♦Chov termitov

Chov a biológia bazálnych termitov

V tejto sekcií stránky sa bližšie pozrieme na spôsob života a chov termitov. Termity sú úžasné a fascinujúce stvorenia. Sú nezastupiteľné pri rozklade dreva a kolobehu niektorých látok v prírode. Ako ekosystémoví inžinieri človeka naučili množstvo dôležitých vecí o témach ako je vývoj pralesov, symbióza alebo evolúcia a ako škodcovia už odnepamäti poškodzujú drevené časti ľudských stavieb a výrobkov. Ale považovať termity za škodlivý hmyz je úplne scestné. Generalizovali by sme tak skupinu skoro 3 000 druhov starobylého hmyzu, skupinu ktorej biomasa dnes váži 2 krát toľko ako hmotnosť biomasy ľudstva, skupinu hmyzu ktorá ročne spolu s mnohonôžkami vyprodukuje 2x množstvo metánu ako všetok hovädzí dobytok… generalizovali by sme celú skupinu na základe pre nás nežiadúcich vlastností iba tých približne 30 druhov ktoré spôsobujú škody človeku (v USA v  hodnote niekoľkých miliárd USD/ rok).

Na základe viac ako 13 ročných skúseností a spolupráci s profesionálnymi laboratóriami opisujem princípy chovu najčastejšie chovaných bazálnych čeľadí- Kalotermitidae a Rhinotermitidae. Základné princípy chovu termitov sú jednoduché a ak sa dodržia, chov sám o sebe je bezproblémový. Ale správne nastaviť a rozlíšiť podmienky záleží aj od našich skúseností. Tie sú niekedy neprenosné cez média alebo vekovú (a intelektuálnu) výbavu toho-ktorého chovateľa. Nové chovateľské skúsenosti sú, pri hmyze akým sú termity, často získavané metódou pokus-omyl, kedy o naše zvieratá prídeme, a to najčastejšie z prvotnej neznalosti alebo následkom chovateľských chýb. Kým som sa naučil termity chovať a vôbec kým som dospel k niektorým veciam, nespočetné množstvo hodín som venoval samoštúdiu, komunikácií s inštitútmi a vedcami a o množstvo kolónií som aj prišiel. Preto nevidím dôvod dávať von všetky informácie len preto, aby ich vo výsledku zneužili ziskuchtiví predajcovia ktorí sa hmyzu venujú pár mesiacov a ich motivácia a vedomostné pozadie býva rôzne. Na druhej strane ale nemôžem mlčať a niečo do sveta pustiť musím. V tomto článku nájdete exkluzívne informácie a fotografie ktoré na internete doteraz chýbali a ak sa dali nájsť, tak veľmi útržkovito. Poďme si teda povedať ako tieto biele miniatúrne klobásky s tykadielkami a nožičkami chovať.

Život v kolóniách: Termity (BlattodeaTermitoidea) sú epifamília spadajúca pod rád švábov (termity sú v podstate eusociálne šváby). Počet druhov termitov sa na každom kontinente zvyšuje od subtropického pásma k nižšej zemepisnej šírke, s najvyššou koncentráciou druhov v rovníkových pralesov. Ako eusociálny hmyz žijú v mnohopočetných kolóniách ktoré majú určité zloženie (plodné jedince zastúpené v jedinom páre alebo iba v malom počte a veľké počty robotníc) a obývajú vymedzený chránený priestor (hniezdo). Nové kolónie zakladajú okrídlené pohlavné jedince. Sú to kráľ a kráľovná a sú to jediné imága v celej kolónií. Aj keď oba páry krídiel imág majú jednoduchú stavbu, pohlavné jedince sú pomerne dobrými letcami. Svojich krídiel sa zbavujú po rojení, ktoré väčšinou nastáva v určitom období roka po príchode zrážok. Imága si po zlietnutí na zem vylomia krídla, samice začnú priťahovať samce s pomocou feromónov. Každý párik zakladá novú kolóniu s pomocou vlastných zásob, vlhkosti prostredia a pri zahniezdení v dreve aj vďaka dostupnej potrave. Samica sa so samcom opakovane pári a podobne ako u mravcov, aj jej znášky sú najprv malé a ich početnosť a frekvencia sa zvyšuje s jej vekom. Pohlavné jedince sa u bazálnych druhov môžu dožiť od 12-15 (Kalotermes flavicollis, Insicitermes minor) do 60 rokov (Coptotermes gestroi). U starších kráľovien Rhinotermitidae (Reticulitermes) môžeme pozorovať fyziogastriu (typické enormné zväčšenie zadočka spôsobené vaječníkmi), u samíc Archotermopsidae a Kalotermitidae k nej nedochádza. U druhov mierneho pásma (Cryptotermes, Incisitermes, Kalotermes) býva v kolónií spravidla niekoľko desiatok až stovák jedincov, ale u Rhinotermitidae nachádzame druhy s kolóniami od pár tisíc jedincov (Prorhinotermes) cez desiatky-tisíc až stovky miliónov robotníc (Reticulitermes, Coptotermes). Takéto kolónie zo svojho hniezda dosiahnu na nové zdroje potravy vďaka ochranným tunelom (u Reticulitermes môžu byť dlhé až niekoľko kilometrov) a nie sú limitované jediným kusom dreva. Robotnice termitov sú v kolónií zastúpené v oboch pohlaviach.

Vzhľad: Termity sú veľkosťou skôr malý hmyz. Robotnice a vojaci rodov ako Reticulitermes alebo Prorhinotermes dosahujú spravidla 3-6mm a pohlavné jedince cca 8mm, kedy ale staršie fyziogastrické samice môžu presiahnuť dĺžku 15mm. Naopak pomerne veľkí bývajú zástupcovia Kalotermitidae (Bifiditermes rogeriae s vojakmi skoro 14mm, KalotermesNeotermes s vojakmi a imágami do 12-13mm). Iba bazálne resp. úplne najprimitívnejšie druhy majú vyvinuté oči aj u robotníc a vojakov. Pritom u oboch- bazálnych aj vyšších termitov nachádzame oči u imág. Telo termitov je podlhovasté, hlava okrúhla s korálkovitými tykadlami a výraznými hryzadlami. Nožičky sú jednoduché kráčavé. Hrudné články sa môžu (Rhinotermitidae) alebo nemusia (Kalotermitidae) zužovať do pomerne dlhého bruška. Na jeho spodku je u samcov väčší počet sternitov než u samíc. Robotnice sú svetlé a mäkké, naopak pohlavné jedince bývajú tmavé s dobre sklerotizovaným chitínom. Veľa druhov má robotnice a vojakov viacerých foriem, kedy sa v rámci svojej kasty odlišujú hlavne rozmermi (napr. malí a veľkí vojaci u Kalotermitidae, robotnice a vojaci rôznych veľkostných kategórií u Termitidae). Okrem toho majú vojaci typický tvar hlavy a mandibúl podľa ktorého sa väčšina termitov dá druhovo veľmi presne určiť. Niektoré druhy termitov rozlišujú isopterológovia iba na základe počtu a tvaru zubov na hryzadlách vojakov, alebo u robotníc aj na základe ochlpenia hlavy (napr. európske Reticulitermes). Aby toho nebolo málo, ak sa bavíme o typoch mandibúl, žiadna iná skupina hmyzu nemá také množstvo tvarov a funkčného prevedenia ako práve termity. Okrem drviacich ozubených hryzadiel zakrivených ako šabľa (u bazálnych Archotermopsidae, KalotermitidaeRhinotermitidae) nachádzame hlavne u Termitidae sekajúci a rezajúci typ hryzadiel rôznych tvarov (vývrtka, ihlice, asymetrické hryzadlá…). Osobitú pozornosť si vo vedeckom svete zaslúžili rôzne žľazy s ich obrannými výlučkami a komunikačnými feromónmi. Z nich termity vylučujú napr. lepivé a pre iný hmyz toxické až odpudivé sekréty.

Hniezdne stratégie: Hniezda bazálnych termitov sú svojou stavbou minimálne organizované. Tvoria ich komory navzájom spojené do galérií vyhryzených v samotnom dreve (Kalotermitidae, Prorhinotermes). Ide o tzv. ,,jednodielne hniezdenie“ kedy veľkosť a životnosť kolónie závisí od množstva/ objemu obývaného dreva- to je zároveň zdrojom potravy a zároveň hniezdom tj. životným priestorom kolónie. Ďalším typom hniezdenia bazálnych druhov je prechodný typ, kedy sú kolónie s drevom ako zdrojom potravy spojené pomocou chodbičiek a samotné hniezdo sa môže nachádzať v jeho bezprostrednej blízkosti alebo desiatky metrov od neho (Reticulitermes). U vyšších termitov nachádzame ,,oddelený typ“ hniezdenia. Ich hniezda sú už typickými centralizovanými termitiskami. Svojou architektúrou sú pomerne komplexné, majú nadzemné aj podzemné galérie a obývajú ich miliónové kolónie s polymorfnými kastami. Pohlavné jedince sa nachádzajú v druhovo špecificky umiestnených a dobre chránených komorách. Robotnice opúšťajú hniezdo aj počas dňa a chodia po desiatky metrov dlhých potravných cestičkách, kedy v teritóriu kolónie zbierajú rôzne druhy rastlinného materiálu a prinášajú ho do hniezda. Ďalším typom sú hniezdni inquilíni- komenzálne druhy s málopočetnými kolóniami, hniezdiace v stenách a opustených priestoroch centrálnych hniezd iných druhov. Tu profitujú z prítomnosti odpadového materiálu. Poslednú a najzastúpenejšiu skupinu vyšších termitov Termitidae  tvoria hlinožravé termity (cca 1500 druhov). Požierajú pôdy obsahujúce napr. trus iného hmyzu a termitov, bohaté na lignín (biopolymér dreva tak ako celulóza a hemicelulóza) ktorý väčšina živočíchov a iných termitov nestrávi.

Vývoj a kasty: Nové robotnice bazálnych druhov sa vyvíjajú z vajíčok za cca 7-12 týždňov mesiace a ak nepadnú v neúprosnom potravovom reťazci, žijú aj niekoľko rokov (2-4 roky). Prvými dvoma štádiami prechádza termit ako krehká pohyblivá larva, ktorú často prenášajú a hlavne nevyhnutne kŕmia staršie tj. už samostatnejšie jedince. Počas ďalšieho vývoja sa každý jedinec zvlieka cez niekoľko štádií ktoré môžu, v závislosti od druhu, viesť cez štádium nymfy (v istom zmysle ,,nesamostatný“ jedinec so základmi krídiel) → k imágu (okrídlený dospelý jedinec s tmavým, plne sklerotizovaným chitínom). Alebo vývoj vedie cez krátke štádium bieleho vojaka→ k štádiu plnohodnotného vojaka (s mohutnou hlavou, dlhými mandibulami a sklerotizovaným exoskeletom). Robotnice a vojaci sú najzastúpenejšie kasty v každej dospelej kolónií. Viaceré veľkostné formy týchto kást sú typické hlavne pre druhy z rádu vyšších termitov Termitidae ale malých a veľkých vojakov nachádzame aj u niektorých druhov v rámci rodov čeľade Kalotermitidae. Ďalším špecifikom termitov sú tzv. ontogenetické línie“. Jednoducho vysvetlené, každá kasta plní určitú úlohu v kolónií a ak dôjde k narušeniu štruktúry kolónie, jedince niektorých bazálnych druhov sa dokážu zvliecť v chýbajúce kasty. U vyšších druhov sa jedinec vyvíja iba dvoma smermi, a to buď cez larvu a nymfu do dospelého imága, alebo cez larvu do neplodnej robotnice/ vojaka. Pohlavné jedince sú väčšinou jediným dospelým a reprodukujúcim sa párikom v kolónií  (ak nerátame okrídlené aláty ktoré ale kolóniu opustia). Robotnice sa starajú o nakladené vajíčka; kŕmia pohlavný pár, vojakov, larvy a nymfy; prinášajú potravu a nachádzajú nové zdroje; budujú hniezdo a ochranné tunely. Vojaci chránia hniezdo, aj keď u rôznych bazálnych druhov môžu spĺňať aj úlohy náležiace iným kastám. U množstva bazálnych termitov pozorujeme schopnosť neoténie, kedy sa nedospelá robotnica (Rhinotermitidae) alebo pseudergáta (,,pseudorobotnica“ u Kalotermitidae)  zvlieka do štádia neotenika- nedospelého ale reprodukcie-schopného jedinca. Ak vojak v kolónií práve chýba, robotnice ale aj nymfy bazálnych druhov sa dokážu zvliecť aj do kasty vojaka a pritom paradoxne stratiť základy budúcich krídiel.

Chovný materiál: Na dlhodobý a vďačný chov sú najvhodnejšie druhy z rodov pochádzajúcich z troch čeľadí tzv. bazálnych termitov- Archotermopsidae, KalotermitidaeRhinotermitidae. Ide o  označenie primitívne žijúcich ,,nižších“ termitov pre ktoré je charakteristické, že sa živia drevom v rôznom štádiu rozkladu a obývajú jednoduché hniezda. Patrí sem niekoľko stoviek druhov, s najbližším výskytom 3 rodov a približne 9 druhov na juhu Európy (Kalotermitidae– rody Kalotermes a Cryptotermes, Rhinotermitidae- rod Reticulitermes). Oproti 8 bazálnym čeľadiam nájdeme zvyšné rody ,,vyšších termitov“ v obrovskej čeľadi Termitidae ktorá je veľmi pestrá a pozostáva z viac než 2100 druhov rozšírených hlavne v trópoch. Sú to potravinoví špecialisti (hlinožravé termity, druhy pestujúce huby, druhy požierajúce lišajníky alebo listovku) s centrálnymi hniezdami a miliónovými kolóniami. Tieto druhy poznáme z dokumentárnych filmov, ale na chov sú neperspektívne pretože vyžadujú laboratórne podmienky (a s nimi aj náklady), určitú mikroklímu a prísun vhodnej potravy. Pre bežného chovateľa sú väčšinou nedosiahnuteľné a hlavne, dlhodobo sú skôr neudržateľné. Preto sa vždy pousmejem keď vidím fotky a videá zakladajúcich párov rodu Macrotermes od chovateľov z JV Ázie, ale na denník s úspešným (tj. aspoň 3 roky trvajúcim) chovom kolónie som narazil zatiaľ iba raz (Adam James z UK publikovaný na Antstore fóre) a na rozvinutú kolóniu v súkromnom chove nikdy. Samozrejme je ich chov možný a to pre  inštitúcie ako napr. ZOO Basil vo Švajčiarsku s ich kolóniou afrických Macrotermes bellicosus alebo kolóniu Coptotermes formosanus ktorej chovnú nádrž som si mohol pohladkať v laboratóriu.

Vysoká vlhkosť vzduchu: Pre prežitie termitov je dôležitá správna mikroklíma v hniezde, ktorú im zabezpečuje aj vysoká vlhkosť vzduchu. Tá sa pri väčšine najbežnejšie chovaných druhov Kalotermitidae a Rhinotermitidae pohybuje medzi 70-90%. Každý druh má trochu osobité požiadavky na vlhkosť vzduchu, teploty a na druh a kondíciu dreva ktoré obýva/ požiera najradšej. Podmienky každého jedného chovateľa a laboratória sú mierne odlišné. Ak mal druh literatúrou odporúčanú vlhkosť 95% a ja som ho držal pri 75% alebo nižšej RH ale pritom som raz za pár týždňov- mesiacov zvieratám prostredie/ drevo manuálne navlhčil (striekačka s destilovanou/ dažďovou vodou) a zvieratá sa napili (Kalotermitidae), aj rok takýto režim prežili úplne bez ujmy. Znáškam európskych Kalotermitidae ale jednoznačne prospieva určitá vyššia vlhkosť v hniezde kedy sa znášky objavujú vo vlhkej časti roku. Na vlhčenie je najvhodnejšia čistá dažďová voda← destilovaná voda← reverzná osmóza← prevarená voda (mäkká a prostá chlóru!). Aby sme vlhkosť udržali konštantnú, chovné nádoby držíme v spoločnej vonkajšej nádobe s vysokou vlhkosťou, tj. humidore. Je to plastová krabica zakrytá vekom (bez vetracích otvorov, miniatúrne štrbiny medzi stenami a krytom nádoby úplne stačia) a s vrstvou vlhkého substrátu na dne (perlit/ piesok/ pôda/ makadam). Substrát musí byť vlhký (Reticulitermes, Neotermes) až prevlhčený (Prorhinotermes), v závislosti od požiadaviek daného druhu. Zároveň niekedy je pri malých resp. veľmi mladých kolóniách Kalotermitidae sprvu (Bifiditermes, Kalotermes) alebo aj dlhodobo (Cryptotermes) nežiadúce aby sa ich drevo priamo dotýkalo vlhkého substrátu kvôli presiaknutiu vodou a naopak iné druhy permanentne premokrené prostredie vyslovene milujú (Prorhinotermes).

Chovateľské chyby- zadusenie alebo preschnutie: Pri vysokej vlhkosti musíme dávať pozor na zadusenie zvierat. Voda zvykne skondenzovať na stenách nádob umiestnených v humidore a ak sa tak udeje na vrchnáku nádoby, kvapky/ vodný film môže uzatvoriť vetracie štrbiny/ dierky a zadusiť kolóniu. V princípe termity vydržia vyššiu koncentráciu CO2 a až po niekoľkých hodinách až dňoch nájdeme kolóniu s navzájom podozrivo rovnomerne rozmiestnenými zvieratami v strnulej pozícií bez pohybu (vyzerajú ako zamrznuté/ skamenené). V závislosti od toho ako dlho tento stav trval sa zvieratá môžu po obnovení prístupu vzduchu začať prebúdzať a rozhýbavať a kolónia prežije pridusenie bez ujmy. Z mojej skúsenosti je kritická hranica niekde pri 40-48h v závislosti od veľkosti kolónie a teplôt atď. Na opačnom spektre vecí ktorých sa pri vlhkosti máme vyvarovať je jej nedostatok. Krátkodobé preschnutie dokážu (pár týždňov) prežiť hlavne niektoré Kalotermitidae bezpečne uzatvorené v ich hniezde a ak ich ešte nájdeme živé (so skrátenými ,,skrkvanými“ zadočkami), môžeme im dať napiť vložením navlhčeného kúsku práchnivého dreva do blízkosti komôr/ východov hniezda.

Nepriatelia termitov- plesne a roztoče: Ak môžeme, nádrž na chov rozvinutej kolónie si založíme o pár týždňov skôr než do nej vložíme kolóniu. Tak zabezpečíme že drevo naberie správnu vlhkosť a začne ,,správne“ plesnivieť. Proti plesniam nasadíme chvostoskoky (odobraté ideálne zo zabehnutej kolónie; ale stačia aj z terária, kvetináčov s izbovými rastlinami alebo z prírody), optimálne viac druhov naraz. Opísal by som to ako vytvorenie určitej rovnováhy medzi plesňami a chvostoskokmi. Ak tento krok preskočíme, musíme počítať so vzájomným stretom termitov a plesní, v ktorom je čeľaď Rhinotermitidae oproti Kalotermitidae oveľa životaschopnejšia pretože veľa zástupcov dokáže drevo kolonizovať od zeme a ochranné tunely stavajú rýchlejšie a na väčšie vzdialenosti než Kalotermitidae. Veľkú úlohu v tomto procese zohrávajú aj symbiotické baktérie a plesne ktoré rozširujú samotné termity (hlavne Rhinotermitidae) a vďaka ktorým je drevo pre termity po pár týždňoch až mesiacoch poddajnejšie. Preto má zmysel z materskej nádoby/ kolónie odobrať chvostoskoky, drevo a trus a ,,naočkovať“ novú nádobu v predstihu. Vďaka prítomnosti chvostoskokov sa v nádrži môžu premnožiť dravé roztoče ktorých vplyv na termity je otázny. Termity z prírody (hlavne Reticulitermes) môžu trpieť aj na druhovo špecifické hemolymfu-sajúce roztoče a tieto roztoče zvyknú kolóniu oslabenú nevhodnými podmienkami definitívne zdecimovať.

Teplota izbová až vyššia: Každý druh má trochu osobité požiadavky na vlhkosť vzduchu, teplotu a na druh a kondíciu dreva ktoré obýva/ požiera najradšej. To že daný druh najradšej prijíma jeden druh dreviny neznamená že nebude prosperovať aj v inom dreve. Podmienky u každého jedného chovateľa a laboratória sa samozrejme mierne odlišujú, pritom pri chove v miestnostiach s termostatom sú zároveň pre všetky tu-umiestnené druhy rovnaké. Juhoeurópskym druhom z rodu Reticulitermes stačí aj nižšia izbová teplota (21-26°C) pretože hniezdia a aktivujú aj niekoľko metrov pod zemou. ,,Suchodrevným“ pobrežným druhom z rodov Cryptotermes, Bifiditermes a Kalotermes zase vyhovujú stabilne vyššie teploty (24-27°C). Tropickým druhom (Neotermes sp., Prorhinotermes) sa darí ak sú chované vo vyšších teplotách 25-29°C a pri vyššej vlhkosti vzduchu aj materiálu, pritom ale niektorým druhom (Prorhinotermes canalifrons P. simplex) výrazne prospieva nočný pokles. Spomínané rody som choval aj pri zimných teplotách 22,5-23,5°C a 24-27°C v lete bez .

Potravou je drevo: Termity ako zdroj potravy v chove potrebujú iba drevo. Kúskami dreva kŕmia svoj symbiotický mikrobióm v čreve, podobne ako to robia prežúvavce s rastlinami v ich prvom predžalúdku- bachore. Až samotný mikrobióm (archebaktérie, baktérie a prvoky resp. bičíkovce) dokáže stráviť biopolyméry/ polysacharidy obsiahnuté v dreve. Celulóza a hemicelulóza slúžia ako hlavná potrava drevožravým termitom, lignín dokážu stráviť len ,,vyššie“ (konkrétne hlinožravé) termity. Mikrobióm svojmu nositeľovi z dreva vytvorí jednoduchšie cukry, nenasýtené mastné kyseliny, vitamíny, dusík v naviazanej forme, oxid uhličitý, metán a acetát, ktorý samotný je dôležitým substrátom pre energetický metabolizmus termitov. Pritom bičíkovce v mikrobiome vyšších termitov chýbajú a naopak, nájdeme ich u nižších termitov a drevožravých švábov rodu Cryptocercus (ktoré sú voči bazálnym termitom veľmi príbuzné). Všeobecne sa v chovoch kolóniám skrmujú tieto druhy dreva- z listnatých breza (Betula pendula), topoľ (Populus alba, P. tremula), javor (Acer sp.) a ovocné dreviny (Prunus sp., Malus sp.); z ihličnatých driev sú to borovica (Pinus sp.) a smrek (Picea sp.). Skrmované drevo by malo byť bez živice/ miazgy a musí byť prosté chemických látok (na ochranu proti škodcom) a obranných toxínov (niektoré druhy drevín sú preto úplne nevhodné). Mne osobne sa osvedčilo zbierať konáre a spadnuté drevo pod dospelými stromami (napr. pod topoľmi). Používame vhodné drevo- mŕtve, dostatočne suché (aspoň 2 roky), odkôrované a štruktúrou celistvé/ pevné. Rozvinutým kolóniám je vhodné ponúkať aj rozkladajúce sa práchnivé drevo napadnuté drevokaznými hubami (bazídiové huby tvoriace hnedé práchnivé drevo, Fomes sp.). Takéto drevo je mäkké a výživné, väčšina druhov ho prijme veľmi rada. Je bohatšie o niektoré dôležité látky (proteíny) o ktoré ho obohatili hýfy húb. To že daný druh podľa mojej skúsenosti, odporúčaní laboratória alebo literatúry najradšej prijíma jeden druh dreviny neznamená že nebude prosperovať aj v inom dreve. Samozrejme je ale lepšie nechať si poradiť.

Mladé kolónie v nádobkách, väčšie v nádržiach: Na prvotný chov nepotrebujeme ani veľké nádrže a ani množstvo dreva. Ak chceme naše zvieratá pozorovať/ fotiť, časť jedincov držíme v malom priestore prikrytom sklom a zatemnenom červenou transparentnou fóliou. Bez ohľadu na naše neskoršie motivácie sa v malých nádobkách (skúmavky a vialky, petriho misky, pozorovacie ploché hniezda) chovajú všetky mladé kolónie do veku 3-4 rokov. Pre zakladajúce páriky je drevo vhodné sterilizovať (v parnom hrnci/ autokláve alebo naopak mrazničke pri -18°C na niekoľko dní). Mladé páriky v zemi hniezdiacich druhov sa rozbiehajú vo vialkách alebo skúmavkách (10-20ml; v uzávere je vytvorených niekoľko dierok špendlíkom/ ihlou) s 1-2cm substrátu (riečny piesok, hlina) do ktorého je zaborený zdroj potravy (drevo- zdravé suché alebo polopráchnivé). V dreve žijúce druhy chováme aj v drevených prírezoch s predvŕtanými dutinkami umiestnených vo vlhkom prostredí, ale bez priameho kontaktu s vlhkým materiálom. S postupným rastom sa kolónia po približne roku až dvoch (tj. prvých 2-3 generáciách robotníc) môže premiestniť do novej uzatvorenej 50-250ml nádobky (s 5-15mm vlhkého prepečeného riečneho piesku na dne a 1-2 1mm vetracími otvormi v kryte). Tu sa dokáže pustiť do väčšieho kúsku dreva a pretvoriť si prostredie tak, aby v ňom malo stabilne vhodnú mikroklímu. Tj. kolónia si už dokáže uzatvoriť hniezdo aj po našom radikálnejšom vyrušení a hlavne vybudovať si prístupové chodby k väčšiemu drevu). Malé kolónie samozrejme držíme v humidore. Rozvinuté kolónie sa v laboratóriách chovajú v jednoliatych/ lepených akváriách alebo nerezových nádržiach. Všetky nádoby sú držané v dobre uzatvorenej miestnosti s termostatom, tj. udržiavanou vyššou vlhkosťou vzduchu a vyššou teplotou (vrátane nočného poklesu). Nádrž by mala mať minimálny objem 5-12L. Na jej dne je 2cm substrátu (riečny piesok/ hlina podľa druhu), hniezdny materiál a kúsky dreva. Nádrž sa prikrýva plátom skla a ponechá sa 1mm štrbina. Cez štrbinu zvieratá nedokážu uniknúť, ale uzatvoria ju materiálom (trus+sliny+substrát) podľa im vyhovujúcej výmeny vzduchu.

Tma a pokoj: Termity nemajú radi svetlo (sú fotofóbne= svetloplaché). Hneď ako môžu (hlavne rozvinuté kolónie), tak sa pred svetlom (a našou pozornosťou) ukryjú, či už pokálaním priehľadných stien alebo prehryzením sa hlbšie do dreva. S tým musíme rátať pri voľbe vhodného pozorovacieho hniezda, aj keď naše možnosti zamedziť tomuto správaniu pri rozvinutých kolóniach sú obmedzené až nemožné. Pre páriky, malé kolónie a skupinky robotníc môžeme zvoliť úzky priestor s vymeniteľným krycím sklom (planar observatory nest), malé sklenené nádobky (skúmavky, vialky) alebo petriho misky. Termitom sa darí o to viac, čím menej ich vyrušujeme. Ak je nádoba s kolóniou uložená v tme, mimo otrasov a v správnom rozmedzí teplôt, v jej vnútri je drevo a nehýbajúci sa vlhký vzduch, zabehnutá kolónia vydrží týždne až väčšinou mesiace bez našej pozornosti. Preto nádrž otvárame čo najmenej a do hniezda nezasahujeme. Na druhej strane, nádrže umiestnime a kontrolujeme tak aby nemohlo dôjsť k úniku zvierat ani pri dlhých obdobiach bez zásahov; a aby netrpeli na privysokú teplotu (umiestnenie príliš blízko tepelného zdroja) alebo vyschnutie. V prípade spomenutých bazálnych termitov je ale možnosť úniku vysoko nepravdepodobná pretože sa presúvajú len v ich (pomerne pomaly vybudovaných a tenkostenných) ochranných tuneloch. Termity majú na väčšine tela veľmi slabú kutikulu a v suchom prostredí našich interiérov sa veľmi rýchlo dehydratujú. Aby došlo k 1. úniku a k 2. infestácií termitmi v našich (pre termity maximálne nehostinných) podmienkach mierneho pásma, muselo by sa naraz stretnúť niekoľko faktorov respektíve a lepšie povedané, málo pravdepodobných náhod. A na samom začiatku je zodpovedný chovateľ, ktorý si hmyz vedome zadovážil a snaží sa aby mu hmyz prosperoval.

Zhrnutie: Ak nepracujete v laboratóriu alebo inej väčšej inštitúcií, myslím si že možnosti súkromného chovateľa z hľadiska priestoru, potrebnej potravy a mikroklímy nestačia na dlhodobý chov 99,9% druhov vyšších termitov. Oproti nim v tomto článku vyzdvihujem bazálne termity, z ktorých aj tropické druhy dokážu prosperovať v nižšej teplote (22,5-23,5°C oproti odporúčaným 26-28°C), hoc samozrejme pomalšie. Z bazálnych druhov určite neodporúčam Coptotermes formosanus, ktorý je síce dovážaný, ale považovaný za náročný aj pre chov v laboratóriách. Vyvarujeme sa aj nákupu párikov Macrotermes sp. Za viac než desiatku rokov som nevidel v súkromnom chove jedinú kolóniu Macrotermes ktorá by sa dožila dlhšie ako 2 roky (ako pri C. formosanus, aj tu ide o vyhodené peniaze). Najzaujímavejšie na pozorovanie sú pohlavné páriky a kolónie do veku 1-3 rokov pretože ich vďaka prvopočiatočne pomalému vývoju dokážeme udržať a pozorovať pod sklom. Rozvinutejšia kolónia potrebuje primerane veľkú a zakrytú nádobu s nízkou vrstvou substrátu na dne. Na substrát podľa rýchlosti spotreby prikladáme kúsky dreva (vhodný druh dreva a jeho štrukturálna ne/celistvosť) a prežraté vyberáme von. Staršie kolónie Rhinotermitidae sa môžu stať zdrojom potravy pre teráriové živočíchy. Hoci vedecká literatúra uvádza niektoré parametre (teplota a vlhkosť) pre úspešný chov vybraných druhov, tieto parametre sú ohybné o pár °C/ %. Záverom podotknem že v miernom pásme Európy sú vonkajšie podmienky pre termity veľmi nehostinné a žiadne termity sa u nás prirodzene nevyskytujú a najbližšie desaťročia napriek otepľovaniu vyskytovať ani nebudú. Rovnako únik z chovu nepredstavuje hrozbu. Prežitiu termitov u nás neprajú suché podmienky našich interiérov, ešte stále mávame príliš tuhé zimy a hlavne sa nemajú ako dostať z dobre zabezpečených chovných nádrží.

Filip Repta, 27.10.´21 a 17.01.´22

 

www.polistes.sk
Copyright Myre 2010-2018