňovou sériou meraní s kvalitným meradlom. Optimálna denná teplota pre juhoamerické poneríny vrátane veľkých Pachycondyla je 24-27°C, nočný pokles o 2-3°C väčšinou nie je vôbec na škodu. Vlhkosť vzduchu (RH= relative humidity) 70-80% v aréne je optimálna, ale v hniezde potrebujú približne 65-75%.
Treba si preto dávať pozor, aby hniezdo nebolo dlhodobo prevlhčené, čo môže vadiť vyvíjajúcim sa kuklám. Konkrétne u P. crassinoda a P. impressa mávajú chovatelia problémy s odchovom nových generácií robotníc v paludáriách, čo býva zapríčinené príliš vysokou vlhkosťou hniezda. Taktiež si dávame pozor na sparno! Vysoká teplota (T= 28-29°C) pri vysokej vlhkosti (RH= 80-90%) a pri slabej výmene vzduchu môže viesť k výskytu nežiadúcich druhov roztočov a hlavne entomopatogénnych plesní. Tieto dva problémy spolu s neodstránenými zvyškami potravy bývajú pre kolónie fatálne (→ rozoberiem ich neskôr v osobitnom článku).
S problémami s dochovaním kukiel som sa stretol na nemeckých fórach, pretože v Nemecku chovajú kolónie v bohato osadených paludáriach, tak takýto problém logicky vyplynie z požiadaviek rastlín. Pri pravidelnom vlhčení a nižšej výmene vzduchu postupne dochádza k nasýteniu substrátu a všetkých savých organických materiálov vodou- a teda často aj samotného hniezda. RH tu býva 80-90%, čo ale naším mravcom a hlavne kokónom nemusí vyhovovať. Toto je pomerne častá chyba mnohých chovateľov, ktorí si nenaštudujú parametre ekosystému daného druhu a snažia sa ho chovať v nimi idealizovanom ,,pralese“ s vysokou vlhkosťou vzduchu i substrátu. Pozrime sa na to triezvo- v prírode veľké pachyny najradšej obývajú tlejúce drevo na okrajoch pralesov. V takomto prostredí predpokladám vlhkosť materiálu hniezda 65-75% pri rovnakej vlhkosti vzduchu.
Potrava
Ponerinae a hlavne veľké Pachycondyla ako P. impressa a P. crassinoda sú všeobecne známe tým, že pri nedostatku potravy kolónia zožerie alebo skŕmi vlastné potomstvo. Preto je nevyhnutný pravidelný prísun živého hmyzu, a to hlavne počas výchovy lariev. Kolónia odchovávajúca larvy nesmie zostať viac ako 2 dni bez hmyzu! Na internete sa dajú nájsť fotky/videá, kedy robotnice Pachycondyla v zajatí olizovali medovicu a iné sladké šťavy. V prírode to u P. crassinoda ani iných veľkých druhov nebolo pozorované a ich potravu predstavuje najrôznejšie bezstavovce až miniatúrne stavovce.
V chove kolóniám i odchovávajúcim matkám podávame kŕmny hmyz. Šváby (Panchlora nivea, Blaptica dubia, Blatta lateralis, Blaberidae sp.), larvy a kukly potemníkovitých (Alphitobius diaperinus, Tenebrio molitor, Zophobas morio), cvrčky (Acheta domestica, Gryllus assimillis), mole (Galleria mellonella) a muchy (Musca domestica). Skrmovaniu hmyzu z prírody by som sa vyhýbal, okrem hmyzu by stála za vyskúšanie tzv. Bhatkarova zmes.
Záver
Môj chov
To be continued…
Živý substrát
Substrát by mal byť živý, preto som ho po sterilizácií, namiešaní a vložení do terária preočkoval rozsypaním malého množstva neprepečenej hliny a hrabanky. Proti nadbytočnému rastu plesní a množeniu nežiadúcich roztočov na zvyškoch hmyzu som nasadil chvostoskoky (Folsomia candida) a malé isopody (,,dwarf purple Costarican isopoda“). Aby som zaistil zvyšky ktoré nestihne táto fauna zožrať, vpustil som aj niekoľko švábov Blaberidae sp. Xiamen.
Roztoče
To be continued…
Referencie
Pri písaní som si pomáhal↓
W&M. Mackay: The Systematics and Biology of the New World Ants of the Genus Pachycondyla, 2010
Filip Repta, 02.04.2018